Osobitosti liečby a rehabilitácie: Komplexný prehľad

Liečba a rehabilitácia sú neoddeliteľné súčasti zdravotnej starostlivosti, ktoré sa zameriavajú na obnovu alebo zlepšenie funkčných schopností jednotlivcov po chorobe, úraze alebo chirurgickom zákroku. Cieľom je minimalizovať dopad zdravotného stavu na kvalitu života pacienta a umožniť mu návrat do bežného života, pokiaľ je to možné.

Liečba a rehabilitácia predstavujú rozsiahly a dynamický odbor, ktorý sa neustále vyvíja a adaptuje na nové poznatky a technológie. Tento článok sa zameriava na osobitosti liečby a rehabilitácie v rôznych kontextoch, s dôrazom na špecifické prístupy a postupy.

Definovanie kľúčových pojmov

Liečba: Súbor medicínskych postupov a intervencií zameraných na odstránenie alebo zmiernenie príznakov choroby, zastavenie jej progresie a obnovenie zdravia.

Rehabilitácia: Komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske, sociálne, vzdelávacie a pracovné intervencie, ktorých cieľom je maximalizovať funkčné schopnosti a nezávislosť jednotlivca.

Rozdiel medzi liečbou a rehabilitáciou

Princípy liečby a rehabilitácie

  • Individualizácia: Prispôsobenie liečebného a rehabilitačného plánu individuálnym potrebám a cieľom pacienta.
  • Komplexnosť: Zahrnutie rôznych odborníkov a terapií do procesu liečby a rehabilitácie.
  • Včasnosť: Začatie liečby a rehabilitácie čo najskôr po vzniku zdravotného problému.
  • Aktívna účasť pacienta: Podpora pacienta v aktívnom zapojení sa do procesu liečby a rehabilitácie.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Fyzioterapia a rehabilitácie sú základom návratu k funkčnej zdatnosti po úrazoch, operáciách, neurologických ochoreniach aj pri chronickej bolesti. Rozlišujeme akútnu, subakútnu a chronickú fázu, ambulantnú vs. ústavnú rehabilitáciu a samostatnú fyzioterapiu vs. komplexnú rehabilitáciu. Poisťovne stanovujú počty výkonov, limity a indikačné kritériá s cieľom smerovať zdroje k medicínsky účinným intervenciám, predchádzať duplicite a zabezpečiť kvalitu. Limity sa viažu na diagnózu, fázu ochorenia, intenzitu a typ poskytovateľa.

Fázy rehabilitácie: akútna, subakútna, chronická

Typy a dĺžka rehabilitácie

  • Ambulantná rehabilitácia: Typicky 1-2 sedenia týždenne po 30-60 minút, celkovo 5-10 návštev.
  • Ústavná (lôžková) rehabilitácia: Intenzívne denné bloky (60-180 minút), časovo obmedzené cykly (napríklad 3 týždne).
  • Fyzikálne modality: 10-20 minút.

V praxi sa používajú balíčky návštev (napríklad 10-15 sedení). Efektívna fyzioterapia stojí na správnej indikácii, merateľných cieľoch, primeranej frekvencii a domácom programe. Dodržiavanie home program výrazne znižuje potrebu opakovaných sedení a skracuje čas k funkčnému zlepšeniu. Limity nie sú prekážkou, ale nástrojom na zacielenie starostlivosti tam, kde prináša najväčší úžitok.

Typy poistenia a možnosť priplatenia

Rozlišujeme verejné vs. komerčné poistenie. Pacient si môže priplatiť za nadštandard. Poisťovne nehradia „nekonečné“ masáže, keďže liečebno edukačná terapia (LET) je komplexná liečba pacienta, kedy jednotlivé časti sú vykonávané podľa potreby na základe vyšetrenia. V prípade LET ide o individuálnu edukáciu s dôrazom na vysvetlenie príčin problému, výučbu a poradenstvo. Hlavnou zložkou terapie je ILTV (individuálna liečebná telesná výchova) ako zostava cvikov prispôsobených zdravotnému stavu klienta pod vedením fyzioterapeuta. Takýto telocvik je zameraný na celkové zlepšenie zdravotného stavu klienta.

Štruktúra individuálnej liečebnej telesnej výchovy

Kombinácia terapií

Pacient môže absolvovať kombináciu viacerých terapií ako napríklad mobilizácie, fyzikálnu terapiu, bankovanie alebo individuálny liečebný telocvik.

Špecifické oblasti liečby a rehabilitácie

Onkológia

Liečenie v onkológii sa zásadne líši od liečby v iných odboroch predovšetkým tým, že znamená podstatne väčšiu záťaž pre pacienta. Vplyvom liečby je dočasne alebo niekedy aj trvalo zhoršovaná kvalita života pacienta. Tento fakt, zhoršenia kvality života je treba mať na pamäti pri plánovaní liečby. Protinádorová liečba môže zahŕňať liečbu operačnú, radiačnú, medikamentóznu (chemoterapia, hormonálna a biologická liečba), podpornú a v niektorých prípadoch i paliatívnu. Pri chemoterapii a rádioterapii, resp. pri ich kombinovaní sa klinicky manifestuje najviac nežiaducich účinkov. Nežiaduce účinky môžu byť lokálne alebo systémové a často odznievajú v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov po skončení liečby. U pacientov s nepriaznivou prognózou, pretrvávajú do konca ich života.

Komplikácie onkologickej liečby

Jedným z najčastejšie vyskytujúcich sa komplikácii je poškodenie sliznice ústnej dutiny. Ústna dutina je ohrozená nielen rádioterapiou (predovšetkým pri ožarovaní v oblasti hlavy a krku), chemoterapiou, ale prejavujú sa v nej aj následky neutropénie a celkového oslabenia organizmu. Pacienti s onkologickým ochorením sú vysoko ohrození infekčnými komplikáciami z dôvodu oslabenej obranyschopnosti. Základnou príčinou je vlastná malignita, malnutrícia, nedostatok salivácie, ale aj chemoterapia, kortikoterapia a imunosupresívna liečba. Infekciu v ústnej dutine môžu spôsobiť kvasinky, plesne, vírusy, viridujúce streptokoky, koaguláza- negatívne stafylokoky, anaerobné baktérie. Zdravotnícki pracovníci musia venovať pozornosť všetkým prejavom dentálnej infekcie, pretože nemusí ísť len o narušenie tkaniva a sliznice, s obmedzením funkcie, ale môže dôjsť k rozvoju septikémie.

Schéma vzniku a rozvoja mukozitídy

Cytostatiká spôsobujú bolestivé začervenanie až ulcerácie sliznice. Častým problémom býva toxická mukozitída ústnej dutiny. Mukozitída sa vyskytuje pri intenzívnej chemoterapii a je definovaná ako zápalové a/alebo vredové lézie postihujúce ústnu dutinu. Takto narušená slizničná bariéra umožňuje prienik patogénnym mikroorganizmom a tým zvyšuje riziko vzniku infekcie. Ďalej dochádza k zníženiu produkcii slín, k poruche vnímania chutí, dyskomfortu, bolesti, čo má za následok poruchu perorálneho príjmu potravy. Dĺžka trvania mukozitídy je priamo úmerná stupňu deplécie kmeňových buniek sliznice. Mukozitída sa môže hojiť od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov, tento proces hojenia závisí na rýchlosti zotavovania kmeňových buniek sliznice. V terapii sa podávajú lokálne antiflogistiká, analgetiká a zinok. Poškodenie slizníc sa môže prejavovať začervenaním a po vyšších dávkach exudatívnym zápalom- mukozitídou, až tvorbou pablán. Postradiačná mukozitída sa najčastejšie diagnostikuje pri rádioterapii nádorov hlavy a krku. Objavuje sa až u troch štvrtín pacientov, niekedy sa blíži aj k 100 % (u pacientov liečených vysokou dávkou rádioterapie). Incidencia závažnej mukozitídy pri rádioterapii je 85%. Následkom závažnej mukozitídy sa u pacientov objavuje bolesť v ústach, dysfágia, strata hmotnosti a nutnosť zabezpečenia enterálnej výživy pomocou sondy. Mukozitída býva častou príčinou prerušenia ožarovania.

Hodnotenie mukozitídy

Závažnosť rozvoja postradiačnej mukozitídy hodnotíme Stupnicou hodnotenia orálnej mukozitídy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), ktorá má 5 stupňov (bez zmeny, bolestivosť/erytém, erytém/vredy/môže jesť tuhú stravu, vredy/tekutá strava, alimentácia nemožná). Používa sa aj Stupnica hodnotenia orálnej mukozitídy podľa spoločnej terminológie miery nežiaducich účinkov CTCAE.

Stupnica hodnotenia orálnej mukozitídy podľa SZO

Ošetrovateľské intervencie

Nevyhnutnou súčasťou je posúdenie pacienta. Pri posudzovaní je dôležité odobranie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, pravidelné monitorovanie fyziologických funkcií, sledovanie laboratórnych parametrov a hodnotenie prítomných symptómov. Hodnotí sa orálna mukozitída (klinicky, funkčne, krvácanie z ústnej dutiny, suchosť v ústach, dysfágia) pomocou OAG a MDU podľa NCI CTC kritérií. Bolesť sa hodnotí Vizuálnou analógovou škálou (VAS), Brief Pain Inventory a Numerical Rating Scale (NRS). Stav výživy sa hodnotí pomocou Body Mass Index (BMI), Malnutrition Universal screening tool (MUST), Mininutritional assessment (MNA) a Subjective global assessment (SGA).

Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na prevenciu a liečbu mukozitídy, xerostómie, nechutenstva, malnutrície, bolesti, sťaženého prehĺtania, zníženej obranyschopnosti organizmu. Zahŕňajú:

  • Pravidelné sledovanie ústnej dutiny (bolestivé defekty, lézie, krvácanie).
  • Kontrolovanie schopnosti pacienta prijímať výživu, tekutiny a lieky per os.
  • Pravidelné kontrolovanie hmotnosti pacienta.
  • Zabezpečenie optimálneho príjmu výživy a tekutín.
  • Podávanie stravy podľa potreby pacienta, resp. úprava stravy na mäkkú, kašovitú, nepodávanie nevhodných jedál a tekutín (príliš horúce, kyslé, korenené).
  • Dbátie na hygienu ústnej dutiny.
  • Realizácia lokálneho ošetrenia ústnej dutiny podľa ordinácie lekára.
  • Počas hojenia poškodenej sliznice neodporúčanie nosenia zubnej náhrady.
  • Zmierňovanie bolesti, pravidelné monitorovanie bolesti, účinkov analgetík, poučenie pacienta o možných nežiaducich účinkoch opioidov.
  • Podávanie liekov podľa ordinácie lekára - per os, parenterálne.
  • Informovanie lekára o ústupe zmeny sliznice ústnej dutiny.
  • Odobranie výteru z ústnej dutiny pri podozrení na soor.
  • Spolupráca s rodinou pacienta.
  • Dokumentovanie aktuálneho stavu ústnej dutiny, ako aj všetkých zrealizovaných intervencií.

Starostlivosť o zuby a ústnu dutinu počas liečby rakoviny

Výsledky kvalitatívnej štúdie

V empirickej časti príspevku prezentuje výsledky kvalitatívnej štúdie, ktorá bola realizovaná na Klinike radiačnej a klinickej onkológie (KRaKO) Ústrednej vojenskej nemocnice- Fakultnej nemocnice v Ružomberku (UVN FN). Štúdiám predchádzala analýza zdravotných záznamov zameraná na výskyt nežiaducich reakcií po chemo a rádioterapii a najčastejšie ošetrovateľské intervencie. Z hodnotených záznamov sme zistili, že najčastejším nežiaducim účinkom po chemoterapii bola nevoľnosť, vracanie, vypadávanie vlasov, únava, zmeny v ústnej dutine, zvýšená teplota, neutropénia. Pri rádioterapii to boli zmeny na koži v mieste ožarovania a zmeny v ústnej dutine, únava.

Hlavným cieľom štúdie bolo:

  • Prezentovať osobitosti ošetrovateľskej a tímovej starostlivosti o ústnu dutinu pacienta pri onkostatickej liečbe.
  • Poukázať na význam interdisciplinárnej starostlivosti pri liečbe onkologicky chorých.
  • Porovnať starostlivosť o ústnu dutinu pacienta pri chemoterapii a rádioterapii.

Hlavnou metódou bola prípadová štúdia. Doplňujúcimi metódami boli neštruktúrovaný a pološtruktúrovaný rozhovor, pozorovanie, analýza dokumentu, hodnotiace škály (VAS, Kritériá hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritériá hodnotení komplikácií v ústnej dutine a MDÚ podľa NCI CTC kritérií). Objektom výskumu boli onkologickí pacienti liečení v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok. Prvý pacient absolvoval chemoterapiu a druhý rádioterapiu, v kombinácii s chemoterapiou. Výber pacientov bol zámerný.

Prípadová štúdia 1: Chemoterapia

49-ročný pacient s karcinómom hypofaryngolaryngu s podozrením na metastázy do krčných lymfatických uzlín. Pacient mal zavedenú perkutánnu endoskopickú gastrostómiu (PEG) a tracheostómiu. Bol prijatý na Kliniku radiačnej a klinickej onkológie k aplikácii onkostatickej liečby/indukčnej chemoterapie. Subjektívne udával normálnu telesnú teplotu, škriabanie za tracheostómiou pri prechode potravy, aj bez nej. PEG bol funkčný, zjedol aj tuhú stravu so zapíjaním, úbytok hmotnosti za posledné obdobie (3 mesiace) 5 kg. Bolesť neudával (VAS 0), dýchanie mal bez ťažkostí, palpitácií a stenokardie, chuť do jedla bola dobrá, vylučovanie bez ťažkostí. V prvý deň hospitalizácie bola pacientovi zavedená intravenózna kanyla, podaná premedikácia a zahájená aplikácia naordinovanej chemoterapie. Vzhľadom k riziku komplikácií sme u pacienta zaviedli denné kontrolovanie ústnej dutiny sestrou s využitím Stupnice orálnej mukozitídy. Druhý až piaty deň bol bez komplikácií, prijímal kombinovanú stravu per os a do PEGu. Na šiesty deň sa, ale cítil slabý, udával bolesti brucha, mal hnačkovitú stolicu. Objektívne pri fyzikálnom vyšetrení bol afebrilný, kardiopulmonárne kompenzovaný, brucho bez peritoneálneho dráždenia, voľné, priehmatné, peristataltika auskultačne prítomná, dolné končatiny bez opuchov. Pri posúdení ústnej dutiny (DÚ) bola diagnostikovaná mukozitída 2. stupňa, stredne silná bolesť - VAS 6. Hodnotenie podľa CTCAE - ložiskové ulcerácie, stredné ťažkosti, vyžadujúce si úpravu stravy. Siedmy deň pacientovi stúpla telesná teplota na 38°C. Boli ordinované laboratórne vyšetrenia. Pri fyzikálnom vyšetrení DÚ bola na jazyku výrazná hyperémia. Subjektívne pacient udával bolesť, pálenie, štípanie, najmä jazyka. Strava bola podávaná výlučne cez PEG. Ošetrovateľské intervencie sme zamerali na sledovanie zdravotného stavu pacienta, lokálne sledovanie DÚ, meranie fyziologických funkcií, aplikáciu celkovej a lokálnej liečby. Na základe indikácie lekára sestra podala systémovú antibiotickú liečbu. Ústna dutina bola lokálne ošetrená Borax glycerínom a Gelclairom 3x denne. Ôsmy deň laboratórne potvrdená neutropénia. Upravená ordinácia celkovej liečby. V DÚ bol nález nezmenený, odporúčané výplachy a popíjanie čaju z Repíka lekárskeho. Psychicky sa zmenila nálada pacienta, pociťuje úzkosť, je depresívny. Deviaty až desiaty deň pacient udával zmiernenie ťažkostí. Pri vyšetrení DÚ mukozitída 2. stupňa (bolesť a začervenanie). Pokračovali sme v celkovej a lokálnej liečbe. Pri prepustení pacienta sa fyzické i psychické ťažkosti minimalizovali. Stupnica hodnotenia orálnej mukozitídy bola na stupni 1, VAS 4. Pacient bol zmierený s aktuálnym stavom, vyjadroval ochotu spolupracovať pri ďalšej liečbe. Bol edukovaný o starostlivosti o DÚ, stravovacom režime v domácom prostredí a ďalších možnostiach liečby.

Prípadová štúdia 2: Rádioterapia a chemoterapia

50-ročný pacient s diagnózou karcinóm tonsillae a metastázami do krčných lymfatických uzlín vpravo. Po chirurgickej liečbe - resekcii tonsilly. So zavedenou nazogastrickou sondou (NG). Pacient bol plánovane prijatý na KRaKO k zahájeniu konkomitantnej postoperačnej rádio (RT) a chemoterapie (CHT). Subjektívne je bez kardiovaskulárnych a gastrointestinálnych ťažkostí. V prvý deň hospitalizácie pacient udával miernu bolesť v operačnej rane a tŕpnutie pravej časti tváre. Zahájená RT.

Neurológia

V oblasti neurológie sa liečba a rehabilitácia zameriavajú na pacientov s ochoreniami nervového systému, ako sú mozgové príhody, traumatické poranenia mozgu, skleróza multiplex, Parkinsonova choroba a iné.

Zameranie rehabilitácie v neurológii

Reumatológia

Farmakoterapia reumatoidnej artritídy predstavuje dôležitý pilier v liečbe tohto ochorenia.

Psychiatria

Rehabilitácia v psychiatrii je súčasťou komplexnej psychiatrickej liečby. Depresívne poruchy sú častým problémom v praxi všeobecného lekára pre dospelých.

Angiológia

Kompresívna liečba má svoje miesto v klinickej praxi.

Diabetológia

Metformín má súčasné postavenie v liečbe diabetes mellitus. Metabolická chirurgia sa uplatňuje v liečebnom algoritme obéznych diabetikov.

Gastroenterológia

Aktuálne problémy v manažmente gastrointestinálnych malignít sú predmetom diskusií a výskumu.

Dermatológia

Nemelanómová rakovina kože si vyžaduje špecifické prístupy v liečbe.

Doplnkové a podporné terapie

Psychoterapia

Liečba psychických problémov a porúch prostredníctvom rozhovoru a terapeutických techník.

Logopédia

Terapia zameraná na zlepšenie reči a komunikácie.

Nutričná terapia

Úprava stravy a príjem živín s cieľom podporiť liečbu a rehabilitáciu.

Alternatívne a doplnkové terapie

Medzi alternatívne a doplnkové terapie patrí aj kanisterapia, ktorá môže dopĺňať komplexný rehabilitačný program u pacientov s detskou mozgovou obrnou.

Rôzne formy doplnkových terapií

Tímová spolupráca v liečbe a rehabilitácii

Úspešná liečba a rehabilitácia si vyžadujú úzku spoluprácu rôznych odborníkov, vrátane lekárov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov, psychológov, logopédov, sociálnych pracovníkov a ďalších.

Starostlivosť o zuby a ústnu dutinu počas liečby rakoviny

tags: #osobitosti #liecby #rehabilitacia