Epileptický záchvat u mnohých ľudí vyvoláva strach, ktorý pramení z nedostatočnej informovanosti. Nedostatok vedomostí o tomto ochorení spôsobuje v takýchto situáciách nedostatočnú prvú pomoc. Je dôležité si uvedomiť, že epilepsia je telesné ochorenie, nie duševné, ako si mnohí ľudia myslia.
Čo je epilepsia?
Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Existuje niekoľko rôznych typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi a priebehom. Epilepsiou trpí asi 1% obyvateľstva. Epileptický záchvat sa však môže objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú.
Epileptický záchvat vzniká na základe „epileptického výboja“ v mozgu. Znamená to, že ide o zložitý chemický a elektrický pochod medzi vzájomne prepojenými bunkami v mozgu. Nervové bunky vzájomne komunikujú medzi sebou prostredníctvom elektrických impulzov, ktoré vznikajú podráždením ich zakončení, napríklad zmyslovým vnemom. Za normálnych okolností sú procesy podráždenia a útlmu v nervových bunkách v rovnováhe. Epileptický záchvat je spôsobený abnormálnym elektrickým výbojom, ktorého šírenie v kôre mozgu nie je kontrolované procesmi útlmu.
História epilepsie
História epilepsie sprevádza ľudstvo už od dávnej minulosti. Máloktoré ochorenie má takú dlhú históriu. Niekedy sa jej príčina hľadala v posadnutí diablom, inokedy chorých velebili ako osvietených. Keďže nepoznali príčinu, predpokladali, že sa jedná o znamenie bohov. V starom Egypte a Grécku ju považovali za „božskú“ chorobu. V histórii možno nájsť veľa štátnikov, cisárov a kráľov, ktorí trpeli týmto ochorením. Patril k nim aj Cézar i Napoleon. Epilepsia ako ochorenie začala nadobúdať iný rozmer až v 17. storočí n. l.
Príčiny a faktory vyvolávajúce epileptické záchvaty
Neexistuje len jeden mechanizmus zodpovedný za vznik epileptickej aktivity. Dnes je známe, že sa jedná o poruchy na bunkovej úrovni. Veľmi zjednodušene ide o poruchy elektrickej aktivity na úrovni bunkových membrán. Poruchy môžu byť v dôsledku narušenia transportu kladne a záporne nabitých molekúl, v dôsledku nadmernej aktivity stimulačných molekúl, tzv. neurotransmiterov alebo nedostatočnej aktivity tlmiacich (inhibičných) molekúl. Príčinou epilepsie tak môžu byť zmeny spôsobené vývojovou chybou mozgu alebo poruchou prekrvenia niektorej jeho časti. Ochorenie môže vzniknúť po úraze hlavy alebo infekcii, ktorá postihla niektorú časť mozgu, osobitú kategóriu tvoria nádory mozgu.
Epileptický záchvat je však možné za určitých okolností vyprovokovať aj u zdravých osôb. Medzi faktory, ktoré môžu vyvolať záchvat, patria:
- alkohol alebo naopak odňatie alkoholu u závislého alkoholika
- nedostatok alebo nepravidelný rytmus spánku
- blikajúce svetlá, počítačové hry, sledovanie televízie
- užitie omamných látok
- stres
- hormonálne zmeny
- nadmerná únava
- zvýšená teplota
- niektoré lieky
- fyzická záťaž
- u liečených epileptikov môže vyvolať záchvat náhle vysadenie liekov.
Typy epileptických záchvatov
Rozoznávame rôzne formy a podoby záchvatov:
Parciálne záchvaty
Pri parciálnom záchvate zostáva abnormálny výboj lokalizovaný v jednej časti mozgu a vedomie je zachované. Parciálne postihnutie sa však môže rozšíriť do ostatných častí mozgu a kŕčový stav sa stáva generalizovaným.
- Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.
- Komplexné parciálne záchvaty sa prejavujú poruchami vedomia rôzneho stupňa. Človek síce neupadá do bezvedomia, no záchvat si nepamätá, správa sa automaticky a „zvláštne“ nereaguje na okolie ani na oslovenie. Niekedy sa objavuje vyvracanie očí, otáčanie hlavy, prípadne aj trupu do jednej strany, pomľaskávanie, žuvanie naprázdno, škrípanie zubov a pod. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.
Generalizované záchvaty
Pri generalizovanom záchvate sa abnormálny elektrický výboj rozšíri do celého mozgu aj do kmeňovej retikulárnej formácie a vedie k poruche vedomia. K tomuto typu záchvatov patria: absencie, myoklonické, tonické, klonické, generalizované tonicko-klonické kŕčové stavy.
Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal.
Grand mal - veľký záchvat
Záchvaty tohto typu sa začínajú náhle bezvedomím a pádom. Môžu byť sprevádzané neprirodzeným výkrikom. Záchvat pôsobí aj na okolie veľmi dramaticky, k čomu prispieva tonický kŕč priečne pruhovaného svalstva celého tela, skrútenie očných gúľ a hlavy na jednu stranu, zaťaté päste. Pacient je najskôr bledý a potom cyanotický. Neskôr sa zjavujú tonické kŕče s prudkými zášklbmi svalstva celého tela. Chrčíivo dýcha, z úst mu vytekajú skrvavené, spenené sliny, pohryzie si jazyk. Môže sa aj pomočiť.
Petit mal - malý záchvat (absencie)
Sú najčastejšie u detí a mladých osôb. Záchvat je charakterizovaný náhly, veľmi krátkou poruchou vedomia (trvá sekundu alebo niekoľko sekúnd) bez kŕčov tak, že dieťa ani nespadne, iba sa náhle zarazí, zahľadí do prázdna. Po nadobudnutí vedomia pokračuje v predchádzajúcej činnosti. Vyskytujú sa asi u 3-5% detí. Je viazaný na určitý vek. U detí sa často vyskytuje v priebehu dňa aj 20 až 50 takýchto záchvatov.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Treba si uvedomiť, že správne poskytnúť prvú pomoc je naučiť sa reagovať v situácii, keď niekoho v mojej blízkosti dostane epileptický záchvat a práve ja sa stanem svedkom takéhoto prípadu. Je treba si uvedomiť, že veľký záchvat trvá približne 2 minúty. Prvá pomoc je relatívne jednoduchá. Najdôležitejšie je zbaviť sa strachu a zachovať chladnú hlavu.
| Čo robiť | Čo nerobiť |
|---|---|
| Zachovajte pokoj. Záchvat pacientovi život neohrozuje. Z okolia postihnutého odstránime všetko, o čo by sa mohol poraniť. Podložíme postihnutému hlavu niečím mäkkým a uvoľníme odev na krku. Pri výraznom slinení, zvracaní alebo krvácaní v ústach otočíme hlavu a celé telo na bok. Po odznení záchvatu necháme postihnutého v polohe na boku, overíme, či sa obnovilo dýchanie. Zostaňte s pacientom, ale do záchvatu nezasahujte. Po ukončení kŕčov epileptika uložte do stabilizovanej polohy na boku, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevydýchol ich. Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie. Zostaňte s chorým až do jeho prebratia. Ak sa záchvat opakuje resp. trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajte zdravotnú záchrannú službu 155. | Neotvárajte násilne ústa ani tam nič nevkladajte. Nebráňte kŕčom. Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk. Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať. Nepolievajte chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajte mu nič piť. V žiadnom prípade mu nedávajte do úst žiadne predmety ani prsty, riskujete vlastné vážne zranenie. Rovnako sa ho nesnažte počas záchvatu preberať. |
Komplexná liečba epilepsie
Komplexná liečba epilepsie je nevyhnutná. Základom je správna diagnostika, určenie typu epilepsie a jej príčiny. Prvoradá je farmakoterapia - používajú sa lieky - antiepileptiká podľa typu epilepsie. Cieľom je liečiť jedným preparátom v čo najnižšej účinnej dávke, aby sme minimalizovali riziko nežiaducich účinkov a dosiahli stav bez záchvatov.
Je nutné zachovávať farmakologické odporúčanie a presné dávkovanie. Veľmi dôležitá je aj životospráva, nielen medikamentózna liečba. To znamená vyhýbať sa rizikovým faktorom, strava má byť pestrá a racionálna, s dostatkom ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, nepresolená, bez kakaa a čokolády. Primerané množstvo bielkovín, sacharidov a vitamínov. Dodržiavať pitný režim, pravidelný spánok, líhať a vstávať v tú istú hodinu, vyhýbať sa blikavým svetlám. Rizikom sa môže stať aj nadmerná fyzická záťaž, resp. výkonnostný šport, potápanie sa, skákanie do vody, vodné športy, cvičenie vo výške a boxovanie. Nutné je dodržiavanie správnej životosprávy najmä dostatok kvalitného nočného spánku.
Diagnostika ochorenia patrí do rúk odborníka neurológa, špecialistu. V prvom rade je to podrobná anamnéza, snažíme sa čo najviac upresniť charakter záchvatu, jeho začiatok, priebeh, trvanie a sprievodné prejavy. Potom nasleduje kompletné klinické neurologické vyšetrenie. Cieľom je odhaliť odchýlky vo funkcii jednotlivých periférnych nervov a mozgu ako celku. Nasledujú pomocné vyšetrenia, ktoré zahŕňajú základné laboratórne testy vrátane toxikologického vyšetrenia. V prvom rade je to EEG (elektroencefalografický záznam elektrickej aktivity mozgu). Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci. Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne. Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI (magnetická rezonancia). V niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia) s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry.
Podľa typu epilepsie a rozsahu zmien alebo poškodenia, ktoré vyvolala, sa liečby môže zúčastniť neurochirurg, psychológ, psychiater alebo fyzioterapeut. Nevyhnutná je aj pomoc rodinám, najmä pri vážnom postihnutí, kedy je nutná aj podpora v oblasti sociálnych vecí.
Epilepsia u detí I. - základné fakty a mýty
Epilepsia u detí
Epilepsia je pomerne časté, chronické neurologické ochorenie u detí a adolescentov. Až 70 % dospelých s epilepsiou malo svoj prvý záchvat v prvých dvadsiatich rokoch života. Epilepsia je ochorenie, pri ktorom opakovane vzniká náhla porucha mozgových funkcií. Táto sa prejaví vo forme epileptického záchvatu rôzneho charakteru. Porucha funkcií pri jednom záchvate nie je trvalá, ale ak sa opakuje, dochádza k postupnému poškodzovaniu mozgu.
Epilepsia je chronické - dlhotrvajúce ochorenie, ktoré pri nedostatočnej liečbe významným spôsobom ovplyvňuje mozgové funkcie. Zvlášť výrazné je to u malých detí, ak záchvatová aktivita nastupuje v prvých mesiacoch života, kedy, ako vieme, do prvého roka života prebieha extrémne rýchly psychomotorický vývin. Nedostatočne kompenzovaná epilepsia u detí spôsobuje spomalenie vývoja psychomotoriky, ovplyvňuje vývin reči a školské schopnosti.
Príznaky epilepsie môžu byť veľmi rozmanité, niekedy na prvý pohľad ani nemusia byť považované za záchvat. Strach vyvoláva najmä tzv. „Grand mal“ - veľký záchvat s poruchou vedomia, kedy človek spadne, najprv je vystretý, oči má otvorené, ale nereaguje a potom nastupujú zášklby končatín. Postihnutý človek nedýcha alebo len chrčí, môže zmeniť farbu v tvári - omodrie, sliní, dochádza k pomočeniu alebo odchodu stolice. Okrem tohto dramatického záchvatu sa epilepsia môže prejaviť ako jemné zášklby niektorých svalov alebo končatín. U detí sú častejšie stavy, kedy dieťa akoby nereaguje, nevníma, ale nemá žiadny pohybový prejav. Niekedy sa jedná len o atypické pohyby očí alebo jazyka. Porucha vedomia nemusí byť jednoznačná. Rozdiely sú aj v dĺžke trvania záchvatov. Môže to byť len pár sekúnd, niekedy sa opakujú v sériách za sebou alebo trvajú dlhšie, väčšinou 1-2 minúty.
Niektoré príznaky môžu rodičia a učitelia mylne pripisovať lenivosti, nedisciplinovanosti, či nedbanlivosti a nezáujmu zo strany dieťaťa. Sústredená pozornosť môže trvať u niektorých detí aj 25 minút, kým iné sa dokážu sústrediť len 10-15 minút. Pamäť - zvýšená dráždivosť, poruchy pozornosti a prípadné absencie (záchvaty typu „petit mal“) narúšajú proces vštepovania a uchovania vedomostí. Slabšia býva najmä pamäť na čísla a abstraktná pamäť. Niekedy sa stáva, že dieťa s epilepsiou akoby necháva nedokončené myšlienky, mení tému rozhovoru či bez dôvodu odbieha, čo môže pôsobiť dojmom roztržitosti a nesúvislosti myslenia.
Život s epilepsiou a edukácia
Informácie môžeme získavať z rôznych brožúrok a letákov, rozhovorom v ambulanciách, a tak predídeme možným záchvatom. Títo ľudia majú veľmi ťažké obsadzovanie perspektívnych pracovných miest. Edukácia je dôležitá a veľmi náročná súčasť tohto ochorenia. Vytvára priestor pre osvojenie nových poznatkov, vedomostí, postojov a návykov. Núti pacienta preberať zodpovednosť za vlastné zdravie.
Ak sa chorý s epilepsiou budú k svojmu ochoreniu správať zodpovedne, tak aj verejnosť pochopí, že epilepsia sa vyskytuje rovnako ako každé iné ochorenie a ľudia s epilepsiou majú svoje životy, svoj kľud a svoje starosti rovnaké ako ostatní. Jediný rozdiel, ktorý existuje, je to, že niekedy jednoducho potrebujú našu pomoc. Je potešiteľné, že vznikajú organizácie, ktoré sa epileptikom snažia pomôcť. Môžu sa stretávať s ľuďmi s rovnakým osudom a vymieňať si s nimi informácie a rady. To všetko umožňuje zlepšenie kvality ich života.
Na Slovensku trpí epilepsiou viac ako 68.000 ľudí, pričom najčastejšie postihuje deti a seniorov. Príčin vzniku ochorenia môže byť viacero. V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok. Často sa však príčina epilepsie nezistí.
tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #dietq #s #epilepsiou