Centrálny venózny katéter (CVK) je kľúčovou pomôckou v modernej medicíne, ktorá umožňuje efektívne podávanie intravenóznej liečby, parenterálnej výživy a monitorovanie hemodynamických parametrov. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o ošetrovateľskej starostlivosti o CVK, zameraný na minimalizáciu rizík a maximalizáciu benefitov pre pacienta.
Význam centrálneho venózneho katétra
Intravenózna liečba, vrátane parenterálnej výživy, môže byť zabezpečená prostredníctvom centrálneho venózneho vstupu. Využitie centrálneho venózneho prístupu je dané predpokladanou dĺžkou infúznej liečby, druhom liekov a infúznych prípravkov (najmä osmolality) a aktuálneho zdravotného stavu pacienta. CVK umožňuje podávanie parenterálnej výživy, krvi/krvných prípravkov, tekutín a liekov, ale i hemodynamický monitoring a odber vzoriek krvi. CVK je výhodný pre pacienta z hľadiska minimalizácie rizík, ktoré sú spojené v periférnom venóznom katétri (PVK) a tiež traumatizácie pri opakovaných vpichoch pre odber vzoriek krvi.
Zavedenie kanylácie centrálneho venózneho systému do klinickej praxe predstavuje výrazný pokrok v liečbe pacienta. Zároveň reprezentuje invazívnu techniku spojenú s narušením kožnej bariéry priamym vstupom do centrálneho krvného toku, s technickými rizikami, infekčnými a trombotickými komplikáciami.
Typy centrálnych venóznych vstupov
Pomôcky, ktoré sa pacientovi na zabezpečenie centrálneho venózneho vstupu zavádzajú, je možné rozdeliť na centrálne venózne katétre, periférne implantovaný CVK a podkožné porty. Tieto sú navrhnuté tak, aby boli bezpečné a spoľahlivé pre dlhodobú intravenóznu liečbu a aby ich pacienti dobre tolerovali. Existuje mnoho typov, variant a špeciálnych úprav CVV.
Centrálne venózne katétre (CVK)
CVK sú často koncentrované alebo podávané vo veľkých objemoch, ktoré by v periférnych žilách mohli spôsobiť ruptúry a iritačné flebitídy. Slúžia na krátkodobé využitie (dni, týždne). Môžu mať jeden alebo viac lúmenov.
Periférne implantovaný CVK (PICC)
Tieto katétre sú upravené pre zavádzanie cez podkožný tunel.
Podkožné porty
Infúzny port je chirurgicky implantovaný do podkožia na hrudníku, ramene, predlaktí alebo brušnej stene a katéter je zavedený do veľkej žily alebo priamo do vena cava superior. Výhodou takéhoto portu je, že pokiaľ sa nevyužíva, nie je viditeľný, čím sa minimalizuje riziko infekcie. Port je veľmi jednoducho palpovateľný, čo značne uľahčuje manipuláciu s ním. Výrobca deklaruje, že port je potrebné heparinizovať 1x v priebehu cca 4 týždňov, aby bola zachovaná jeho funkčnosť/priechodnosť. Sú určené na niekoľko mesačné až niekoľko ročné používanie.
Požiadavky na CVK
CVK by mal spĺňať nasledujúce podmienky, a to predovšetkým s ohľadom na minimalizáciu komplikácií počas jeho zavádzania a pri dlhodobom používaní. Katétre pre parenterálnu výživu musia mať postranné perforácie pre možnosť zachytávania trombocytov, erytrocytov a mikrotrombov, taktiež RTG kontrastné značenie, ktoré umožňuje kontrolu lokalizácie po katetrizácii i počas celej doby ich využívania.
Zavedenie CVK
Vlastná punkcia centrálnej žily má charakter chirurgického výkonu, ktorý vykonáva lekár a sestra mu asistuje. Zavedenie môže prebiehať aj cestou vena brachialis, umbilicalis, basilica.
Prístup k podkľúčnej žile - animácia normovolemického pacienta od Cala Shipleyho, MD
Indikácie pre použitie CVK
CVK sa využíva napr. pre plazmaferézy.
Porovnanie štandardov a lokálnych postupov
Cieľom práce bolo zistiť rozdiely medzi rámcovými procesualnymi štandardami MZ SR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) č. 48, 49 a lokálnymi postupmi, ktoré sa používajú na Jednotke intenzívnej starostlivosti, Kliniky transplantacnej a cievnej chirurgie v Martinskej fakultnej nemocnici (MFN) u pacientov so zavedeným centrálnym venóznym katétrom. Zároveň identifikovať najčastejšie sa vyskytujúce komplikácie.
Pre zber empirických informácií bola použitá metóda auditu (pozorovanie, merania a štúdium dokumentácie).
Výsledky porovnania
Na rozdiel od štandardu č. 48 sa pri preväzoch používa transparentná semipermeabilná fólia, do neobsadených uzáverov sa aplikuje celaskonová zátka a nepoužíva sa antibiotická masť. Pri manipulácii s centrálnym venóznym katétrom nie je pacient vo vodorovnej polohe a pri rozpájaní infúznych súprav sa nepoužíva dezinfekčný prípravok. Najčastejšou komplikáciou bol prítomný hematóm (66 %), bolesť (60 %) a leukocytóza (63 %).
Závery z porovnania
Zistené rozdiely v procesurálnych kritériách medzi štandardmi MZ SR č. 48, 49 a postupom práce na JIS negatívne neovplyvnili priebeh zavádzania centrálneho venózneho katétra (CVK) a následnú starostlivosť o centrálny venózny vstup (CVV) a CVK. Používanie ošetrovateľských štandardov má význam pre zabezpečenie kvalitnej a efektívnej starostlivosti.
Prístup k podkľúčnej žile - animácia normovolemického pacienta od Cala Shipleyho, MD
tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #cvk