Komplexný sprievodca starostlivosťou o sánske kozliatka a chov kôz

Chov kôz si v súčasnosti získava na popularite nielen pre svoje hospodárske výhody, ale aj pre environmentálne prínosy a spoločenskú povahu týchto zvierat. Kozy sú nenáročné, vysoko produktívne a dokážu produkovať veľmi kvalitné mlieko aj v skromných podmienkach.

Pre mnohých ľudí je motivácia k chovu kôz spojená s túžbou po vlastných kozích produktoch. Kozie mlieko a výrobky z neho, ako sú čerstvé syry, jogurty, kefír, plesňové aj tvrdé syry, parenica a bryndza, sú bohaté na vápnik, fosfor, horčík a bielkoviny. Kozie mlieko má odlišné zloženie bielkovín a tukov od kravského, je viac zásadité, a preto ho môžu konzumovať aj alergici a ľudia so žalúdočnými problémami. Zaujímavý je aj fakt, že kozie výrobky zahlieňujú omnoho menej v porovnaní s kravskými a ovčími.

Okrem mlieka kozy poskytujú aj mäso. Plemeno špecializované na mäsovú produkciu, búrske kozy, sa k nám začalo dovážať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Mäso výsekových capkov je jemné, šťavnaté a pevnej konzistencie, bez výraznej arómy.

Výber plemena a ustajnenie

Výber plemena závisí hlavne od účelu, za ktorým si zvieratá zadovážite. Kozy môžete chovať na mlieko, na mäso alebo iba ako domáceho maznáčika. Väčšina plemien tohto zvieraťa je pokojných a nenáročných na chov.

Mliečne plemená

• Sánska koza (Saanen): Pochádza zo Švajčiarska a je považovaná za „kráľovnú mliečnych kôz“.
• Biela krátkosrstá koza: Môže byť s rohami aj bez nich. Samec dosahuje hmotnosť 70-90 kg a koza 55-70 kg. Dojivosť je až 1000 kg na jedno laktačné obdobie a plodnosť 180-200 %. Sú odolné a vysoko plodné.
• Hnedá krátkosrstá koza: O asi 10 kg ľahšie, ale zato o čosi plodnejšie.
• Alpínska koza: Známa svojou odolnosťou, prispôsobivosťou a veľmi dobrou plodnosťou.
• Česká hnedá koza: Ideálna pre menšie chovy, pretože je menej náročná na prostredie, dobre znáša naše klimatické podmienky a je známa svojím pokojnejším temperamentom.
• Toggenburská koza, Anglonubijská koza, Duryňská lesná koza: Menej rozšírené, ale stále známe plemená.

Mäsové plemená

• Búrska koza: Typická väčším telesným rámcom. Kozel môže dosahovať hmotnosť 80-100 kg a koza 60-75 kg. Ich denný prírastok je 180-250 g/deň.
• Walliserská čiernokrká koza: Kombinované plemeno, dosahuje menšiu hmotnosť.
• Červená sokoto koza, Kamerunská koza.

Zakrpatené plemená

• Holandská koza: Známka nielen pre svoju veľkosť, ale aj pre pestré sfarbenie. Kozy tohto druhu sú veľmi malé a dosahujú len zhruba 15-23 kg. Kozel však môže vážiť aj 40 kg.
• Kamerunská koza zakrpatená: Hmotnosť u oboch pohlaví rovnaká, okolo 25 kg. Produkujú približne 0,5 až 1 liter mlieka denne s vysokým obsahom tuku (až 5 %).

Pre úspešný chov kôz je kľúčové vhodné ustajnenie. Koza potrebuje suchý, priestranný a bezpečný prístrešok, kde sa schová pred vetrom, dažďom či mrazom. V zime teplota v maštali nesmie klesnúť pod +5 °C. Kozy sú veľmi citlivé na vlhkosť a prievan, preto by mal byť prístrešok pre zvieratá suchý, dobre vetraný, ale bez prievanu. Podlaha by nemala byť betónová, alebo aspoň izolovaná silnou vrstvou podstielky. Okná by mali byť umiestnené vo výške 1,7 - 2 metre.

Vonkajší výbeh musí byť dobre zabezpečený, nie len aby sa zabránilo úniku zvierat, ale aj proti vniknutiu predátorov. Výška plotu by mala byť minimálne 1,2 až 1,5 metra, ideálne s elektrickým ohradníkom, keďže kozy sú veľmi zvedavé a dokážu sa ľahko dostať tam, kam by nemali. Kozy sa rady hýbu, skáču a pasú, preto im umožnite prístup k pastvine alebo svahovitému terénu.

Pre chov kôz je najideálnejší počet 12-13 jedincov. V takom stáde sú už zrovnané a stabilné hierarchické postavenia aj sociálne vzťahy, čo vedie k celkovej pohode u chovaných zvierat. Ich pud pre stádo je však viditeľný, aj keď si zadovážite iba jednu kozu. Tá sa potom zomkne s iným zvieraťom či osobou v jej okolí. Ak by k tomu nedošlo, u zvieraťa dochádza k psychickým problémom a tie sa ďalej odrážajú na jeho fyzickom zdraví.

Kŕmenie a výživa kôz

Správne kŕmenie je základom každého úspešného chovu kôz. Koza je prežúvavec, a teda jej tráviaci systém je prispôsobený na rastlinnú potravu. Všeobecne platí, že koza je vo výžive náročnejšia než ovca. Kozy trávia 2/3 svojho času hľadaním a prežúvaním potravy.

Základné zložky kŕmnej dávky

1. Objemové krmivá: Seno, zelená pastva, siláže, senáže, slama. Na zimu stačí pre kozu asi 10m sena, ktoré hravo zvládne jeden človek sám ručne prichystať. Pokiaľ však máte možnosť kozy pásť, stačí vám aj menej. V porovnaní s ovcami si koza na pastvine vyberá traviny a byliny, rada ohryzuje kríky a stromy. Pokiaľ môže, živí sa drevinou (stromčeky, kríky, kôra), až potom tráva.
2. Jadrové krmivá: Mačkané zrno (ovos, jačmeň, pšenica, kukurica), obilný šrot. Dávkuje sa opatrne, aby sa zabránilo metabolickým poruchám. Na zvyšovanie dojivosť sa kozám pri dojení dáva trochu obilného šrotu, nie je to však nutnosť.
3. Minerály a vitamíny: Doplníte ich pomocou vitamínovo-minerálnych lizov. Imunitu pomôže podporiť vitamín C a chuť do jedla, zlepšenie trávenia či množstvo ďalšieho môžete napraviť napríklad pivovarskými kvasnicami alebo cesnakovým špeciálom. Koza tiež potrebuje trochu kamennej soli.
4. Voda: Neustály prísun čistej vody je kľúčový. Čim viac do nej dostanete, tým viac bude mlieka. Spotreba vody u laktujúcej plemenice môže dosahovať až 10 l/deň.

V zime je potrebné dopĺňať krmivo o zrno, koreňovú zeleninu a minerálne doplnky. Jedna dospelá koza spotrebuje denne približne 2 až 3 kg sena a 0,5 kg zrna, no dojné kozy môžu mať potrebu vyššiu až o 20 %.

Tabuľka kŕmenia kôz

Pri kŕmení si treba uvedomiť, že všetko, čo koza zje, ide hneď do mlieka, ktoré budete piť. Zelená je vždy čečina borovíc, smrekov, má veľa vitamínov a likviduje parazity. Takisto veľa bazového dreva, najmä kôra, je základ.

Starostlivosť o kozliatka po pôrode

Narodenie kozliatok je vzrušujúcim obdobím pre každého chovateľa. S príchodom nových životov však prichádza aj zodpovednosť za ich správnu starostlivosť, najmä v prvých dňoch a týždňoch ich života.

Prvé okamihy po pôrode

V prvých hodinách po pôrode je kľúčové zabezpečiť, aby kozliatko vypilo mledzivo. Mledzivo je prvou potravou, ktorá poskytuje nielen výživu, ale aj dôležité protilátky na posilnenie imunity. Ideálny čas na prvé napitie je do 4 až 6 hodín po narodení. Kozliatka by mali piť mledzivo päťkrát denne počas prvého týždňa. Je dôležité sledovať, či sa kozliatko správne prisáva a či je jeho bruško po napití plné. V prípade problémov s prisatím alebo ak sa kozliatko nejaví dostatočne silné, je potrebné mu pomôcť a zabezpečiť mu príjem mledziva.

Nezabudnite na starostlivosť o pupočnú šnúru. Po narodení by mala byť pupočná šnúra dezinfikovaná, aby sa predišlo infekciám. V prípade potreby ju možno skrátiť, aby sa zabránilo jej ťahaniu po zemi. Je nutné vytlačiť z pupočníka zvyšky a dezinfikovať ho.

Kozľatá sa odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Potom sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú tzv. škôlky, čo je označenie pre koterec pre kozľatá, ktorý v období zimných pôrodov chovatelia vybavujú infralampou. Mladým stačí suchá podstielka, závetrie a samozrejme strecha.

Kŕmenie a odstav kozliatok

Po prvom týždni sa prechádza na bežné mlieko. Kozliatka môžu piť mlieko priamo od matky alebo im ho možno podávať umelo pomocou fľaše s cumlíkom. Odchov pomocou dojčenia je prirodzenejší a menej náročný na prácu, zatiaľ čo umelé kŕmenie umožňuje presnejšiu kontrolu nad množstvom prijatého mlieka.

Pri umelom kŕmení je dôležité dodržiavať správnu teplotu mlieka, ktorá by mala byť okolo 38 °C. Príliš studené mlieko môže spôsobiť hnačku, zatiaľ čo príliš teplé mlieko kozliatka neprijmú. Spotreba mlieka sa líši v závislosti od veku kozliatka. Približne 130 až 150 litrov mlieka je potrebných na odchov kozliatka do odstavu.

Prvé pevné krmivo začínajú kozliatka prijímať približne v troch týždňoch veku. Ide o kvalitné seno, ktoré by malo byť vždy dostupné. Postupne možno pridávať aj malé množstvo obilného šrotu, zelené krmoviny alebo špeciálne kŕmne zmesi pre mladé kozy. Kozu môžete kŕmiť aj haluzinou, ktorá obsahuje triesloviny a ničí parazity.

Kozľatá sa od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde sa im ručne podáva zmesové mledzivo. Pri realizácii veľmi ranného odstavu kozliat sa však fyziologický účinok mledziva znižuje.

V období, keď sa kozliatka začínajú odstavovať od matky, je možné začať s dojením kozy aj pre vlastnú potrebu. Po 10 dňoch sa odporúča dojiť ráno a večer.

Dojenie kôz

Kozu treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne. V zime stačí raz denne. Bez dojenia deň isto vydrží, v zime aj dva. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne. Ak máte kozu, ktorá je vyslovene na mlieko, môže vám dať aj 3 či 5 litrov, čo je už extrém. Koza dáva najviac mlieka po treťom pôrode.

Koza je schopná si ten liter mlieka denne ponechať dva až tri roky v závislosti na opatere. Pokiaľ kozu pripustíte v tehotenstve, stratí mlieko a po pôrode ho zas nemôžete nejaký čas piť.

Pokiaľ kozliatko pije, je to v pohode. Treba to sledovať. Navyše zhruba 10-14 dní je mlieko tzv. mledzivo, čo obsahuje hormóny, proteíny. Po tých 14 dňoch treba začať oddájať, lebo mladé už majú zuby, čiže prístup k vemenu môže mamka blokovať.

Starostlivosť o dojenie kôz zahŕňa aj prevenciu zápalu vemena. Ak má koza len jedno kozliatko, druhá necicaná polovica vemena sa môže zduriť. V takom prípade je potrebné vemeno oddájať a masírovať, napríklad bravčovou masťou. Ak sa objavia hrčky s konzistenciou syra, je potrebné pokračovať v dojení, kým sa vemeno nevyčistí.

Koza koji mladé nonstop aj v noci, takže nemôžete odsledovať, koľko má mlieka naozaj. V skutočnosti ho má viac, než stíhate vidieť. Koza má vždy mlieka dosť. Na rozdiel od ľudí vie presne, čo robí a vie mlieko vedome aj zadržať, či si spustiť laktáciu. Takže verte koze a všetko bude v pohode, hlavne žiadny strach. Viac mlieka nebude zo striekanej tesco vňate! Kozu môžete tak otraviť.

Zdravotná starostlivosť a prevencia

Pre zabránenie rozvoju chorôb, tak u kôz, ako aj u ich majiteľov, je potrebné zvieratá včas prehliadnuť a zaočkovať veterinárnym lekárom. Špecialista vyberie potrebné očkovania podľa epidemiologického blaha oblasti.

Potrebné očkovania

• Besnota
• Brucelóza
• Antrax
• Postupy odčervenia (minimálne dvakrát ročne)

Okrem toho je potrebné dbať na správnu hygienu v maštali. Pravidelné čistenie a dostatok čerstvého vzduchu sú kľúčové pre udržanie zdravia celého stáda.

Ak ako koňom rastú kopytá, aj kozám rastú paznechty, a je preto potrebné sa o ne starať. Ideálna doba medzi jednotlivými korektúrami sú 3-4 mesiace. V prípade problémov (absces, lámavosť, krívanie, …) aj častejšie. Pred starostlivosťou sa odporúča najprv kúpeľ v dezinfekčnom prostriedku. Potom sa do toho môžete pustiť. O paznechty sa dá starať s rôznymi nožnicami, kliešťami alebo nožmi. Pred vyhnaním na pastvu sa kozám ošetria paznechty a podajú sa antiparazitárne prostriedky.

V zimnom období, ktoré je pre väčšinu hospodárskych zvierat náročné, treba dbať na posilnenie imunity, aby zvieratá zvládli prechod do novej sezóny bez zdravotných komplikácií. S príchodom jari preto prichádza ideálny čas zamerať sa na posilnenie imunity.

Socializácia a správanie kôz

Kozy sú veľmi inteligentné zvieratá. Majú na to veľa predpokladov. Majú čas na premýšľanie a veľmi dobre vidia. Kozy sú schopné naučiť sa niekoľko základných povelov, ako privolanie podľa mena, ohlásenie sa podľa mena, voda, fuj nežer tie maliny a podobne. Koza je stádové zviera, teda uznáva istú hierarchiu a právoplatné stanovy podľa posledne zvoleného vodcu stáda.

Je dôležité, aby sa kozliatka od útleho veku zvykali na prítomnosť človeka. Pravidelné hladkanie a manipulácia im pomáha socializovať sa a zvyknúť si na ľudskú prítomnosť, čo uľahčuje neskoršiu manipuláciu s dospelými kozami. Mladé treba chytat do rúk čo najviac, nech si zvykajú na ľudskú manipuláciu. Kľudne dovedte aj deti, skrátka nech sa tzv. socializujú. Uľahčí vám to neskoršiu manipuláciu s kozou. Naučíte ich dôverovať.

Kozy je možné naučiť na vychádzky a výlety. Je možné s nimi putovať po krajine ako s pojazdnou mliekarňou. Niekedy sú bdelšia ochranka ako pes. Koza je proste bytosť, člen vášho spoločenstva a musíte si ju vážiť.

Kozy sú potvory prešibané, ale mnoho chovateľov by ich nevymenilo ani za nič. Chodíme s nimi na prechádzky a život s nimi je krásny.

tags: #sanska #kozliatka #starostlivost