Osvojenie dieťaťa je významným krokom, ktorý mení rodinné vzťahy a právne postavenie všetkých zúčastnených. Tento proces je obzvlášť citlivý, ak ide o osvojenie dieťaťa priateľom matky, teda osobou, ktorá nie je biologickým otcom ani manželom matky. V slovenskom právnom poriadku je osvojenie upravené najmä Zákonom o rodine a Občianskym súdnym poriadkom (ktorý bol nahradený Civilným mimosporovým poriadkom od 1. júla 2016).
Základným účelom osvojenia je zabezpečiť dieťaťu náhradnú rodinnú starostlivosť a vytvoriť rovnaký vzťah, aký existuje medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Kto môže dieťa osvojiť a aké sú základné predpoklady?
Podľa Zákona o rodine (§ 100 ods. 1) maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. V prípade osvojenia dieťaťa priateľom matky, ak nie sú zosobášení, je situácia komplexnejšia. Ak sa však partner matky stane jej manželom, potom sú splnené podmienky pre osvojenie podľa § 100 zákona o rodine, ktorý ustanovuje, že osvojiť maloleté dieťa si môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve.
Pre úspešné osvojenie je nevyhnutný súhlas biologických rodičov dieťaťa. Tento súhlas je kľúčový a jeho potreba je upravená v § 101 Zákona o rodine. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. V prípade, ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
V praxi sa často stretávame so situáciou, kedy biologický otec prejavuje "kvalifikovaný nezáujem" o dieťa. Kvalifikovaným nezáujmom sa rozumie stav, pri ktorom je zrejmé, že rodič dieťaťa nemá v úmysle obnoviť starostlivosť o toto dieťa alebo obnoviť výkon svojich rodičovských práv a povinností, a počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné i sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. V takýchto prípadoch, ako napríklad ak biologický otec o dcéru nejaví záujem a má už 8 rokov, pravdepodobne nebude potrebný ani jeho súhlas s osvojením.
Ak dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca, existuje možnosť určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na matrike alebo pred súdom. Toto vyhlásenie musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Proces osvojenia: Krok za krokom
Osvojenie dieťaťa je proces, ktorý prebieha na súde. Konanie o osvojení začína na návrh osvojiteľa (§ 97 ods. 1 Zákona o rodine). Tento návrh sa podáva na miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takéhoto súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.
Návrh na osvojenie dieťaťa manželom matky sa podáva na príslušný súd. K návrhu sa zvyčajne prikladajú nasledovné dokumenty:
- Sobášny list (ak sú osvojitelia manželia)
- Rodný list dieťaťa
- Rodné listy detí otca (ak otec má už deti)
- Potvrdenie o príjme osvojiteľa za posledných 12 mesiacov
- Výpis z registra trestov osvojiteľa (nie starší ako 3 mesiace)
- Súhlas matky maloletého s osvojením
- Potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa
Súd pri osvojení dieťaťa postupuje tak, aby bolo rozhodnutie v záujme dieťaťa. Biologický otec má právo sa k návrhu na osvojenie dieťaťa vyjadriť. Súd mu návrh na osvojenie dieťaťa zašle spolu s 15-dňovou lehotou na vyjadrenie.
Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine platí, že pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Súd však môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť, a to ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote 18 mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa.
O osvojení rozhodne súd rozsudkom. Po právoplatnom osvojení vykoná matrika zmenu v zápise v rodnom liste dieťaťa a na miesto biologického otca uvedie meno a priezvisko muža, ktorý dieťa právoplatne osvojil. Lehota, ktorá je ustanovená pre rozhodnutie v konaní o osvojení, je od 1. júla 2016 skrátená z jedného roka na šesť mesiacov. Konanie o osvojení maloletého dieťaťa by malo byť ukončené najneskôr do 6 mesiacov od podania návrhu na osvojenie.
Dôsledky osvojenia
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojením dieťaťa biologický otec stráca povinnosť prispievať na výživu dieťaťa. Taktiež zanikajú všetky rodičovské práva a povinnosti pôvodného otca voči dieťaťu.
V prípade, ak je dieťa osvojené manželom matky, tento osvojiteľ nadobúda plnohodnotné rodičovské práva a povinnosti. Toto znamená, že sa stáva zákonným otcom dieťaťa s plnou zodpovednosťou za jeho výchovu, výživu a celkový rozvoj. V prípade, že by sa osvojitelia rozvádzali, súd by rozhodoval o výkone ich rodičovských práv a povinností k osvojenému dieťaťu rovnako, ako keby šlo o ich vlastného biologického potomka.
Dôležité je poznamenať, že osvojené dieťa už nie je zákonným dedičom biologického otca. Toto platí aj v prípade, ak bolo dieťa v čase neplnoletosti osvojené druhým manželom svojej matky.
Možnosť osvojenia dieťaťa priateľom matky (nie manželom)
Možnosť osvojenia dieťaťa priateľom matky (teda nie manželom) zákon o rodine v súčasnosti priamo neupravuje. Vzhľadom na účel osvojenia, ktoré má zabezpečiť dieťaťu rodinné prostredie a vytvoriť právny vzťah rodiča a dieťaťa, takéto osvojenie je vylúčené. Pre účely osvojenia je najjednoduchšie, ak je osvojiteľ manželom rodiča dieťaťa.
V prípade, ak nie je možné osvojenie, existujú iné formy náhradnej starostlivosti, ako napríklad náhradná osobná starostlivosť. Tá je upravená v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
V prípadoch, kedy biologický otec neprejavuje záujem o dieťa, je možné, aby sa dieťaťu zabezpečila stabilná rodinná výchova inou formou, napríklad prostredníctvom náhradnej osobnej starostlivosti, ak osvojenie nie je možné.
Zrušenie osvojenia
Zrušenie osvojenia je možné len z vážnych dôvodov a v obmedzenej lehote. Osvojenie možno zrušiť iba z vážnych dôvodov, v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Ak osvojenec je plnoletý, zrušenie môže byť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom.
Po právoplatnom osvojení dochádza k zmene v rodnom liste dieťaťa, kde je ako rodič zapísaný osvojiteľ. Osvojiteľ tiež disponuje rozsudkom o osvojení dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že osvojenie je právny akt s vážnymi a dlhodobými dôsledkami. Pred podaním návrhu na osvojenie je vždy vhodné konzultovať situáciu s právnikom, aby ste mali presné informácie o postupoch, právach a povinnostiach.