Osmák degu (Octodon degus) je stredne veľký hlodavec patriaci do čeľade Octodontidae, ktorý pochádza zo západných svahov Ánd severného a stredného Čile. Obýva komplexy zložitých podzemných nôr a skalnaté, kamenisté oblasti s riedkou vegetáciou do nadmorskej výšky 1200 m n. m. Napriek tomu sa nevyhýba ani blízkosti ľudských obydlí a možno ho nájsť v parkoch, záhradách a dokonca aj na smetiskách. Vo svojej domovine sú osmáci považovaní za škodcov, pretože dokážu spôsobiť nemalé škody na plodinách, avšak tento spôsob stravovania nie je pre ne prirodzený ani zdravý, čo pravdepodobne zvyšuje počet ochorení v divo žijúcej populácii.
Zaujímavý názov „osmák“ pochádza z latinského slova „octo“, čo znamená osem, a gréckeho „odoús“, čo sa prekladá ako zub. Toto pomenovanie odkazuje na tvar žuvacích plôšok jeho stoličiek, ktoré nápadne pripomínajú osmičku. Druhá časť mena, degu, pochádza z pôvodného jazyka Araukáncov, pôvodného obyvateľstva Čile. Osmáci sú v porovnaní s bežne chovanými hlodavcami jedineční svojím diurnálnym (denným) cyklom aktivity, čo ich robí atraktívnymi pre chovateľov. Sú inteligentné a spoločenské zvieratá, ktoré si vyžadujú pozornosť a správne životné podmienky.
Charakteristika a biológi osmáka degu
Osmák degu patrí do radu hlodavcov, infra-radu Caviomorpha, čeľade Octodontidae a spolu s činčilami, morčatami a dikobrazmi sa radí medzi hystrikomorfné, čiže dikobrazočeľustné hlodavce. V dospelosti dosahujú váhu medzi 170-300 g a dĺžku tela okolo 300 mm, pričom dĺžka chvosta dosahuje až 170 mm. Samci bývajú typicky o približne 10 % väčší ako samice, inak sú bez výrazného pohlavného dimorfizmu. Pohlavie možno rozpoznať podľa vzdialenosti rekta a prepuciálneho otvoru, ktorá je u samíc menšia. Samice dosahujú dospelú veľkosť medzi 6. a 8. mesiacom veku, zatiaľ čo pohlavnú dospelosť dosahujú medzi 3. a 4. mesiacom. Do chovu je však vhodné zaraďovať jedince až po ukončenom 6. mesiaci.
Rozmnožovanie
Dĺžka gravidity sa pohybuje v rozmedzí 87-93 dní, pričom dĺžka estru trvá 18-21 dní. V zajatí možno veľmi často pozorovať popôrodnú ruju, avšak je preukázané, že v tomto cykle dochádza k zabreznutiu iba u 50 % jedincov. Preto je viac ako vhodné chovať samce oddelene od samíc, aby nedochádzalo k opakovane vyvolávanej ruji, častým pôrodom a celkovému vyčerpaniu zvierat. Vo voľnej prírode má samica 1 vrh ročne, a to počas obdobia dažďov. Oproti tomu v zajatí je možné odchovať až 4 vrhy za rok. Z pohľadu zachovania dobrého welfare sa však odporúčajú 2, maximálne 3 vrhy ročne. V prvom vrhu sa spravidla rodí 4-6 prekociálnych mláďat (následne v ďalších vrhoch 6-10 mláďat), ktoré sú plne osrstené s prerezanými zubami a váhou okolo 14 g. V prvých 3 týždňoch po pôrode majú mláďatá zlú termoreguláciu.
Dĺžka života
Dĺžka života osmákov sa líši medzi divočinou a zajatím. V zajatí sa bežne dožívajú 5-8 rokov, zatiaľ čo vedecké články uvádzajú, že v divočine sa 85-90 % dospelých samcov a samíc nedožije 2 rokov. Literatúra pre laickú verejnosť popisuje, že jedinci sú schopní sa vo voľnej prírode dožiť až 15 rokov. Rozdiel v dlhovekosti sa pripisuje najmä zlému zloženiu potravy v divočine, čo vedie k značným zdravotným komplikáciám.
Výživa a stravovanie
Osmáci degu patria medzi striktné bylinožravce s mikrobiálnou fermentáciou potravy v dlhom klenutom slepom čreve, ku ktorej dochádza po žalúdočnom a autoenzymatickom trávení. Majú typický zubný vzorec I 1/1, C 0/0, P 1/1, M 3/3, celkovo teda 20 zubov. Hlodáky majú po narodení bielu farbu a do ukončenia 1. roku sa zafarbia do žltej až jasne oranžovej farby. Premoláry a moláry sú rovné a hypsodontné, majú v strede hlboko zahnuté okraje a ich tvar tak nápadne pripomína osmičku. Odtiaľ pochádza názov ich čeľade a rodu. Osmáci sú anatomicky aj behaviorálne prispôsobení pre potravu s nízkym až stredným obsahom neštrukturálnych karbohydrátov.
V prirodzenom prostredí tvorí až 60 % ich potravy bylinné listy. Významnou súčasťou potravy sa stávajú predovšetkým sezónne semená kríkov. Voľne žijúce osmáky konzumujú výrazne vyššie množstvo mladých listov než vyzretých starších listov. Táto preferencia je pravdepodobne spôsobená tým, že mladé rastliny obsahujú oveľa viac vlhkosti a proteínov a menej štrukturálnych sacharidov. Rastlinná vláknina je významnou a nevyhnutnou zložkou potravy. Gastrointestinálny trakt je štrukturálne prispôsobený na podporu symbiotického mikrobiálneho trávenia rastlinnej vlákniny, najmä celulózy a hemicelulózy. Zároveň je u osmákov úplne prirodzeným správaním koprofágia, kedy dochádza k zdokonaleniu využitia všetkých zložiek potravy.
Riziká nesprávnej stravy
Rastlinná strava konzumovaná osmákami vo voľnej prírode má prirodzene nižší obsah neštrukturálnych sacharidov, ako sú cukry a škrob. Preto si ich telo nedokáže s vyšším obsahom cukrov a škrobu v potrave poradiť a často dochádza k devastácii črevnej mikroflóry. Často sa stretávame s nedostatkom znalostí o výžive tohto druhu, a nebýva výnimkou, že sú osmáci kŕmení štandardnou kŕmnou zmesou určenou pre škrečky alebo morčatá, ktorá rapidne zvyšuje hladinu krvného cukru. Tieto kŕmne zmesi sú plné jednoduchých cukrov. Bohužiaľ, aj literatúra pre začínajúcich chovateľov často uvádza, že je možné v nízkych dávkach podávať osmákom ovocie ako maškrtu. Zároveň sa neuvádza problematika skrmovania suchého pečiva. Vzhľadom na vysoký obsah škrobu by táto zložka mala byť taktiež z potravy úplne vylúčená. Pečivo neslúži na obrusovanie hlodákov, čo je častý omyl.
Základnou zložkou kŕmnej dávky je seno, ktoré by malo byť podávané ad-libitum. Osmáci sú veľmi dobre adaptovaní na nízky príjem vody, čo vyplýva z ich prirodzeného prostredia.
| Zakázané potraviny | Odporúčané potraviny |
|---|---|
| Jednoduché cukry (ovocie, med, sladkosti) | Kvalitné seno ad-libitum |
| Suché pečivo, kukurica, piškóty | Sušené/čerstvé kvety, listy, trávy |
| Zmesi pre iné hlodavce (škrečky, morčatá) | Vetvičky ovocných stromov (lieska, breza, hloh) |
| Slnečnicové semienka (vo veľkom množstve) | Kvalitné zmesi a granuláty pre osmáky/činčily |
| Brokolica, karfiol, kel, kapusta (nadúvanie) | Čerstvá zelenina (mrkva, púpava, ďatelina, lucerna) |
| Červená repa, špenát, uhorka, paradajky (hnačka) | Oriešky (len v malom množstve ako občasná maškrta) |
Sociálne správanie a chov
Osmáci sú veľmi sociálne zvieratá. Najčastejšie žijú v skupinách o veľkosti 5-10 jedincov, zložených z 2-5 samíc a 1-2 samcov. Táto skupina zdieľa potravu a podzemný systém nôr, ktorý slúži ako bezpečné zázemie a úkryt. Hoci bývajú často popisovaní ako diurnálne zvieratá, môžu vykazovať premenlivý chronotyp. Najdôležitejším sociálnym faktorom ovplyvňujúcim welfare osmákov bolo zistenie, že novorodenci, juvenilné mláďatá a odstávčatá odchované v zajatí individuálne bez rodičov vykazujú v dospelosti behaviorálne aj nervové poruchy, ktoré nie sú pozorované u zvierat odchovaných rodičmi.
Je možné nájsť samcov v háreme až 20 samíc, pokiaľ však v zajatí umiestnime do chovného zariadenia viac samcov pohromade s jednou či viacerými samicami, môže táto skutočnosť viesť k nežiaducej agresii medzi samcami. Druhové komunikačné signály sú taktilné, vizuálne, olfaktorické a sluchové. Počiatočný kontakt medzi dvoma osmákmi môže vyústiť v kontakt „nos na nos“, pokračujúci očuchávaním a ohmatávaním telesných oblastí, ako je perineum, zadok a krk. Osmáci si často vyžadujú pozornosť formou allogroomingu vystavovaním krku alebo pohybmi čela pod bradu druhého zvieraťa. Jednotlivé vlny allogroomingu môžu trvať 10-15 min.
Osmáci majú širokú škálu vizuálnych signálov. Od dvoriacich sa samcov, ktorí udržiavajú submisívny postoj, zatiaľ čo sa približujú k samici a pri tom trasú prednými končatinami alebo telom, po trasenie chvosta pri agonistických stretnutiach. Zaujímavý je aj takzvaný „frisky-hop“, čiže hraný skok, čo je lokomotorický rotačný pohyb spojený s hravým správaním. Zároveň majú títo malí cicavci širokú škálu vokálnych aj mechanických signálov, napríklad alarmové volanie v podobe ostrého pískania, ktorým upozorňujú na nebezpečenstvo. Z týchto informácií je zrejmé, že sociálny vnútrodruhový kontakt je pre osmákov kľúčový pre zachovanie dobrého welfare. Najmä u jedincov chovaných v izolácii sú často popisované problémy, ako stereotypné správanie a automutilácia.
Vývoj osemročného dieťaťa - dychtivé, egoistické osemročné deti s Renny Adejuwon
Ubytovanie a prostredie
Adekvátne chovné zariadenie je absolútnym základom pre dodržanie kvalitného welfare, či už ide o veľkosť, vhodne zvolený materiál, tak aj voľbu patričného a dostatočného enrichmentu. Osmáci sú veľmi aktívne živočíchy, ktoré s obľubou šplhajú do výšok a radi skáču na krátke vzdialenosti. Pri zariaďovaní chovného zariadenia by sme preto mali myslieť skôr na jeho dostatočnú výšku než šírku. V posledných rokoch sú veľmi obľúbené drevené terária, kombinované s pletivovou výplňou. Vo spodnej časti sa osvedčuje umiestnenie skleneného akvária, prípadne plechového šuplíka, zabezpečeného proti poraneniu, pre ľahkú sanitáciu a udržanie čistoty. Absolútne nevhodné sú plastové ubikácie, pretože osmáci plast veľmi rýchlo zdemolujú svojím hlodaním a nutkavou potrebou všetko ohrýzať. Zároveň sa malé čiastočky plastu dokážu dostať do tráviaceho traktu a spôsobiť zdravotné komplikácie.
Minimálne rozmery klietky pre chov maximálne 2 jedincov sú 70 cm na šírku, 70 cm na výšku a 45 cm do hĺbky. Rozteč jednotlivých ôk v pletive, prípadne tyčiek pri kovovej výplni, by nemala byť väčšia ako 2 cm, aby nedošlo k úniku zvierat. Pre vybavenie chovného zariadenia by sa nemali používať police z drôteného pletiva. Vhodnejšie je použiť hrubšie vetvy ovocných stromov, prípadne drevené police bez akejkoľvek chemickej úpravy pre ochranu pred intoxikáciou. Okolitá teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 18-20 ˚C. Pre dodržanie diurnálneho cyklu by sa mal udržiavať svetelný režim 12:12 h.
Podstielka a enrichment
Pre podstielku môžeme použiť rôzne substráty, ako napríklad borovicové hobliny, skartovaný obyčajný papier alebo komerčne dostupné substráty. Vôbec by sa nemali používať piliny alebo kočkolit kvôli prašnosti a obsahu malých častíc, ktoré dokážu nepriaznivo ovplyvniť zdravie chovaného jedinca. Ako enrichment je dobré využiť čo najviac prírodného materiálu, napríklad rôzne kocky zo sena či trávy, vetvy ovocných stromov aj s listami. Dôležitá je (rovnako ako u činčíl) piesočná kúpeľ pre zbavenie sa prebytočného kožného mazu a udržanie srsti v dobrej kondícii. Je nutné používať práve piesok pre činčily, u iných pieskov hrozí výskyt ekzémov, prípadne obsah škodlivých látok. U morského piesku je potom rizikom veľký obsah soli. Túto kúpeľ je vhodné prekladať minimálne. Raz za týždeň je potrebné podstielku vymeniť a klietku umyť teplou vodou.
Manipulácia a zdravotné problémy
Podstatným aspektom dobrých podmienok welfare je aj správna manipulácia. Vzhľadom na ľahkú ochočiteľnosť je najľahšie naučiť chovaného jedinca na občasnú manipuláciu tak, že si sám vlezie do ruky, prípadne ho opatrne podoberieme pod celým telom. Nikdy nechytáme osmáky za chvost! Osmáci majú chvost pokrytý tenkou a citlivou kožou a v prípade manipulácie za túto časť tela dochádza veľmi ľahko k prasknutiu a stiahnutiu kože, čo je pre nich bolestivé a chvost už nikdy nedorastie.
Najčastejšie zdravotné problémy
Medzi najčastejšie zdravotné problémy osmákov degu patrí ochorenie dentície, kožné problémy a očné ochorenia. V štúdii uskutočnenej na 300 zvieratách tohto druhu sa dentálne problémy vyskytovali u 60 % pacientov, z toho 75,8 % boli jedinci starší ako 2 roky. Kožné problémy, do ktorých bolo zahrnuté sebapoškodzovanie a barbering, boli preukázané u 36,67 % prípadov, z toho sa v 50 % vyskytovali u jedincov mladších ako 2 roky. Poruchy správania boli príčinou kožných problémov v 40 prípadoch a 20 prípadov bolo spojených s dentálnou patológiou. Výrazne vyššia bola frekvencia dentálnych ochorení u zvierat starších ako 2 roky, oproti tomu kožné problémy boli oveľa častejšie u zvierat mladších ako 2 roky.
Medzi ďalšie časté poruchy patrí hnačka zapríčinená dietárnou chybou, obezita, traumatické poranenia mäkkých tkanív (uhryznutie a stiahnutie chvosta) a fraktúry. Dentálne ochorenie je najčastejším ochorením u osmákov, najmä u zvierat starších ako 2 roky. Zásadnou príčinou pre rozvoj dentálnych problémov sú dietárne faktory, traumatické zranenia, nedostatok žuvacieho materiálu slúžiaceho na okus a brúsenie hlodákov, metabolické a infekčné ochorenia, neoplázie a v neposlednom rade aj vývojové a genetické faktory. Nedielnou súčasťou na rozvoji dentálnych problémov má aj zlé zloženie kŕmnej dávky, a to konkrétne pri skrmovaní vysokokalorických krmív, ktoré obsahujú nežiaducu koncentráciu fosforu, alebo neprimeraný pomer fosforu a vápnika. U osmákov kŕmených peletami s vysokým obsahom fosforu a normálnym obsahom vápnika (1:1) sa vyvinulo do 6 mesiacov ochorenie všetkých zubov (depigmentácia rezákov, hypoplázia skloviny, porucha tvorby dentínu a cementu a elongácia apikálnych a koronálnych lícnych zubov), vrátane preriednutia mandibulárnej kosti. Klinické symptómy sú väčšinou nešpecifické a zahŕňajú redukciu príjmu krmiva, zmenu v preferencii krmiva a progresívnu stratu váhy.
tags: #osmak #degu #starostlivost