Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s poruchami nálady a správania

Duševné zdravie detí je základom pre ich budúci vývoj a kvalitu života. Problémy v tejto oblasti, ako sú poruchy učenia, ADHD, úzkosti alebo depresie, môžu výrazne ovplyvniť ich fungovanie v škole, doma i v spoločnosti. Včasná diagnostika a komplexná starostlivosť sú kľúčové pre minimalizovanie negatívnych dopadov a podporu zdravého vývoja.

Rozpoznávanie a pochopenie porúch učenia a správania

Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia alebo správania, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole. Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa. Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou dieťaťa na to, keď samé vníma vlastné nedostatky a takisto aj negatívne hodnotenie svojej osoby od okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je potrebné si uvedomiť, že takéto deti sú neustále vystavované stresu, sú často sklamané samy sebou, cítia beznádej a čím viac neúspechov majú, tým ťažšie sa z tohto kruhu dostávajú von. Práve preto potrebujú starostlivých, pozorných a chápavých rodičov. Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má.

Typy porúch pozornosti: ADHD a ADD

Porucha pozornosti sa delí na hlavné dva druhy: ADHD a ADD. Často je ťažko rozpoznateľná a skrýva sa za odlišné diagnózy (depresia, PPP a pod.). ADHD/ADD sprevádza diagnostikovaného jedinca po celý jeho život. Ide o vrodené poruchy, ktorých príčiny sú dané predovšetkým genetikou, ale môže hrať úlohu aj poškodenie dieťaťa v tehotenstve a pri pôrode (užívanie návykových látok - tabak a alkohol, nedostatok kyslíka pri pôrode a pod.). ADHD/ADD teda zaiste nespôsobuje výchova či akékoľvek ďalšie teoreticky diskutované príčiny - napr. očkovanie. Ďalej je dôležité mať na pamäti, že tieto poruchy automaticky neznamenajú nižšiu inteligenciu. ADHD/ADD sa všeobecne vyskytujú u ľudí úplne vo všetkých pásmach inteligencie.

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)

ADHD je vrodený neurovývojový syndróm zapríčinený narušeným fungovaním v oblastiach mozgu, ktoré súvisia s plánovaním, predvídaním, zameraním a udržaním pozornosti a sebaovládaním. Čím je človek starší, tým častejšie dochádza k zmierňovaniu viditeľných príznakov hyperaktivity (neustály pohyb a netrpezlivosť). Čo však najviac pretrváva sú problémy plynúce z nepozornosti, impulzívneho správania a ďalej zostáva pocit vnútorného nepokoja, emočná labilita a nízka frustračná tolerancia (rýchle striedanie nálad, výbuchy hnevu a pod.).

Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov.

Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešné v neskoršom dospelom veku.

ADD (Attention Deficit Disorder)

ADD je vlastne totožnou poruchou pozornosti ako ADHD, avšak bez hyperaktivity. Jedinci pôsobia, akoby žili v inom svete - často bývajú zasnení a nereagujú na okolie, v ktorom sa nachádzajú. Prejavy poruchy pozornosti majú obdobné - ťažko sa sústredia na, pre nich, nezaujímavé témy a ani nevydržia dlhú dobu, ľahko ich vyrušia irelevantnými podnetmi, majú problémy s dokončovaním úloh a často zabúdajú.

Symptómy ADHD a ADD

Symptómy porúch pozornosti bývajú najvýraznejšie v školskom prostredí, v skupinách a v situáciách, ktoré požadujú prispôsobenie sa pravidlám a určitému poriadku.

• Deficit pozornosti: Môže sa vzťahovať k deficitu čulosti, vzrušivosti, sústredenej pozornosti, k prchavosti a nedostatočnému rozsahu chápania. Pozornosť je ľahko odvedená k inej zaujímavejšej úlohe. Problémom je teda nielen porucha pozornosti, ale aj vytrvalosti.
• Hyperaktivita: Ide o nepokoj, vrtenie sa a neúčelné pohyby tela. Jedinci sú neposední, neustále sa s niečím hrajú, vrtia sa na stoličke, pobehujú po miestnosti alebo vyrušujú. Nevydržia stáť v pokoji a možno aj poskakujú na mieste. Postupom veku sa ich vonkajší nepokoj môže meniť na pocit vnútorného nepokoja predovšetkým v situáciách, keď je nutné zotrvať v pokoji na mieste.
• Nadmerná impulzivita: Je prepojená s poruchou vytrvalosti vo voľnom úsilí a nedostatočným útlmom v správaní. Jedinci rýchlo zodpovedajú v rôznych situáciách bez toho, aby čakali na všetky inštrukcie a informácie na naplnenie požiadaviek. V dôsledku konania z afektu sa u nich často objavujú omyly z nepozornosti a kvôli tomu môžu zlyhávať aj pri racionálnom zvažovaní o následkoch svojho konania.
• Poruchy motoriky: Prejavujú sa ťažkosťami v jemnej alebo hrubej motorike. Tieto osoby bývajú neobratné, často nešikovné, ich pohyby sú nekoordinované a obvykle je viditeľné aj zvýšené svalové napätie. Ich pohyby sú navyše kŕčovité, niekedy viazne aj spojenie pohybov do jedného celku. Z oblasti jemnej motoriky ide napr. o zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a pod.

Ako určíme poruchu pozornosti?

Podľa diagnostických kritérií musia poruchy pozornosti trvať dlhé časové obdobie najmenej 6 mesiacov. Ak sa pozoruje u detí z menšinových etnických skupín, musí sa na ňu pozerať vo vzťahu k ostatným deťom z rovnakého prostredia a v totožnom mentálnom veku. Aby sa porucha pozornosti (ADHD/ADD) mohla identifikovať, musí nepriaznivo ovplyvňovať školský výkon dieťaťa a musí sa prejavovať zároveň výrazným nesúladom medzi jeho intelektovými schopnosťami a aktuálnym školským výkonom. Pod poruchu pozornosti nespadajú deti s inými závažnejšími diagnózami, ako je napr. porucha učenia či mentálna retardácia. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa.

Porucha správania (CD)

Porucha správania (CD) je závažná porucha správania a emocionálna porucha, ktorá postihuje deti a dospievajúcich. Vyznačuje sa vzorcom rušivého a násilného správania, ktoré porušuje spoločenské normy a práva iných. Pochopenie poruchy správania je kľúčové, pretože môže viesť k významným problémom v sociálnom, akademickom a rodinnom živote dieťaťa. Porucha správania je definovaná ako opakujúci sa a pretrvávajúci vzorec správania u detí a dospievajúcich, ktorý zahŕňa porušovanie základných práv iných alebo spoločenských noriem. Môže sa to prejavovať rôznymi spôsobmi vrátane agresie voči ľuďom a zvieratám, ničenia majetku, klamstva alebo závažného porušovania pravidiel.

Hoci presná príčina poruchy správania nie je úplne objasnená, určité faktory prostredia môžu prispievať k jej vzniku. Vystavenie násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu alebo chaotickému rodinnému prostrediu môže zvýšiť riziko. Genetické faktory tiež zohrávajú úlohu pri rozvoji poruchy správania. Deti s rodinnou anamnézou porúch správania, porúch nálady alebo zneužívania návykových látok sú vystavené vyššiemu riziku. Niektoré výskumy naznačujú, že určité genetické markery môžu predisponovať jednotlivcov k agresívnemu správaniu. Životný štýl a stravovacie návyky môžu ovplyvniť správanie. Strava s vysokým obsahom cukru, spracovaných potravín a prísad sa u niektorých detí spája s hyperaktivitou a problémami so správaním. Okrem toho nedostatok fyzickej aktivity a zlé spánkové návyky môžu zhoršiť príznaky poruchy správania. Porucha správania sa prejavuje celým radom príznakov, ktoré sa môžu líšiť závažnosťou.

Pri zvládaní porúch správania sú kľúčové nefarmakologické prístupy. Medzi príznaky poruchy správania patrí agresia voči ľuďom a zvieratám, ničenie majetku, klamstvo a závažné porušovanie pravidiel. Možnosti liečby zahŕňajú lieky na zvládnutie symptómov, kognitívno-behaviorálnu terapiu, rodinnú terapiu a programy pre rodičov. Ak sa porucha správania nelieči, môže viesť k chronickým problémom so správaním, poruchám duševného zdravia a ťažkostiam vo vzťahoch.

Ošetrovateľská starostlivosť a rola školskej sestry

V školskom a zdravotníckom systéme v Slovenskej republike absentoval odborník z komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na starostlivosť o zdravie žiakov a na prostredie škôl. Po domove predstavuje škola druhé najvplyvnejšie prostredie v živote dieťaťa. Keďže čoraz viac detí vstupuje do predškolských zariadení a škôl so somatickými alebo duševnými problémami, čelíme výzve, aby im bola poskytnutá zdravotná/ošetrovateľská starostlivosť priamo v školskom zariadení.

Myšlienka implementácie pozície školskej sestry sa v Slovenskej republike objavovala už niekoľko dekád, ale nestretávala sa s politickou vôľou a podporou tých, ktorí by ju mohli uviesť do praxe. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia detská terénna sestra pravidelne navštevovala základné školy za účelom diagnostickým, dispenzárnym, preventívnym a k jej hlavným úlohám patrilo zisťovanie hmotnosti, výšky, orientačné vyšetrenie zraku, moču, pravidelná fluorizácia chrupu a pod. Ak sestra zistila nejaké anomálie, bolo dieťa pozvané na ďalšie vyšetrenie k pediatrovi alebo odoslané na špecializované pracovisko. Súčasnosť prináša potrebu opätovného implementovania odskúšaného a úspešného pôsobenia sestier v školách.

Školské sestry sú zdravotnícki profesionáli, majú širokú škálu klinických, sociálnych a vzdelávacích kompetencií, kombinujú ošetrovateľské skúsenosti a dôveryhodnosť, prítomnosť, diskrétnosť, pôsobia ako obhajca práv zdravia detí. V porovnaní s učiteľmi, sestry nehodnotia študijné výsledky, môžu tak preukázať vyššiu mieru empatie, starostlivosť a „nekritické prijatie“, čo má pozitívny vplyv na správanie detí a dospievajúcich pri hľadaní informácií. Školské sestry spájajú detí rôznych vekových skupín s ich rodinami a učiteľmi na jednej strane a službami zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotníctva na strane druhej.

Novela školského zákona a zákona SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov priniesla od septembra 2022 možnosť pôsobenia školských sestier v materských, základných, stredných školách, ale aj špeciálnych, spojených školách či odborných učilištiach. Tento pilotný projekt bude realizovaný počas dvoch rokov a na nové posty je určená finančná čiastka z Plánu obnovy 3,4 milióna eur a školy z nej môžu čerpať v období od 1. septembra 2022 do konca augusta 2024.

Školská sestra bude posudzovať zdravotný stav detí, telesný a duševný vývin detí a žiakov, podávať lieky, hodnotiť epidemiologickú situáciu, ošetrovať deti s cukrovkou, epilepsiou a s postihnutím, bude robiť skríning, aby identifikovala u detí zdravotné problémy, ale môže aj realizovať preventívne a poradenské aktivity v oblasti zdravého životného štýlu. Úloha školskej sestry bude aj osvetová, má pomôcť pri prevencii onkologických ochorení, obezity, či zubného kazu. Má tiež viesť štatistiky o úrazoch detí a žiakov. So starostlivosťou školskej sestry musí súhlasiť rodič.

História a medzinárodné skúsenosti so školskými sestrami

Školská zdravotná starostlivosť bola v USA zavedená už na začiatku 20. storočia. Prvá školská sestra, Lina Rogers, bola menovaná v roku 1902 a zabezpečovala starostlivosť pre 8671 študentov v štyroch samostatných školách v New Yorku. Jej úspechy v znižovaní počtu absencií u študentov viedli k prijatiu ďalších 12 sestier. V USA pôsobilo 132 300 školských sestier na plný alebo čiastočný úväzok. Vo Fínsku alebo v Poľsku je školská sestra už niekoľko rokov samozrejmosťou. Poľsko zaviedlo do škôl sestry v rokoch 1992 až 2002, čím vytvorilo model školskej zdravotnej starostlivosti. Poľské sestry tak významne ovplyvnili kvalitu programov v rámci projektu Školy podporujúce zdravie. V roku 2000 prijala krajina osem národných štandardov na skvalitnenie a zjednotenie činnosti sestier: „Štandard praxe školskej sestry“.

Najmä v angloamerických a škandinávskych krajinách pôsobia školské sestry, dohliadajú na deti a tínedžerov vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa zdravia. K ústredným oblastiam povinností patrí:

• priama ošetrovateľská starostlivosť v prípade úrazov, mimoriadnych udalostí, akútnych alebo chronických chorôb;
• starostlivosť o deti so špeciálnymi potrebami;
• prevencia, podpora zdravia a výchova k zdraviu;
• hodnotenie zdravotných problémov a potrieb, vytváranie zdravého a bezpečného školského prostredia;
• komunikácia, spolupráca a sprostredkovanie;
• podpora učiteľov a ostatných zamestnancov školy;
• dokumentácia a výskum.

Je možné vyvodiť záver, že oblasti zodpovednosti školských sestier sú v krajinách do značnej miery totožné. Mnohé výskumy signifikantne dokazujú zníženie absencie v školách, kde pôsobia školské sestry a školská zdravotná starostlivosť. Sestry získali samostatnosť, historicky nastal posun v úlohách k výraznému rozšíreniu rozsahu aktivít. Školská sestra má rozhodujúcu úlohu pri poskytovaní komplexných zdravotníckych služieb deťom konkrétnych vekových skupín. Rastie počet detí, ktoré prichádzajú do výchovno-vzdelávacích inštitúcií s chronickými zdravotnými problémami vyžadujúcimi si monitoring zdravotného stavu a starostlivosť počas školského dňa.

Národná asociácia školských sestier v USA definuje školské ošetrovateľstvo ako:

„Špecializovanú prax profesionálneho ošetrovateľstva, ktorá zvyšuje blahobyt, akademický úspech a celoživotné úspechy študentov. Za týmto účelom školské sestry podporujú zdravie a bezpečnosť študentov; poskytujú intervencie v súvislosti s ich skutočnými alebo potenciálnymi zdravotnými problémami.“

Táto definícia bola prijatá Radou riaditeľov Národnej asociácie školských sestier v USA v roku 1999. Školské sestry poskytujú intervencie a starostlivosť pri akútnych a chronických ochoreniach, úrazoch a mimoriadnych udalostiach, prenosných chorobách, obezite, užívaní a zneužívaní návykových látok, tehotenstve dospievajúcich, duševnom zdraví, výžive a sexuálne prenosných infekciách.

Narastajúci význam školských sestier

Narastá výskyt chronických chorôb nielen u dospelých, ale aj u detí a mládeže. V roku 2010 malo v USA 215 000 ľudí mladších ako dvadsať rokov diagnózu diabetu. Prevalencia potravinových alergií u detí mladších ako osemnásť rokov sa zvýšila z 3,4% v rokoch 1997 - 1999 na 5,1% v roku 2009-2011. V priemere jedno z desiatich detí v školskom veku má astmu, čo prispieva k viac ako trinásť miliónom zmeškaných školských dní ročne. S rastúcim počtom detí s chronickými ochoreniami sa zvýšila potreba zdravotnej starostlivosti v škole. Nárast počtu detí so špeciálnymi zdravotnými potrebami zvyšuje potrebu školských sestier a školských zdravotníckych služieb. Zvyšujúca sa miera obezity v ostatných niekoľkých desaťročiach predstavuje alarmujúce riziko pre súčasné a budúce zdravie detí a dospievajúcich. Percento detí s obezitou vo veku od šesť do jedenásť rokov sa zvýšilo zo 7% v roku 1980 na takmer 18% v roku 2012, pričom viac ako tretina detí má nadváhu. Závažným problémom je nárast počtu študentov s problémami duševného alebo behaviorálneho zdravia. Jeden z piatich mladistvých vo veku od štrnásť do sedemnásť rokov má duševné problémy.

Požiadavky na úlohy školskej sestry sa postupom času značne zmenili reagujúc na sociálne, kultúrne a politické vplyvy. Za 120 rokov ich existencie v školských zdravotníckych systémoch najmä v zahraničí sa stretávajú s čoraz zložitejšími zdravotnými potrebami detí a študentov, riešia komplexne ich fyzické a emocionálne potreby. Cieľmi komunitnej starostlivosti o deti je podpora zdravia, prevencia a edukácia.

Možnosti podpory rozvoja kognitívnych schopností

Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Medzi ne patria:

• Pohybová terapia: Táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania.
• Dramaterapia: Terapia divadlom alebo prvkami, ktoré sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.

Terapie a liečba porúch nálady a správania

Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Odborníci sú za jedno v tom, že najúčinnejší je komplexný prístup - čo sa týka detí, tak úprava výchovných (a vyučovacích) metód, čo sa týka dospelých, tak zmena životného a pracovného prostredia, využívanie pomôcok (diára a pod.), správna životospráva, svojpomocné aktivity, psychoterapia, medikácia a možné alternatívne metódy liečby (vitamíny, homeopatiká, doplnky stravy a pod.). Čím bude starostlivosť komplexnejšia, tým by mala byť úspešnejšia. Miera ťažkostí sa u každého jedinca líši, a preto by mala byť každá starostlivosť individuálne zacielená.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Nefarmakologické metódy

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.

Ďalšie terapeutické metódy:

• Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
• Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
• Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
• Rečová terapia: Logopédia.
• Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
• Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.

Diéta a ADHD

V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.

Je možné poruchu pozornosti liečiť/vyliečiť?

Poruchy pozornosti ADHD a ADD sú dané neobvyklým fungovaním CNS, a preto nie je možné ich úplne vyliečiť a zbaviť sa ich. Existujú však spôsoby, ktoré môžu ich symptómy potlačiť natoľko, že dotyčná osoba trpiaca týmto problémom môže žiť spokojný a plnohodnotný život a splniť nároky modernej spoločnosti.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #dieta #s #poruchami