Pravidelný pohyb je kľúčový pre spomalenie starnutia a celkové zlepšenie zdravia. Seniori, ktorí sa pravidelne hýbu, sú zdravší a cítia sa lepšie. Napriek tomu si odporúčanú týždennú dávku pohybu dopraje len každý piaty senior nad 65 rokov v EÚ. Podľa dokumentu Health at a Glance: Europe 2024, ktorý zverejnila OECD, zvyšuje nedostatok pohybu pravdepodobnosť rozvoja ochorení alebo úrazov. Práve tento rizikový faktor je medzi seniormi (65 rokov a viac) najvýznamnejší. U nás je to 12,3 % seniorov, čo je iba cca každý ôsmy. A to napriek benefitom, ktoré pravidelný pohyb aj vo vyššom veku prináša.

Odporúčania WHO pre pohyb seniorov
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by seniori mali vykonávať 150 až 300 minút aeróbnej aktivity týždenne pri strednej intenzite alebo 75 až 150 minút pri vysokej intenzite, prípadne ich kombináciu v ekvivalentnom množstve. Rovnaké odporúčania platia aj pre mladších dospelých. Okrem toho sa odporúčajú najmenej dvakrát až trikrát týždenne aktivity na posilnenie svalov a kostí.
Výhody cvičenia vo vyššom veku
Pravidelné cvičenie má mnoho výhod nielen pre fyzické zdravie, ale aj zo sociálneho a duševného hľadiska. Šport odďaľuje príznaky starnutia, pomáha zvládať choroby a bolesť, dodáva energiu a pozitívnu náladu. Fyzická aktivita je neoddeliteľnou súčasťou každého človeka.
Prevencia chronických ochorení
Štúdie ukázali, že aktívni seniori majú nižšie riziko vysokého tlaku, vysokého cholesterolu, srdcovo-cievnych ochorení, porážky (mozgovej príhody) a cukrovky 2. typu. Okrem toho majú nižšie riziko rozvoja niektorých druhov rakoviny, demencie či depresie. Pravidelný pohyb tiež pomáha zmierňovať prejavy existujúcich chronických ochorení a oddialiť úmrtie. Fyzická aktivita môže slúžiť ako prevencia proti chronickým ochoreniam.
Silnejšie svaly a kosti
Cvičenie pomáha udržať a budovať svalovú hmotu a zvyšovať hustotu kostí. Vďaka tomu obmedzuje nástup osteoporózy a sarkopénie (strata svalov, sily a výkonnosti vo vyššom veku), kosti sú silnejšie a odolnejšie. Posilňovaním svalov si tiež zlepšíte rovnováhu a znížite riziko pádov.
MUDr. Soňa Gloneková, lekárka fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie zo Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku, upozorňuje: „Fyzická pasivita je u seniorov vážnym zdravotným rizikom. Po 60. roku života strácame 1 - 2 percentá svalovej hmoty ročne. Fyzická pasivita tento proces urýchľuje, vedie k akcelerácii straty svalovej hmoty a sily - k stavu, ktorý odborne voláme sarkopénia. Svalová slabosť vo vyššom veku je spojená s narušením stabilnej chôdze a rovnováhy, výsledkom čoho je väčšie riziko pádov.“
„Bez pohybu (najmä záťažového) nemajú kosti dôvod sa obnovovať. Znižuje sa hustota kostí (osteopénia, osteoporóza), zvyšuje sa riziko zlomenín, aj pri minimálnych úrazoch. Dôsledkom toho je dlhodobé ležanie, hospitalizácie a strata mobility. Fyzická pasivita je tichý zabijak v staršom veku.“
S pribúdajúcim vekom sa postupne znižuje naša fyzická sila. Znamená to, že nesmieme zanedbávať udržiavanie našej svalovej sily a svalovej hmoty, aby sme túto stratu kompenzovali. Proces tohto úbytku sa zrýchľuje po prekonaní sedemdesiateho roku života. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch života ročne stratíme asi 1 %, ale po sedemdesiatke môže táto hodnota dosiahnuť až 3,5 % ročne.
Svalová bunka je najväčšou bunkou v našom tele, je kmeňovou bunkou svalu. Základnou vlastnosťou tejto satelitnej bunky je schopnosť deliť sa, čo je presne to, čo potrebujeme, aby sa u nás mohla vyvinúť svalová hmota. Tieto bunky majú vo svaloch aj seniori, ale výskumy ukázali, že sú trochu ospalé, a preto sa musia „prebudiť“, aby sa následne mohli deliť. Naše svaly sú životne dôležité. Len na to, aby sme mohli stáť a rozprávať, potrebujeme asi 60 svalov. Svaly potrebujeme aj na to, aby sme mohli dýchať! Telo má 640 svalov a každý z nich vykonáva svoju prácu. Svaly sú „chladničkou“ tela. Keď sme dlhšie neaktívni, naše telo začne čerpať potrebné bielkoviny zo svalov. Inak povedané: naše telo začína konzumovať svoje vlastné svaly.

Samostatnosť aj vo vysokom veku
Nosiť tašky z obchodu, kráčať do schodov, pracovať v záhradke, šantiť s vnúčatami… Vďaka pravidelnému pohybu je vyššia šanca, že budete zvládať každodenné činnosti samostatne aj vo vysokom veku. Pravidelný pohyb v staršom veku nie je o výkone, ale o samostatnosti. Schopnosť bezpečne chodiť, postaviť sa zo stoličky či udržať stabilitu pri bežných denných aktivitách rozhoduje o tom, či si senior zachová nezávislosť.
Menej problémov s trávením
Čím sme starší, tým máme väčšiu náchylnosť k tráviacim ťažkostiam ako zápcha, reflux či problémy s prehĺtaním. Dôvodom je napríklad oslabovanie svalov vrátane tých hladkých v tráviacom trakte, zmeny v riadení trávenia nervovou sústavou, užívanie množstva liekov či nízky príjem vlákniny a tekutín. Vedci zistili, že pohybová aktivita dokáže zlepšiť funkciu gastrointestinálneho traktu, pohyb čriev aj črevný mikrobióm.
Zlepšenie duševného zdravia a kognitívnych funkcií
Pohyb dokáže zmierniť pocity úzkostí a depresie, zlepšiť spánok i celkovú psychickú pohodu. Takisto môže zlepšiť niektoré kognitívne funkcie. MUDr. Soňa Gloneková vyzdvihuje: „Pravidelná aeróbna aktivita (chôdza, plávanie, vytrvalostný tréning) podporuje prekrvenie mozgu, rast nových nervových spojení, podporuje mozgový neurotrofný faktor (BDNF), ktorý je kľúčový pre učenie a pamäť - a dochádza aj k zlepšeniu koncentrácie. Štúdie ďalej ukazujú, že pravidelný pohyb dokáže spomaliť zhoršovanie kognitívnych funkcií a je účinný v prevencii demencie a Alzheimerovej choroby. Cvičenie uvoľňuje endorfíny, čo vedie k zlepšeniu celkovej nálady. Pohyb taktiež stimuluje tvorbu serotonínu, čím zlepšuje kvalitu spánku. Seniori, ktorí sa pravidelne hýbu, spia kvalitnejšie a zaspávajú rýchlejšie.“
Účinky staroby, ako je úpadok mozgu a znižovanie kognitívnych schopností, môžeme oddialiť čo najviac. Keď sa hýbeme, stimulujeme uvoľňovanie hormónu serotonínu. Tento hormón spôsobuje, že zažívame pocity šťastia a pohody. Okrem serotonínu sa uvoľňujú aj hormóny noradrenalín a dopamín. Šport je skrátka skvelý pre naše šťastie a je tiež výborným spôsobom, ako sa dostať do spoločnosti.
Ako cvičenie preprogramuje váš mozog pre lepšiu duševnú pohodu
Pred začatím cvičenia: Konzultácia s lekárom
Ak začínate cvičiť, vaše prvé kroky by nemali viesť do fitness centra či predajne so športovým oblečením, ale k vášmu všeobecnému lekárovi. Ten vám poradí, ktoré fyzické aktivity sú pre vás vhodné a ktorým sa vzhľadom na váš zdravotný stav vyhnúť.
MUDr. Soňa Gloneková upozorňuje: „Nesprávne zvolené cvičenie alebo neadekvátne zvolená záťaž či objem cvičenia môžu dokonca pôsobiť kontraproduktívne, spôsobiť úraz alebo zhoršenie vášho zdravotného stavu. Odporúča sa preto každému seniorovi (nad 65 rokov) absolvovať základnú kontrolu ešte pred začatím cvičenia. Patrí sem všeobecná prehliadka u praktického lekára, EKG, tlak, pulz v pokoji aj po záťaži, laboratórne testy (cukor, cholesterol, funkcia obličiek a pečene), posúdenie rizika pádu (rovnováha, sila dolných končatín), podľa potreby aj denzitometria, test chôdze, spiroergometria.“
Zdravotné problémy a cvičenie
Obzvlášť veľký pozor si dajte pri zdravotných problémoch ako:
- Cukrovka: Pri pohybe sa krvný cukor rýchlo spotrebúva - nielenže nebudete vládať, ale hrozí vám hypoglykémia a s ňou spojené následky. Športovaniu budete musieť prispôsobiť jedálniček aj podávanie inzulínu.
- Srdcovo-cievne ochorenia a ochorenia pľúc: Pravdepodobne budete musieť zvoliť pohybové aktivity s veľmi nízkou záťažou, ktoré zvládnete „udýchať“.
- Ochorenia pohybového aparátu: Dlhodobé bolesti kĺbov, svalov či šliach by ste nemali podceňovať. Ak ich začnete zaťažovať fyzickou aktivitou, môžete si privodiť úraz. Osteoporóza je zase nebezpečná pri kontaktných športoch ako futbal či basketbal a pri pádoch, napr. počas behu či bicyklovania.
Zdravotná prehliadka by však nemala byť jednorazová, ale pravidelná. Ich frekvencia závisí od toho, aké ochorenia či zdravotné problémy máte.
MUDr. Soňa Gloneková upresňuje: „Zdravý senior, tzn. bez závažných komorbidít, by mal absolvovať komplexnú preventívnu prehliadku u praktického lekára 1-krát ročne. Senior s chronickými diagnózami by mal prehliadku absolvovať 1- až 2-krát ročne, plus je potrebná kontrola u odborného lekára (kardiológ, diabetológ, ortopéd, rehabilitačný lekár). Seniori po úraze, po operáciách alebo so zníženou mobilitou majú individuálny režim kontrol, tzn. 1-krát za 3 - 6 mesiacov.“
„Pri zvyšovaní intenzity cvičenia u seniorov nad 70 rokov, ale aj u seniorov s ochoreniami srdca, je vhodné absolvovať aj záťažové EKG. Dôležitejšia než prekonávanie odporu je totiž konzistentnosť.“
Vhodné aktivity pre seniorov
PharmDr. Katarína Skybová, riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment®, zdôrazňuje: „Prechádzky v rýchlejšom tempe, nordic walking, turistika do kopca, jogging… akýkoľvek pohyb, ktorý vás baví, je super. Hlavné je, aby bol pravidelný! To je to najdôležitejšie. Lepších je 30 minút denne ako 2 hodiny raz za týždeň. V pravidelnosti sa skrýva benefit cvičenia.“
Vhodné aktivity pre seniorov by sme mohli rozdeliť do 3 skupín:
Aeróbne aktivity
Ide o aktivity s nízkou až strednou záťažou, pri ktorých vykonávaní telo tvorí energiu s využitím kyslíka. Aeróbne aktivity nezvyšujú svalovú silu ani nebudujú svaly do takej miery ako anaeróbne. Omnoho viac však zlepšujú vašu výdrž a výkonnosť srdca či pľúc. Takisto dokážu využiť ako palivo omnoho viac tuku a vydržíte ich vykonávať dlhšiu dobu - sú teda ideálne na chudnutie. Základným kameňom športovej aktivity človeka v zrelom veku by malo byť kardio cvičenie. Aeróbny tréning prospieva srdcu, zmierňuje dýchavičnosť a posilňuje imunitný systém.
Príklady aeróbnych aktivít:
- Chôdza: Nenáročná a vhodná pre všetky vekové skupiny, ak nemáte problémy s pohybom.
- Nordic walking: Tzv. severská chôdza s paličkami viac zapája svaly v strede a na vrchu tela, takže je intenzívnejšia a náročnejšia.
- Beh: Intenzívnejšia aktivita, ktorá výraznejšie zaťažuje pohybový aj srdcovo-cievny aparát - nie je vhodný pre začiatočníkov či ľudí s výraznou nadváhou.
- Bicykel: Tempo a záťaž si viete prispôsobiť od veľmi vysokej až po veľmi nízku a vydržať hoci aj hodiny, nezabudnite však na správne nastavenie posedu, inak riskujete bolesti kolien, bedier a chrbta.
- Plávanie: Pohybový aparát zaťažuje najmenej zo všetkých aktivít, je teda ideálne pre ľudí s problémami s chôdzou, rovnováhou, inými zdravotnými obmedzeniami či ako rehabilitácia po úrazoch.
- Skupinové aktivity: Prinášajú zároveň sociálny kontakt - patrí sem napríklad aerobik, tanec, crossfit či skupinové športy ako futbal, basketbal a pod.
- Práce v záhradke, okolo domu, upratovanie: Zdraviu prospešné a zároveň užitočné, dávajte si však pozor, aby bolo pohybu dosť - polhodinka raz za týždeň nestačí.

Anaeróbne aktivity (posilňovanie)
Sú typické krátkotrvajúcimi pohybmi s vysokou intenzitou, kedy telo vytvára energiu bez použitia kyslíka. Ide najmä o posilňovacie cviky: napríklad drepy, kliky, „brušáky“, výpady, výskoky… Anaeróbne aktivity budujú svalovú hmotu, zvyšujú svalovú silu a hustotu kostí, zlepšujú obratnosť a rovnováhu. V malej miere tiež zvyšujú výdrž, výkonnosť srdca a pľúc. Ak ste si mysleli, že silový tréning nie je pre seniorov, ste na omyle. Posilňovanie (najmä funkčný tréning) zabraňuje predovšetkým stratám kostnej hmoty, ktoré sú príčinou zranení. Silový tréning pomáha lepšie zvládať bežné činnosti ako zdvíhanie predmetov a pod.
Posilňovanie je tiež náročnejšie na techniku než aeróbne aktivity. Ak budete cvičiť nesprávne, môžete si preťažiť svaly, kĺby či šľachy. Začnite preto pod dohľadom trénera a s malou záťažou. Sústreďte sa na správne držanie tela a nevynechávajte rozcvičku a strečing.
Posilňovať môžete s:
- Činkami: Záťaž si jednoducho prispôsobíte pridaním či ubratím váhy.
- Odporovými gumami: Záťaž je však náročnejšie prispôsobiť a počet cvikov, ktoré sa s nimi dajú vykonávať, je obmedzený.
- Vlastnou váhou: Náročnejšie na techniku než činky a ak si chcete záťaž pridať alebo ubrať, musíte viac premýšľať.
- Improvizovanými pomôckami: Napríklad fľašami s vodou - je to trochu nepraktické, ale ľahko dostupné.
Silový tréning pre seniorov nad 75 rokov
Pre seniorov a seniorky staršie ako 75 rokov znamená každý rok bez fyzickej aktivity pokles silových schopností v priemere asi o 2,5 - 4 %. S tým súvisí aj priebežná strata svalovej hmoty, ktorá v pokročilom veku mizne tempom asi necelého percenta ročne (u žien viac ako u mužov). Kľúč k úspechu odborníci vidia v pravidelnom cvičení a posilňovaní. Podľa vedcov je však cvičenie vhodné a predovšetkým bezpečné aj pre seniorov starších ako 75 rokov, ak je založené na vhodných cvikoch s nízkou až strednou záťažou. Pravidelné cvičenie potom podľa súčasných zistení môže nielen zastaviť vekom podmienený pokles sily a svalovej hmoty, ale môže ich dokonca aj navýšiť.
Oproti mladým športovcom má však tréning seniorov niektoré špecifiká:
- Silový tréning je spravidla kratší, celková dĺžka tréningovej jednotky vrátane rozcvičenia a strečingu je najviac asi 50 - 60 minút.
- V rámci posilňovacieho tréningu sa cvičí full‑body tréning, volia sa teda cviky na precvičenie celého tela.
- Väčšina tréningových programov pre seniorov počíta približne s 1 - 3 posilňovacími jednotkami týždenne.
- Jednotlivé tréningy by nemali byť vykonávané v po sebe idúcich dňoch.
- Necvičí sa s maximálnou záťažou, väčšina sérií sa vykonáva s intenzitou zodpovedajúcou asi 30 - 70 % 1RM (30 - 70 % maximálneho výkonu pre daný cvik).
Ako príklad silového tréningu pre aktívneho seniora môžeme vychádzať zo štúdie z roku 2010, kde vedci skúmali silový tréning na osobách vo veku 80 - 88 rokov. Silový tréning mal dve tréningové jednotky do týždňa, pričom každý tréning bol zložený z 3 špecifických fáz:
- Zahriatie (10 minút): chôdza na páse alebo jazda na stacionárnom bicykli.
- Jadro silového tréningu (45 minút): full‑body tréning pozostávajúci zo 6 cvikov.
- Cool down (5 minút): chôdza na páse alebo jazda na stacionárnom bicykli.
Samotný posilňovací tréning pozostávajúci zo 6 cvikov na celé telo mal nasledujúcu podobu:
| Cvik | Počet sérií | Počet opakovaní | Intenzita |
|---|---|---|---|
| Predkopávanie na stroji | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Chest press | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Zakopávanie na stroji | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Sťahovanie hornej kladky | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Bicepsové zdvihy s jednoručkami | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Tricepsové extenzie | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
*3RM = maximálna záťaž, s ktorou seniori zvládli vykonať 3 opakovania.
Po celkom 14 týždňoch pravidelného tréningu dosiahli seniori skvelé silové zlepšenia (všetky výkony vyjadrené v hodnote 3RM):
| Cvik | Výkon na začiatku | Výkon po 8 týždňoch | Výkon po 14 týždňoch | Silové zlepšenie za 14 týždňov |
|---|---|---|---|---|
| Predkopávanie na stroji | 30 kg | 43 kg | 48 kg | + 60% |
| Chest press | 28 kg | 36 kg | 38 kg | + 36% |
| Zakopávanie na stroji | 21 kg | 32 kg | 35 kg | + 67% |
| Sťahovanie hornej kladky | 33 kg | 41 kg | 44 kg | + 33% |
| Bicepsové zdvihy s jednoručkami | 10 kg | 15 kg | 17 kg | + 70% |
| Tricepsové extenzie | 17 kg | 22 kg | 24 kg | + 41 % |
Balančné cviky
Patria sem špeciálne cviky, ktoré vám pomáhajú udržiavať rovnováhu a zlepšiť stabilitu pri pohybe. Vďaka nim znížite riziko pádov a úrazov, sami o sebe však výrazne nezvyšujú svalovú silu ani kondíciu. Rovnováha je hlavným nástrojom pri predchádzaní pádom. S pribúdajúcim vekom sa rovnováha seniori stáva jedným z najdôležitejších faktorov zdravia. S pribúdajúcim vekom prirodzene klesá svalová sila, reakčný čas aj citlivosť receptorov v chodidlách. Výsledkom je horšia koordinácia a vyššie riziko pádu. Stabilita a mobilita idú ruka v ruke. Ak sú kĺby stuhnuté a svaly oslabené, telo nedokáže rýchlo reagovať na zmenu polohy.
Môže ísť napríklad o:
- Státie na jednej nohe
- Chôdzu po čiare
- Jógu pre seniorov
- Tai-či (systém pomalých plynulých pohybov, ktorý vychádza z čínskeho bojového umenia)

Mgr. Tomáš Sokol, PhD., spoluzakladateľ Flexity.sk, radí: „Vždy môžete začať so športom alebo cvičením aj bez vybavenia - chôdza, strečing, domáce cviky s váhou vlastného tela, tai-či, jóga, pilates. Pomôcky môžu byť jednoduché ako stolička, stena, uterák, tenisová loptička… Program by mal byť postupný - a to najprv nízka záťaž, viac opakovaní, dobrá technika, potom pomaly pridávať rozsah pohybu, čas, typ aktivít. Ak máte možnosť, využite komunitné centrá, skupinové cvičenia, park či prírodu. Spoločnosť ďalších ľudí zvýši vašu motiváciu zotrvať pri pravidelných aktivitách.“
Cviky na stabilitu a rovnováhu
- Státie na jednej nohe: Postavte sa vedľa steny alebo pevnej stoličky. Jemne sa pridržte a zdvihnite jednu nohu pár centimetrov nad zem. Vydržte 10-20 sekúnd, potom vymeňte stranu. Vždy majte po ruke pevnú oporu.
- Prenášanie váhy: Postavte sa na šírku bokov a pomaly prenášajte váhu z jednej nohy na druhú. Pohyb je plynulý, bez švihu. Sledujte, aby trup zostal vzpriamený.
- Chôdza po čiare: Predstavte si na zemi čiaru a kráčajte tak, aby päta jednej nohy smerovala tesne pred špičku druhej.
- Vstávanie zo stoličky: Sadnite si na pevnú stoličku a postavte sa bez použitia rúk. Pohyb vykonávajte pomaly a kontrolovane.
- Stabilná poloha: Postavte sa vzpriamene, mierne aktivujte brušné svaly (jemné vtiahnutie brucha) a snažte sa udržať stabilnú polohu 20-30 sekúnd.
Pri tréningu stability platí, že menej je niekedy viac - ale pravidelne. Ideálne je zaradiť krátke tréningy 2-4x týždenne, pokojne po 10-15 minút. Dôležitý je postupný progres. Najskôr cvičte pri opore, potom skúste znížiť podporu alebo predĺžiť čas výdrže. Každý tréning by mal byť nastavený podľa veku a kondície. Inak bude vyzerať cvičenie po 60 a inak po 75.
Regenerácia a spánok
Rovnako dôležitý ako samotný pohyb je aj čas na regeneráciu. Po cvičení si doprajte oddych, uvoľnite svaly a venujte telu priestor na zotavenie. Plnohodnotný spánok je pritom kľúčový - pomáha telu obnoviť energiu, podporuje imunitu a regeneráciu svalov. Nechajte svaly po cvičení niekoľko dní odpočívať. Bolia vás svaly dlhšie ako niekoľko dní? Nabudúce cvičte o niečo menej. Zmizne bolesť svalov rýchlejšie? Vyberte si šport vhodný pre váš vek, stavbu tela a fyzickú kondíciu.
Stravovanie a hydratácia
Ak chcete z pohybu vyťažiť čo najviac, mali by ste mu prispôsobiť aj stravovanie. Pohyb totiž kladie na výživu zvýšené nároky. Ak máte predpísanú diétu (diabetickú, nízkotukovú, nízkobielkovinovú…), opäť sa najprv poraďte s lekárom, ktorý vás usmerní.
Odborníci odporúčajú prijať 1,0 až 1,3 gramov bielkovín na kg telesnej hmotnosti denne. Napríklad, ak vážite 60 kg, malo by to byť 60 až 80 g bielkovín denne. Snažte sa ich rovnomerne rozložiť do jednotlivých denných jedál a kombinujte rôzne zdroje (chudé mäso, strukoviny, mliečne výrobky…). Rôzne zdroje bielkovín totiž majú rôzne zloženie aminokyselín potrebných pre telo.
Ing. Pavol Machnič, CEO & founder Zdravysvet.sk, hovorí: „Mali by ste zvýšiť príjem kvalitných bielkovín, ktoré pomáhajú udržať a budovať svalovú hmotu, čo je kľúčové pre udržanie sily a mobility. Odporúčajú sa potraviny ako ryby, hydina, vajcia, strukoviny, mliečne výrobky, tiež ovocie a zelenina bohatá na antioxidanty a vitamíny na podporu imunitného systému a regenerácie.“
Ing. Pavol Machnič upozorňuje aj na dôležitosť prijímania tekutín: „Mali by ste piť dostatok vody denne, čo je často aspoň 1,5 až 2 litre, a v deň športovania aj viac, podľa intenzity aktivity a počasia. Pri fyzickej námahe je veľmi dôležité dopĺňať tekutiny pravidelne počas cvičenia a nielen po ňom. Minerálne vody sú vhodné na pravidelný pitný režim, pomáhajú doplniť minerály. Iontové nápoje (športové nápoje s obsahom elektrolytov) môžu byť prínosné pri dlhšej alebo intenzívnejšej fyzickej aktivite na doplnenie elektrolytov a energie, ale pre bežné každodenné cvičenie seniorov nie sú často nevyhnutné. V rámci regenerácie po cvičení môžu tieto nápoje podporiť rýchlejšie doplnenie zásob živín a tekutín.“

Časté obavy seniorov z cvičenia
Každá zmena vrátane zmeny životných návykov so sebou prináša neistotu a obavy. Zhrnuli sme pre vás tie najčastejšie, ktoré majú z cvičenia ostatní seniori:
- „Bojím sa, že spadnem alebo sa inak zraním.“ Obavy z pádov sú bežnou súčasťou života seniorov. Je pravda, že žiadny pohyb v žiadnom veku nie je bez rizika. Riziko však môžete minimalizovať, ak začnete zľahka, pod dozorom trénera a lekára. Takisto pomôže, ak budete počúvať svoje telo, ktoré vám často naznačí, že má dosť. Pre zlepšenie stability a sebadôvery pri pohybových aktivitách môžete zaradiť aj už spomínané balančné cvičenia. Na konci dňa násobne prevýšite všetky riziká výhodami, ktoré pohybová aktivita prináša. Pri športe však existuje aj riziko zranenia a u seniorov je liečba často komplikovanejšia ako u mladších ľudí. Je to teda problém, ktorému je potrebné venovať pozornosť a zohľadniť ho. Výhody cvičenia našťastie ďaleko prevyšujú samotné riziko zranenia.
- „Som už príliš starý/á na cvičenie.“ Nie ste! Čím je človek starší, tým viac je dôležitá fyzická aktivita. Šport odďaľuje príznaky starnutia, pomáha zvládať choroby a bolesť, dodáva energiu a pozitívnu náladu. Človek nikdy nie je dosť starý na to, aby mohol začať s pravidelným cvičením.
tags: #osobytosti #cvicenia #seniorov