Tonzilitída a Starostlivosť: Komplexný Sprievodca Zápalom Krčných a Nosohltanových Mandlí

Angína, odborne tonzilitída alebo angina tonsillaris, je akútny zápal podnebných mandlí, často sprevádzaný zápalom sliznice hltana (tonzilofaryngitída). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tonzilitíde, jej príčinách, príznakoch, diagnostike, liečbe a prevencii, s dôrazom na ošetrovateľskú starostlivosť.

Čo je Tonzilitída a Krčné Mandle?

Mandle sú zhluky tkaniva v zadnej časti hrdla. Sú dve, na každej strane jedna. Angína je akútny zápal podnebných mandlí (mandle = tonzily, zápal mandlí = tonzilitída). Býva často spojená so zápalom sliznice hltana (hltan = farynx, z toho názov tonzilofaryngitída). Okrem podnebných mandlí sa v hltane človeka nachádza aj iné lymfoepitelové tkanivo vytvárajúce mandle. Zhluky lymfoepiteliálneho tkaniva hltana, čiže mandle tvoria tzv. Waldeyrov lymfoepiteliálny prstenec.

Hltan predstavuje vstupnú bránu infekcie do dýchacieho a tráviaceho systému. Je bohato zásobený lymfoepitelovým tkanivom, ktoré rozpozná patogény a začína bojovať proti infekcii. Podnebné mandle sú dva oválne útvary v zadnej časti krku, na jeho bočných stranách a sú súčasťou lymfatického systému. Hrajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme, najmä v detstve, kedy slúžia ako prvá línia obrany proti baktériám a vírusom vstupujúcim do tela ústnou dutinou. V niektorých prípadoch sú však mandle zvlášť citlivé na infekciu a zápal. Imunologická funkcia mandlí klesá po puberte. To je hlavný dôvod sporadickejšieho výskytu tohto ochorenia po dosiahnutí dospelosti.

Príčiny Vzniku Angíny

Tonzilitída je zápal mandlí. Väčšinu prípadov angíny spôsobujú vírusové infekcie, najmä rinovírus alebo vírus chrípky. Približne jeden z troch prípadov tonzilitídy zapríčiňujú baktérie. Najbežnejšou baktériou spôsobujúcou tonzilitídu je Streptococcus pyogenes (streptokok skupiny A), ale zapríčiňujú ju aj stafylokoky, pneumokoky a Haemophilus influenzae. Herpes vírus je najčastejším vyvolávateľom spomedzi vírusov. Mykotická infekcia môže tiež byť príčinou. Soor - spôsobujú kvasinky.

Angína býva súčasťou niektorých infekčných ochorení, ako sú chrípka, šarlach, infekčná mononukleóza, osýpky a záškrt. Medzi rizikové faktory patrí nižší vek. Tonzilitída je najčastejšia u detí, najmä vo veku 5 až 15 rokov pri bakteriálnej infekcii a u mladších detí pri vírusovej infekcii. Deti v školskom veku sú v úzkom kontakte s rovesníkmi, čo zvyšuje riziko prenosu infekcie. Častým obdobím detských angín je leto a jeseň, preto hovoríme o letnej angíne vyvolanej zvyčajne vírusom, teda je to vírusová angína. Zimné a jarné angíny zapríčiňujú skôr baktérie, najmä známy streptokok.

Okrem bežných foriem existujú aj špecifické typy angín:

• Angína pri leukémii - dochádza k tvorbe vredov na mandliach, v ústnej a nosovej dutine, rozpadu mandlí a gangéne. Poškodené mandle, príp. sliznice na dotyk krvácajú.
• Agranulocytárna angína - jedná sa o ťažké poškodenie krvotvorby, pri ktorom aj „obyčajná“ infekcia mandlí spôsobí ich nekrózu. V klinickom obraze dominuje náhly vznik ochorenia, horúčka, triaška, schvátenosť, mandle sú pokryté sívými až čiernymi povlakmi.
• Plaut-Vincentova angína - sa vyskytuje najmä u jedincov s oslabenou imunitou. Ochorenie postihuje jednu mandľu. Na jej hornom póle vidieť vred pokrytý sivožltým povlakom.
• Soor - spôsobujú kvasinky. Na podnebných mandliach sú biele povlaky, ktoré zasahujú na sliznicu hltana, líc, mäkké podnebie.

Choroby spojené s angínou

Angína môže byť sprievodným javom alebo súčasťou symptómov iných infekčných ochorení:

• Chrípka je vírusové ochorenie, ktoré spôsobujú RNA vírusy z čeľade Ortomyxoviridae. Okrem typických príznakov - horúčka, bolesť hlavy a svalstva, nádcha sa môže objaviť aj zápal hrtana a priedušnice so suchým kašľom. Pri súčasnej bakteriálnej infekcii aj angína, zápal priedušiek a pľúc, zápal stredného ucha.
• Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie. Pôvodcom je EBV (Ebstein-Barrovej vírus). Infikuje bunky sliznice nosohltana, vývodov slinných žliaz a B-lymfocyty mandlí a lymfatických uzlín na krku. Pri nej dochádza k výraznému opuchu lymfatických tkanív hrdla a krku, pričom môže dôjsť až k duseniu.
• Šarlach (scarlatina) je bakteriálne ochorenie vyvolané streptokokom. Pacient má angínu a typický malinový jazyk - červenej farby, jeho povrch sa podobá maline.
• Osýpky vyvoláva vírus z rodu morbillivirus. Na slizniciach ústnej dutiny nachádzame červené škvrny nazývane Koplikove škvrny, zväčšené mandle.
• Záškrt (diphtheria) je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva baktéria corynebacterium diphtheriae. Pri difterickej angíne ma pacient horúčku, zväčšené podsánkové uzliny. Katrálna (ľahšia) forma difterickej angíny prebieha ako bežný zápal mandlí. Pri ťažšej (lakunárnej) forme sú na mandliach sivobiele pablany.

Príznaky Tonzilitídy

Sťažené dýchanie je príznakom veľkého množstva ochorení. Na základe Vami uvedených informácii sa môže jednať o príznaky zápalu krčných mandlí - tonzilitídy, ktorú charakterizujú opuchnuté mandle, bolesť v krku, ťažkosti s prehĺtaním a zväčšenie lymfatických uzlín na krku. Prvým znakom angíny sú červené, opuchnuté a boľavé podnebné mandle.

Medzi bežné príznaky tonzilitídy patrí:

• Opuch a sčervenanie mandlí
• Biely alebo žltý povlak na mandliach
• Bolesť hrdla
• Sťažené alebo bolestivé prehĺtanie
• Horúčka
• Zväčšenie lymfatických uzlín na krku
• Zachrípnutie hlasu
• Zápach z úst
• Bolesť žalúdka (najmä u mladších detí)
• Stuhnutie krku
• Bolesť hlavy
• Povlak môže byť aj na jazyku.

Menšie deti nevedia vždy vyjadriť bolesť, v tomto prípade môže byť prvým príznakom odmietanie jedenia a pitia a podráždenosť spôsobená hladom. Menej často je prvým príznakom tonzilitídy vracanie z celkovej nevoľnosti a vysokej horúčky. Tiež si môžete všimnúť, že dieťa má opuchnuté mandle a uzliny na krku. Mandle pri vírusovej angíne sú typicky zväčšené a začervenané. Menej často sa vírusová angína prejavuje hrubými povlakmi (pri infekčnej mononukleóze) alebo bielymi obláčikmi (herpangína spôsobená vírusom coxackie). Pretrváva škriabanie v krku, mierne ťažkosti pri prehĺtaní, pocit zlej chute v ústach, zápach z úst. Môžu sa častejšie objavovať aj zápaly horných dýchacích ciest, únava, nechutenstvo.

Diagnostika Tonzilitídy

Diagnóza sa stanoví na základe príznakov a lokálneho nálezu. V ústach vidieť zväčšené podnebné mandle, niekedy s čepmi alebo povlakmi. Povlak môže byť aj na jazyku. Diagnostika pozostáva z očného prezretia hrdla pomocou osvetľujúceho prístroja, rozšíriť sa môže o vyšetrenie uší a nosa. Lekár následne vyšetrí krk palpačne (pohmatom) v miestach, kde sú lymfatické uzliny, aby preveril, či sa nezväčšili. Následne pristúpi k vyšetreniu dýchacích ciest pomocou fonendoskopu. Môže aj prehmatať oblasť brušnej dutiny, aby preveril veľkosť sleziny.

Prostredníctvom sterilného tampónu lekár odoberie vzorku spúta z oblasti mandlí a pošle ju na laboratórnu analýzu. Tá potvrdí alebo vylúči prítomnosť streptokokovej infekcie. Pri rozhodovaní môže odbornému personálu pomôcť vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorý je pri bakteriálnych zápaloch zvyčajne výrazne zvýšený. Výter z hrdla nie je vždy nutný, avšak môže poskytnúť cenné informácie v prípade komplikácií (pretrvávajúca horúčka, šírenie zápalu a pod.). Na základe informácie o vyvolávateľovi a jeho citlivosti k antibiotikám sa môže liečba v priebehu ochorenia upraviť. Z krvi vyšetrujeme krvný obraz, diferenciálny krvný obraz, zápalové parametre (FW, CRP), ASLO (anti streptolyzín O, protilátka proti baktérii Straptococus pyogenes) a RF (reumatoidný faktor), Erikson (vyšetrenie na infekčnú mononukleózu), toxoplazma, príp. pečeňové testy pri podozrení na infekčnú mononukleózu. Pri oboch testoch poskytovateľ používa vatový tampón na odber vzorky tekutín z mandlí a zadnej časti hrdla vášho dieťaťa. S rýchlym streptestom sa testovanie vykonáva v kancelárii a výsledky získate v priebehu niekoľkých minút. Kultivácia hrdla sa robí v laboratóriu a zvyčajne trvá niekoľko dní, kým sa získajú výsledky. Kultivácia hrdla je spoľahlivejším testom.

Liečba Tonzilitídy

Či už je tonzilitída spôsobená vírusovou, alebo bakteriálnou infekciou, stratégie domácej starostlivosti môžu podporiť lepšie a rýchlejšie zotavenie pacienta. Ak je pôvodcom vírus, tieto stratégie sú jedinou formou liečby.

Domáca starostlivosť a podporná liečba

Pri liečbe tonzilitídy je dôležité dodržiavať nasledujúce postupy:

• Pokojový režim: Dostatok odpočinku je kľúčový pre zotavenie.
• Dostatočná hydratácia: Dostatočný príjem tekutín (vývar, čaj alebo teplá voda s medom) pomáha upokojiť boľavé hrdlo a predchádza dehydratácii.
• Chladivé liečebné postupy: Pomáhajú upokojiť boľavé hrdlo. Vhodný je studený obklad na krk.
• Kloktanie slaným roztokom: Rozpustite 1 čajovú lyžičku kuchynskej soli na 2,5 dl teplej vody a kloktajte niekoľkokrát denne. Jox koncentrát pre kloktadlo sa používa na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana.
• Zvlhčovač vzduchu: Pomáha eliminovať suchý dráždivý vzduch.
• Pastilky na uvoľnenie bolesti v krku: Deti staršie ako 4 roky môžu užívať voľne dostupné pastilky. Strepsils tablety sa užívajú pri zápale sliznice dutiny ústnej, ďasien a ako podporná liečba angíny. Pastilky majú protizápalové, dezinfekčné a bolesť tlmiace účinky. Pastilky sa užívajú pri chrapote, škrabaní v krku, podráždení v krku vyvolávajúcom kašeľ a suchosti hltana.
• Cibuľový sirup: Ako náhradu si môžete doma veľmi jednoducho vyrobiť cibuľový sirup, ktorý síce nie je lahodný, no na bolesť efektívny.
• Obklady z látkových handričiek: Pri deťoch do 4 rokov sa používajú obklady z látkových handričiek. Vyhnite sa igelitu, ktorý má negatívne účinky na detskú pokožku.
• Lieky znižujúce teplotu a tlmiace bolesť: Podávame lieky znižujúce teplotu a tlmiace bolesť ako je acetaminofén.
• Lokálne ošetrovanie a hygiena: Dôležité je lokálne ošetrovanie - kloktanie, zvýšená hygiena ústnej dutiny. Liek s príchuťou čerešne používaný pri bolesti v krku, dezinfikuje ústnu dutinu, potláča zápal a chladí boľavý krk. Roztok s protizápalovými, dezinfekčnými a bolesť tlmiacimi účinkami.
• Kašovitá strava: Uľahčuje prehĺtanie pri bolestiach.
• Nosové kvapky: Pri retronazálnej angíne aj kvapky do nosa, malým deťom čistíme nosovú dutinu odsávaním.

Farmakologická liečba

Ak je tonzilitída spôsobená bakteriálnou infekciou, lekár pacientovi predpíše antibiotiká. Pri tonzilitíde spôsobenej streptokokom skupiny A je najbežnejšou antibiotickou liečbou užívanie penicilínu počas 10 dní. Aminopenicilíny nepredpisujeme - môže sa vyskytnúť kožný exantém, ak by išlo o angínu pri infekčnej mononukleóze. Pacientom alergickým na penicilín podávame makrolidy. Ani vtedy, ak je základom angíny bakteriálna infekcia, nemusia byť antibiotiká nevyhnutne potrebné. Antibiotickú liečbu začína pediater či pediatrička na základe zváženia priebehu ochorenia a klinického nálezu (frekvencia horúčky, ako vyzerá dieťa a ako vyzerá hrdlo). Je dôležité, aby vaše dieťa dokončilo antibiotiká, aj keď sa cíti lepšie.

V prípade špecifických infekcií sa ordinujú nasledujúce lieky:

• Ak sa jedná o soor, ordinujeme antimykotiká.
• Plaut-Vincentovu angínu vyvolávajú spirochéty, podávame penicilín, vredy leptáme 6-8% kys.

Chirurgická liečba (Tonzilektómia/Tonzilotómia)

Chirurgický zákrok na odstránenie mandlí (tonzilektómia) sa môže indikovať pri liečbe tonzilitídy, chronickej tonzilitídy alebo bakteriálnej tonzilitídy, ktoré nereagujú na liečbu antibiotikami. Tonzilektómia sa zvyčajne vykonáva ambulantne. Pri opakovaných a zdĺhavých zápaloch podnebných mandlí (či 1 mandle) môže byť odporúčané ich odstránenie (tonzilektómia) alebo aktuálne častejšie redukcia ich veľkosti (tonzilotómia). Vtedy, ak má dieťa angíny často alebo ovplyvňujú jeho dýchanie. Tonzilektómia je rutinná operácia s okamžitou úľavou. Dieťaťu zlepší dýchanie a navracia apetít. Samozrejme, odstránenie mandlí neznamená, že dieťa nebude mať v budúcnosti bolesti hrdla. Budú však iného, zvyčajne miernejšieho charakteru. Operácia sa plánuje u dieťaťa v pokojovom období (bez prejavov akútnej infekcie). Odstránenie mandlí počas akútnej infekcie je riešením v prípade, že na mandliach alebo v okolí vznikol absces alebo zapálená mandľa krváca.

Komplikácie Tonzilitídy

Vírusové angíny sa komplikujú zriedkavo. Väčšinu problémov spôsobuje pretrvávajúca horúčka a bolesti, pre ktoré sa dieťa nevie najesť a napiť. Najčastejšie sú tieto deti preto hospitalizované z dôvodu dehydratácie. Zvláštnym závažnejším vírusovým ochorením s angínou je infekčná mononukleóza. Pri tej dochádza k výraznému opuchu lymfatických tkanív hrdla a krku, pričom môže dôjsť až k duseniu.

Častejšie a závažnejšie komplikácie môžu sprevádzať bakteriálnu angínu. Ich výskyt môže súvisieť s imunitným stavom dieťaťa (oslabený po predchádzajúcom ochorení, imunodeficit pri chronickom ochorení, napr. podvýžive, alebo pri užívaní niektorých liekov). Niekedy sa však vyskytujú aj u detí, ktoré nemali nijaké zvláštne ťažkosti v minulosti. V tomto prípade ide jednoducho o nebezpečnejší kmeň baktérie.

Najčastejšie vzniká šírenie zápalu z infikovanej mandle do okolia vo forme neohraničeného zápalu (flegmóny) alebo ohraničeného zápalu (abscesu, dutiny vyplnenej hnisom). Na možnú komplikáciu nás môže upozorniť pretrvávajúca horúčka napriek antibiotickej liečbe, výrazné bolesti hrdla, najmä jednostranné, neschopnosť otvoriť ústa (akoby boli zaseknuté), bolesti vyžarujúce do ucha. Občas môžeme vidieť v hrdle nejaké vyklenutie, hrboľ, ktorý tam predtým nebol. Často budú takúto komplikáciu sprevádzať bolesti krku, prípadne akoby seknutie v krku. Neschopnosť otáčať krk sprevádza aj inú komplikáciu tonzilitídy - zápal súvisiacej lymfatickej uzliny. Na krku zboku nájdeme veľký bolestivý uzol, často so začervenaním pokožky.

Prevencia Tonzilitídy

Väčšina bežných angín nie je preventabilných - nedá sa im predísť. Šancu na tonzilitídu možno znížiť častým umývaním rúk mydlom a teplou vodou. Je potrebné dodržiavať bežné hygienické zásady:

• Pravidelné umývanie rúk: Dôkladné umývanie rúk pred jedlom a po použití toalety.
• Vyhýbanie sa zdieľaniu: Nezdieľanie potravín, nápojov, fliaš na vodu alebo hračiek.
• Izolácia chorých: Choré dieťa je vhodné izolovať v domácom prostredí, aby sa zabránilo šíreniu bakteriálnej alebo vírusovej infekcie.
• Hygienické zásady: Umývať si v kolektívnych zariadeniach (školy, škôlky) pravidelne ruky, vyhýbať sa pokašliavajúcim či sopľavým jedincom, nebozkávať chorých ľudí, používať výhradne vlastnú zubnú kefku aj uterák, obliekať sa vhodne podľa počasia (neprechladnúť).

Niektoré angíny sa vďaka pravidelnému očkovaniu už prakticky nevyskytujú.

Nosohltanová Mandľa (Adenoidné Vegetácie)

Nosohltanová mandľa, adenoidné vegetácie alebo, laicky povedané, nosná mandľa je lymfatické tkanivo umiestnené v hornej časti hrdla za nosom, nad mäkkým podnebím. Je súčasťou imunitného systému tela a zohráva úlohu v boji proti infekciám, hlavne v detskom veku. Podobne ako krčné mandle, aj nosná mandľa napomáha deťom v udržaní zdravia tým, že zachytáva škodlivé baktérie a vírusy, ktoré vdychujú alebo prehĺtajú. Nosohltanová mandľa je najväčšia v detstve. Ako deti rastú, ich telo si vyvíja iné spôsoby boja proti choroboplodným zárodkom. Nosová mandľa sa zvyčajne začína zmenšovať okolo piateho alebo šiesteho roku života.

Príznaky a Diagnostika Zväčšenej Nosohltanovej Mandle

Zväčšenie nosohltanovej mandle môže vzniknúť na základe genetickej predispozície, čo sa zvykne prejaviť najmä počas prvého roku od narodenia. Opakované zápaly bránia prirodzenému zmenšeniu mandle, ktorá by sa u zdravých detí mala v puberte postupne strácať. Hlavným príznakom je sťažené dýchanie cez nos, keď dieťa dýcha prevažne ústami. Môžete si to všimnúť hlavne v spánku, počas ktorého chrápe, škrípe zubami a spí nepokojne. Môže u neho nastať až krátkodobá zástava dýchania (spánkové apnoe). Pre zhoršené dýchanie cez nos sa hlieny hromadia v nose, ale dieťa ich nevie vyfúkať a vťahuje ich do hltana, kde ich prehltne. Zväčšená nosohltanová mandľa stláča a upcháva ústie sluchovej trubice, čo spôsobuje nedostatok vzduchu v strednom uchu. Po dlhšom čase sa u detí vyvíja tzv. Na ORL ambulancii (otorinolaryngológ - ušný, nosný a krčný špecialista) vyšetrí lekár dieťa endoskopicky pomocou tenkej ohybnej trubice, ktorá má na konci svetlo s kamerou. Počas vyšetrenia dieťa zvyčajne leží alebo sedí, zatiaľ čo lekár endoskop jemne zavedie do jednej z nosových dierok. Veľmi často nie je toto vyšetrenie potrebné, pretože príznaky zväčšenej nosohltanovej mandle sú ľahko rozpoznateľné.

Liečba Zväčšenej Nosohltanovej Mandle

Pri potvrdení diagnózy lekár zváži liečbu podľa toho, aké závažné sú príznaky zväčšenej mandle. Na zníženie zápalu a zmiernenie príznakov, ako je plný nos a zatekanie hlienov do hrdla, lekár zvykne predpísať nosové spreje na úľavu od upchatého nosa alebo nosové kortikosteroidné spreje.

V prípade neúspešnej antibiotickej a podpornej liečby je potrebné myslieť na to, že zväčšená nosohltanová mandľa je ložiskom infekcie a prekážkou dýchania. Adenotómia alebo chirurgický zákrok na odstránenie nosnej mandle sa robí v celkovej anestézii. Operácia trvá zhruba 20 až 30 minút a vykonáva sa cez otvorené ústa dieťaťa - nie sú uskutočnené žiadne rezy cez kožu, tým pádom nevznikajú ani žiadne viditeľné jazvy. V poslednej dobe sa najviac osvedčila technika shaverom. Operácia sa vykonáva s použitím endoskopu, čo je tenká ohybná trubica s pripojenou kamerou. Typické zotavenie po adenotómii často zahŕňa niekoľko dní miernej bolesti a nepohodlia, ktoré je spôsobené bolesťou hrdla, nádchou, hlučným dýchaním alebo zápachom z úst. Za menej ako týždeň po operácii by sa všetko malo vrátiť do normálu a problémy zapríčinené zväčšenou mandľou by mali odznieť.

Čapy na Mandliach (Tonzilolity)

Kamene na mandliach sa v niektorých prípadoch tvoria za bežných podmienok i bez prebiehajúceho ochorenia. Druhú stranu tvorí chorobný proces a čapy, ktorých základom je zápal, infekcia a najčastejšie angína. Čapy alebo mandľové kamene, sa tvoria aj za bežných podmienok. Nemusíte mať teda obavu o svoj zdravotný stav. Avšak môžu byť za nepríjemným zápachom. Stáva sa to hlavne vtedy, ak je ich počet vyšší alebo sú väčšie.

Mandľové kamene alebo tonzilolity sa tvoria, keď sa baktérie, mŕtve bunky, úlomky a hlien zachytia v zákutiach mandlí. Časom tieto úlomky stvrdnú alebo kalcifikujú a vytvárajú kameň. Stávajú sa najčastejšie u ľudí, ktorí majú dlhodobý zápal v mandlích. Obsahujú odumreté tkanivo zo samotných mandlí i zo sliznice ústnej dutiny, ktoré sa pri obnove odlupuje. Naviac, v danej oblasti sa zachytávajú kúsky stravy, a to počas prehĺtania. Okrem zvyškov odlúpených epitélií a stravy teda tieto kamene obsahujú i určité množstvo baktérií, taktiež odumretých baktérií. Spolu tvoria hrudky. Tieto hrudky majú mäkkú konzistenciu a dajú sa roztlačiť. Po roztlačení môžu výrazne zapáchať.

Kamene na mandliach sú formy čapov, ktoré sú tvrdé, kalcifikované usadeniny vznikajúce v kryptách mandlí. Sú viditeľné voľným okom, majú bielu farbu. Niekedy, ak sú väčšie, môžu prekážať. Zväčša sa samovoľne uvoľňujú, avšak niekedy s tým môže byť problém. Za normálnych okolností sa počas dňa samovoľne uvoľňujú, dajú sa vykašľať, alebo počas príjmu stravy a pitia tekutín prechádzajú ďalej do tráviaceho traktu. Menšie čapy si človek nemusí ani všimnúť alebo sú viditeľné iba ako malé biele bodky na mandliach (vo forme malých guličiek).

V prípade zápalu môže byť pridružený povlak, hnis či opuch, žlté sfarbenie čapov, či zväčšenie lymfatických uzlín. Samozrejmosťou zápalu je i bolesť hrdla a problém s prehĺtaním. Pokiaľ má človek spomínané ťažkosti, je nevyhnutné tento zdravotný problém riešiť a vyhľadať lekára, ideálne otorinolaryngológa (ORL).

tags: #osetrovatelska #starostlivost #tonzilitida