Sociálny status matky: Informácie o vplyve, právach a povinnostiach

Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a má nezastupiteľný vplyv na vývin dieťaťa. Rodinné prostredie, jeho sociálno-ekonomický status a sociálny kapitál významne ovplyvňujú detskú osobnosť, jeho súčasný aj budúci životný štandard. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu sociálneho kapitálu osamelých matiek na Slovensku na životné šance ich detí, pričom vychádza z dostupných výskumov a teoretických poznatkov. Cieľom je objasniť, ako socioekonomický status rodiny, najmä v kontexte osamelého rodičovstva, ovplyvňuje rozvoj dieťaťa z hľadiska jeho fyzického aj duševného rozvoja.

Čo je sociálny status a sociálna rola?

Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt), v najobecnejšom chápaní sa používa tento termín ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. rokov.

Poznáme:

• Vrodený sociálny status - trvalejšia pozícia, ktorú človek má v spoločnosti na základe schopností, rešpektu, obľúbenosti, ale aj neobľúbenosti. Umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.
• Získaný sociálny status - jednotlivec ho získava vlastným pričinením. Napríklad: vzdelanie, povolanie, rodinný stav.

Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje najmä jeho príslušnosť k rómskemu etniku.

Sociálna rola je vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, žiak s učiteľom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania.

Sociológovia rozlišujú:

• Predpísaná rola - očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom.
• Výkon roly - skutočné správanie sa aktéra roly.

Tolerovaná miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri rôznych rolách rôzna. Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie.

Vplyv rodiny na vývin dieťaťa a socioekonomický status

Je všeobecne známe, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa a výrazne sa podieľa na utváraní jeho osobnosti. Väčšina vlastností, názorov a životný štýl dieťaťa sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Dieťa je produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní a hodnotách. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa.

Faktory ovplyvňujúce vývin detskej osobnosti v rámci rodinného prostredia:

• Vzťahy v rámci rodiny
• Kultúra členov rodiny
• Vzory, ktoré rodičia predstavujú pre svoje deti
• Starostlivosť o deti
• Prejavy vzájomnej úcty
• Spôsob riešenia problémov
• Hodnoty
• Správanie sa k iným ľuďom a majetku
• Postoj k okoliu
• Vnútorná stabilita rodiny ako základ emocionálnej atmosféry
• Spôsob života rodiny, ktorý odráža vzťah k spoločenskému životu, práci, povolaniu, obliekaniu a bývaniu
• Vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny
• Materiálne podmienky pre záujmovú činnosť a prípravu detí do školy

Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva) a vzdelania.

Sociológ I. Možný poukazuje na tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:

• Kultúrny kapitál rodiny: Vzdelanie a kultivovanosť rodičov, ktoré sa prejavujú v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
• Ekonomický kapitál: Bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopriať im zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytnúť im kvalitnejšie stravovacie návyky, lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
• Sociálny kapitál: Kontakty, známosti či priateľstvá, teda zdroje, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.

Rodinné prostredie, determinované týmito podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život.

Teória kultúrneho a sociálneho kapitálu P. F. Bourdieu

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí, ktoré pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž.

Jazykový kód a sociálna vrstva rodiny

Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B. B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu. Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca.

Osamelé matky a ich sociálny kapitál

Osamelé matky čelia špecifickým výzvam, ktoré ovplyvňujú ich sociálny kapitál a tým aj životné šance ich detí. Medzi tieto výzvy patrí:

• Nižší príjem v porovnaní s úplnými rodinami.
• Nedostatok času v dôsledku kombinácie rodičovských povinností a pracovného zaťaženia.
• Sociálna izolácia a nedostatok sociálnej podpory.
• Stres a psychické problémy.

Sociálny kapitál osamelých matiek je dôležitý pre zabezpečenie potrieb dieťaťa, jeho výchovu a vzdelávanie. Silná sieť sociálnych kontaktov a známostí môže osamelej matke pomôcť pri hľadaní zamestnania, získavaní informácií o dostupných službách a podpore a pri prekonávaní ťažkostí.

Chudoba a jej vplyv na rodinu

V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie. Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa. Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní. V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané. Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.

Neúplné rodiny a ich ekonomická situácia

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Vplyv socioekonomického statusu na vzdelanostnú dráhu dieťaťa

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania.

Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov.

Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. Nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania.

Finančné možnosti rodiny a školské aktivity

Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz.

Rodičovská podpora a domáca príprava

Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.

Sociálny status ako posadnutosť pre ženy

Sociálny status sa stáva často posadnutosťou. A je jedno, či chceme byť videné určitým profesným smerom ako odborníčky alebo chceme byť videné ako dokonalé matky, partnerky, priateľky, duchovné vedmy… Túžba po sociálnom statuse vychádza často zo strachu o svoje bytie. Túžba po sociálnom statuse často zrkadlí naše vlastné pochybnosti o sebe, ktoré potrebujeme zakryť cez vonkajšie zdanie, teda cez status. Ženy sú často presvedčené, že sú menejcenné, ak nedosiahnu určitý status a jedno či, je to status matky, podnikateľky či dokonalej milenky… Každá žena, ktorá túži po nejakom sociálnom statuse, je ovládaná mužským princípom a zanedbáva svoje ženské bytie, svoju ženskosť. Ženy, ktorá buduje nejaký svoj status, sa koncentruje na výkon, na budúcnosť, na fixovanie seba do určitej polohy, ale to sú všetko mužské atribúty. Ženskosť je o bytí a prítomnosti a prežívaní všetkého, čo teraz je. Je v poriadku mať statusy, ale treba ich vnímať iba ako pomôcky na komunikáciu s vonkajším svetom, ktorý nám môže cez statusy lepšie porozumieť. Sociálny status má byť pre ženu iba komunikačnou pomôckou pri kontakte s vonkajším svetom. Jej vnútorný svet musí ostať nezaťažený sociálnymi prvkami. Čím je žena viac ponorená do sebapoznávania a vníma samu seba na hlbokej úrovni, najmä svoju ženskú dušu, o to menej lipne na spoločenských nálepkách.

Oprávnenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva.

Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.

Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.

Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne sociálnej ochrany.

Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú.

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobu, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Zároveň je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.

Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie.

Príklady z praxe: Nároky na rodinné dávky v EÚ

Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky posudzujeme vždy výkon zárobkovej činnosti oboch rodičov a bydlisko dieťaťa. Pre výplatu rodinných dávok je rozhodujúce, či poberáte alebo nepoberáte dávku v nezamestnanosti v niektorom členskom štáte. Podľa nariadení EÚ je poberanie dávky v nezamestnanosti postavené na úroveň zamestnania.

Tabuľka 1: Príklady nárokov na rodinné dávky v EÚ

tags: #socialny #status #mama