Bezdomovectvo je celosvetový problém, ktorý presahuje rámec samotného nedostatku strechy nad hlavou. Je to komplexný jav spojený so sociálnym vylúčením, predsudkami a často aj s ľahostajnosťou spoločnosti. Sociálne experimenty sa snažia túto problematiku priblížiť verejnosti a nastaviť jej zrkadlo, odhaľujúc, ako sa správame k ľuďom na okraji spoločnosti a čo ovplyvňuje naše rozhodnutia. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelí problému bezdomovectva, pričom rôzne experimenty ukazujú rozmanité aspekty tohto fenoménu.
Osobná skúsenosť: Martin Vavrinčík v koži človeka bez domova
Odborník na otázky sociálneho vylúčenia a expert na sociálnu inklúziu, právnik Martin Vavrinčík (40), sa rozhodol absolvovať sociálny experiment, aby na vlastnej koži zažil, aké je to byť človekom bez domova. Počas svojho polročného sabbaticalu („pracovnej prestávky“) mu skrsla myšlienka skúsiť zažiť aspoň časť sociálneho vylúčenia, situáciu, ktorá to približuje. Bol presvedčený, že ho to môže profesne, ale aj ľudsky obohatiť. Oslovil mimovládnu organizáciu Vagus, ktorá pracuje s ľuďmi bez domova, a dohodli sa, že to bude súčasťou ich zimnej kampane na podporu týchto osôb. Strávil na ulici päť dní a päť nocí, pričom nocľah mal celých päť nocí vonku neďaleko Prístavného mosta.
Výzvy a prekvapenia experimentu
Pre Martina Vavrinčíka bolo najväčším prekvapením to, ako rýchlo sociálne vylúčenie funguje. Okrem náročných materiálnych podmienok, ako bolo počasie a nepohoda, bola obzvlášť náročná psychická stránka. Zážitok toho, že je človek sám, odkázaný na seba, a nemá žiaden kontakt s inými ľuďmi, bol veľmi silný. Nemohol a nechcel tvrdiť, že zažil sociálne vylúčenie v takej miere, ako ho zažívajú ľudia bez domova, pretože jeho situácia bola oveľa komfortnejšia - vedel, že ide o experiment na päť dní a že sa skončí. Hoci si myslel, že pôjde hlavne o fyzickú stránku, psychická bola omnoho náročnejšia. Keby vedel od začiatku, že experiment bude trvať dva týždne, pravdepodobne by to zvládol, ale bolo by to rázovo náročnejšie. Pre ľudí, ktorí nemajú takúto perspektívu a sú na ulici dlhodobo, si to ani nevie predstaviť.
Finančné aspekty života bez domova
Človek bez domova poberá dávku v hmotnej núdzi o niečo prevyšujúcu šesťdesiat eur mesačne. Martinov simulovaný rozpočet bol desať eur na týždeň, čo znamená dve eurá na deň. Takýto rozpočet sa dá zvládnuť len s podporou mimovládnych organizácií. V jeho prípade to bol Vagus, kde mal každý deň teplý obed. Bez toho si to nedokázal predstaviť, pretože za dve eurá na deň človek asi nie je schopný prežiť alebo je to veľmi na hrane banálneho prežitia. Martin zdôrazňuje, že človek, ktorý sa dostane do najťažšej situácie, nedostáva adekvátnu podporu už dávno predtým, čo je dôvod, prečo sa ľudia dostávajú na ulicu. Ak by dobre fungoval sociálny systém, veľká časť ľudí, ktorí sú dnes na ulici, by tam byť nemusela.
Mýty a realita bezdomovectva
Martin mal tendenciu brať to tak, že ak sa niekto dostane na ulicu, pravdepodobne to znamená, že v živote urobil veľmi zlé rozhodnutia, alebo že to súvisí s alkoholizmom či gamblerstvom. V skutočnosti je to tak, že tretinu ľudí na ulici tvoria odchovanci detských domovov, čo nie sú individuálne zlyhania pár detí, ale zjavné systémové zlyhanie. Ďalšími skupinami sú napríklad ľudia s rôznymi psychiatrickými diagnózami, ktorí tiež nedostávajú adekvátnu podporu zdravotného systému. Bezdomovectvo postihuje človeka okrem materiálnej, kultúrnej a zdravotnej oblasti tiež aj v sociálnej.
Pri slove „bezdomovec“ ľuďom napadajú rôzne asociácie, ako devianti, ľudia, ktorí chcú peniaze, sú v opitom stave a podobne. Martin sa snaží nepoužívať slovo „bezdomovec“ a hovorí o „človeku bez domova“, aby poukázal na to, že bezdomovectvo je len jedným z aspektov, a nie charakteristikou daného človeka. Ľudia si pri tomto pomenovaní stereotypne predstavujú osoby, ktoré vidia na lavičkách, ktoré popíjajú, pretože sú najjednoduchšie identifikovateľní.
Experimenty s finančnou pomocou pre ľudí bez domova
Projekt New Leaf Česko: Prekvapivé výsledky
V susednej Českej republike sa uskutočnil netradičný sociálny experiment s názvom New Leaf Česko, realizovaný neziskovou organizáciou Neposeda. Štyridsiatim vybraným jednotlivcom, ktorí sa ocitli na ulici, odovzdali pracovníci sumu 100-tisíc českých korún (asi 4 085 eur) bez podmienok. Cieľom bolo počas jedného roka sledovať, ako sa táto finančná pomoc prejaví na ich životnej situácii a každodennom fungovaní. Kandidáti nesmeli žiť na ulici dlhšie ako dva roky a nesmeli byť závislí od drog či alkoholu.
Výsledky a financovanie
Celkové náklady na tento pokus sa vyšplhali na takmer 12 miliónov českých korún, pričom sumou 3,5 milióna prispelo aj Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR. Do projektu sa osobne vložil aj minister Aleš Juchelka. Až po roku sledovania sa ukázalo, či mala investícia 100-tisíc korún na ruku zmysel. Podľa vedúcej výskumu Melánie Zajacovej smerovali najvyššie výdavky, najmä v prvých troch mesiacoch, práve do oblasti bývania. Medzi vybranými bola aj Petra z Prahy, ktorá po strate zamestnania a smrti rodičov prišla o bývanie. Peniaze z projektu investovala predovšetkým do nového štartu, zariadila si izbu na ubytovni. Až 80 % ľudí, ktorí mali podporu sociálneho pracovníka, si dokázalo bývanie udržať. V skupine bez tejto podpory to bolo 42 %.
Vyvrátené mýty
Projekt zároveň pomohol vyvrátiť niekoľko rozšírených mýtov. Ľudia bez domova podľa dát neutrácajú primárne na alkohol a drogy, väčšina z nich pracuje alebo pracovať chce a bezdomovectvo si nevyberajú dobrovoľne. Psychická záťaž je pritom výrazná - 49 % ľudí uviedlo, že prežíva úzkosť a napätie. New Leaf Česko je prvým projektom tohto typu v Európe a ukázal, že cielená finančná podpora môže priniesť prekvapivo pozitívne výsledky.
Globálne sociálne experimenty a ich zistenia
Sociálne experimenty sa realizovali aj v iných mestách sveta, odhaľujúc rôzne aspekty ľudského správania voči ľuďom bez domova.
Keď vzhľad rozhoduje: Test v reštaurácii
Jeden z experimentov, ktorý sa objavil na internete, ukazuje, ako predsudky ovplyvňujú naše správanie. 23-ročný mladík sa rozhodol otestovať reakcie v jednej z reštaurácií. Obliekol si ošarpané šaty a slušne požiadal zamestnanca, či by si mohol pozrieť jedálny lístok. Zamestnanec ho však do reštaurácie nevpustil s odôvodnením, že prevádzka je pre neho príliš drahá. Mladík uisťoval, že peniaze má a za jedlo zaplatí. Nakoniec zavolal svojho kamaráta, ktorý pred reštauráciou zaparkoval na vozidle Rolls Royce a podal mu kufrík s 1 miliónom dolárov. Experiment poukázal na povrchnosť a súdenie ľudí podľa vzhľadu.
Test poctivosti: Vrátená peňaženka ako nádej
Iný experiment, realizovaný ViralBrothers, testoval poctivosť okoloidúcich. Jeden z dvojice „stratil“ peňaženku na ulici a cieľom bolo zistiť, či mu ju niekto vráti. Po piatich dňoch sa našiel bezdomovec, ktorý peňaženku nezobral a vrátil ju. Za svoju poctivosť bol odmenený sumou 20-tisíc českých korún. Tento príbeh prináša nádej a ukazuje, že aj v ťažkých životných situáciách existujú ľudia s pevnou morálkou.
Ľahostajnosť verzus súcit: Experiment v uliciach
Ďalší sociálny experiment sa zameral na reakcie ľudí v situácii, keď vidia dospelého bezdomovca a opusteného chlapca žobrať o peniaze. Zatiaľ čo policajtka prispela chlapcovi, bezdomovcovi vynadala a dokonca ho udrela po hlave. Naopak, bezdomovec, ktorý sa išiel očistiť, ponúkol hladnému chlapcovi plátok pizze. Tento kontrast poukazuje na rôzne prístupy a predsudky, ktoré voči ľuďom bez domova máme.
Život na lavičke: Hodina v koži bezdomovca
Štátna príspevková organizácia Operačné stredisko ZZS SR v spolupráci s nocľahárňou De Paul zrealizovala experiment, v ktorom si bežný pracujúci človek, pán Miroslav, vyskúšal, aké je to ležať bezvládne na lavičke. Takmer hodinu strávil v centre Bratislavy, pred Univerzitou Komenského. Niektorí sa obzerali, iní si ho natáčali a ďalší odvracali zrak. Tento experiment poukazuje na ľahostajnosť a nezáujem o ľudí v núdzi, ktoré sú v súčasnej spoločnosti prítomné. "Dnešná doba je taká, že ľudia len pozerajú do mobilov. Nevšímajú si okolie ani ľudí okolo seba."
REAKCIE ľudí na môj MUSTACHE / sociálny experiment
Podchladenie: Tichý zabijak
Zima je pre ľudí bez domova obzvlášť nebezpečná. Za posledné tri roky záchranári na Slovensku zasahovali takmer u 900 prípadov podchladenia, pričom 14 ľuďom už nemohli pomôcť. Napriek tomu, že podchladenie sa netýka len ľudí bez domova, okoloidúci často predpokladajú, že človek ležiaci na zemi je opitý a obídu ho bez povšimnutia. Doktor Balko zdôrazňuje, že stačia tri jednoduché kroky na záchranu života: kontakt, zavolanie na číslo 155 a poskytnutie prvej pomoci.
Pomoc v núdzi: Ochota Bratislavčanov
Dvojica youtuberov Shy Chickens sa rozhodla zistiť, či by obyvatelia Bratislavy boli ochotní pomôcť človeku v núdzi. Predstierali, že im prišlo zle a začali vykašliavať "krv". Počas štyroch hodín sa našli len traja ľudia, ktorí boli ochotní podať im pomocnú ruku. Tento experiment poukazuje na nedostatok solidarity a ochoty pomôcť v hlavnom meste Slovenska.
Globálny pohľad: Experimenty v Chicagu a New Yorku
V Chicagu a New Yorku odborníci skúmali, za akých okolností sú ľudia ochotnejší bezdomovcom pomôcť. Zistili, že ľudia dávajú peniaze menej často a zvyčajne nižšiu sumu, ak má človek oblečené nohavice a tričko. Naopak, ak je človek oblečený v obleku, dostane viac peňazí, pravdepodobne preto, že budí dojem, že chce vyzbierané peniaze darovať charite. Experti si myslia, že takýmto spôsobom ľudia nevedomky podporujú finančnú nerovnosť. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise The Journal of Social Psychology, ľuďom, ktorých vnímame ako bohatých, sme ochotní pomáhať viac. Následkom toho sa stupňuje dehumanizácia aj ľudí bez domova. Dôkazom je fakt, že muž oblečený v obleku dostal za 3,5 hodiny od ľudí 54 dolárov, zatiaľ čo človek s kartónom s nápisom o zbierke pre charitu dostal menej. Vedci sú si takmer istí, že dôležitú úlohu zohráva aj rýchle zhodnotenie sociálneho statusu.
tags: #bezdomovec #socialny #experiment