Rodina pri prepúšťaní svojho rodinného príslušníka do domácej starostlivosti nie je častokrát dostatočne informovaná. Choroba je náhodná udalosť, ktorá do života vstúpi častokrát nečakane a len málokto je na to dostatočne pripravený. Keď tejto situácii čelíme, už nie je na prípravu vo väčšine prípadov dostatok času. Pokiaľ je to však len trochu možné, rodina by sa na túto situáciu mala pripraviť do tej miery, ako sa dá.
Starostlivosť o chorého pacienta v domácom prostredí je totiž rozdielna podľa toho, v akom veku o pacienta ide a z akého dôvodu domácu starostlivosť potrebuje. V súčasnosti pacient zostáva v nemocničnom zariadení na akútnom lôžku len nevyhnutne dlhý čas a aj prípadný pobyt na doliečovacích oddeleniach je časovo limitovaný. Po prepustení pacienta nastupuje domáca starostlivosť za spoluúčasti rodiny. Situácia sa stáva pre rodinu náročnejšia nielen vecne, ale aj emocionálne.
Definícia a špecifiká mobilného pacienta
Mobilný pacient je definovaný ako osoba, ktorá je schopná samostatného pohybu, prípadne s použitím kompenzačných pomôcok. Ošetrovateľská starostlivosť o týchto pacientov sa zameriava na udržanie a podporu ich mobility, prevenciu komplikácií spojených s obmedzením pohybu a zabezpečenie bezpečného prostredia. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi stupňami mobility pacienta.
Štandardy ošetrovateľskej starostlivosti o mobilných pacientov zahŕňajú:
- Hodnotenie mobility pacienta: Dôkladné posúdenie fyzických schopností pacienta, jeho rovnováhy, sily a koordinácie. Toto hodnotenie by malo byť pravidelné a prispôsobené aktuálnemu stavu pacienta.
- Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti: Na základe hodnotenia mobility sa vypracuje individuálny plán starostlivosti, ktorý zohľadňuje potreby a ciele pacienta.
- Podpora mobility: Aktivity zamerané na udržanie a zlepšenie mobility pacienta, ako sú cvičenia, chôdza, presuny a používanie kompenzačných pomôcok.
- Prevencia pádov: Identifikácia rizikových faktorov pádov a implementácia opatrení na ich minimalizáciu (napr. úprava prostredia, používanie pomôcok, edukácia pacienta a rodiny).
- Starostlivosť o kožu: Prevencia preležanín a iných kožných problémov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku obmedzenej mobility.
- Edukácia pacienta a rodiny: Poskytovanie informácií a nácvik zručností potrebných na podporu mobility a prevenciu komplikácií.
Praktické aspekty ošetrovateľskej starostlivosti zahŕňajú komunikáciu s pacientom (aktívne počúvanie a rešpektovanie potrieb pacienta), tímovú spoluprácu s lekármi, fyzioterapeutmi, ergoterapeutmi a ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi. Dôležité je tiež používanie správnych techník (ergonomických techník pri manipulácii s pacientom, aby sa predišlo zraneniam personálu), zabezpečenie dostupnosti potrebných pomôcok (chodítka, palice, invalidné vozíky a iné) a vytvorenie bezpečného prostredia pre pacienta, s dôrazom na odstránenie prekážok a zabezpečenie dostatočného osvetlenia.
Imobilný pacient a jeho potreby
Imobilita je nehybnosť, neschopnosť pohybovať sa, pohybovať končatinami. Imobilita je neschopnosť voľného účelového pohybu a predstavuje závažné zdravotné riziko. K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viac zdravotných problémov. Najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, sú napr. neurologické ochorenia, úrazy, pooperačné stavy a chronické choroby.
U ležiacich pacientov hrozí okrem iného i vznik preležanín. Veľmi dôležité je starať sa o ich správne a pravidelné polohovanie. Tiež je dôležité predchádzať dehydratácii a dbať na pitný režim. Starší ľudia často nepociťujú smäd. Pitný režim je preto dôležité sledovať a ponúkať im nápoje. Neoddeliteľnou zložkou celkovej starostlivosti je i vyvážená strava. Pravidelný prísun rozmanitej potravy, správne určená diéta a dostatočný príjem tekutín zabezpečujú rýchlejšiu rekonvalescenciu, udržateľnosť dobrého zdravotného stavu, prípadne jeho zlepšovanie.
Možnosti riešenia pre rodinu
Starostlivosť o starších ľudí je náročná po fyzickej aj psychickej stránke. Počnúc rannou toaletou, aplikáciou liečiv a polohovaním. Neskôr počas dňa podávaním obeda, opätovným podávaním liekov, polohovaním a končiac večerou až neskorou večerou. S vyšším vekom rastú aj nároky na ošetrovanie a starostlivosť o pacienta. Z dôvodu zvýšenej chorobnosti staršej populácie je na liečbu a lieky potrebné vynakladať viac času a finančných prostriedkov.
Pokiaľ je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný. Informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR - odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad. Námaha a zaťaženie celej rodiny, ktorá z takejto starostlivosti vyplýva, vedie časom k vytriezveniu a vyhľadaniu pomoci.
Riešením je požiadať o pomoc prípadne ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti), a to v mieste pobytu pacienta alebo dohodnúť sa s kvalifikovanou zdravotnou sestrou ošetrovateľkou aj za cenu plnej úhrady zo strany rodiny. Pre zabezpečenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí prostredníctvom ADOS a úhrady zo zdravotného poistenia je potrebný návrh na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti vystavený ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní zo zdravotníckeho zariadenia alebo príslušným všeobecným lekárom.
Pacienti odkázaní na dočasnú pomoc s predpokladom uzdravenia bez následkov sa po operačnom zákroku dokážu s pooperačným stavom vyrovnať rýchlejšie a lepšie. Získať v týchto prípadoch krátkodobú pomoc mimo rodiny je však mimoriadne náročné - administratívne aj kapacitne a bez finančného príspevku rodiny je to prakticky nemožné. Nárok pacienta na ďalšiu domácu starostlivosť hradenú zo zdravotného poistenia posúdi ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta.
Našim cieľom je umožniť pacientom zostať v pohodlí a bezpečí svojho domova a zároveň im zabezpečiť potrebnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Skúsené zdravotné sestry poskytujú starostlivosť priamo v pohodlí domova pacienta alebo v DSS, kde zabezpečia všetky potrebné vyšetrenia, ošetrenia a odbery. Domáca opatera pomáha s bežnými činnosťami, ako je hygiena či nákupy, zatiaľ čo domáca ošetrovateľská služba (ADOS) poskytuje odbornú zdravotnú starostlivosť a ošetrovanie, napríklad ošetrovanie rán či podávanie injekcií.
Legislatívny rámec
Oblasť zdravotníckych zariadení a poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku upravuje viacero právnych predpisov. Medzi najdôležitejšie patrí zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje rôzne druhy zdravotníckych zariadení a upravuje ich činnosť.
Dôležitým predpisom je aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 770/2004 Z. z., ktorá ustanovuje určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Táto vyhláška bola viackrát novelizovaná. Návrh zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.
Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného Európskou komisiou v roku 2021, a to najmä komponentu 132. Jedným z míľnikov tohto komponentu je vypracovanie nového legislatívneho rámca pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené.
Základom pre definovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti je zadefinovanie oprávnenej osoby, ktorej sa táto zdravotná starostlivosť poskytuje. Touto definíciou sa vytvára hranica medzi akútnou zdravotnou starostlivosťou a dlhodobou zdravotnou starostlivosťou. V prípade vyčerpania medicínskych možností pri poskytnutí dlhodobej zdravotnej starostlivosti dochádza k preklopeniu tejto zdravotnej starostlivosti do niektorej formy sociálnej starostlivosti/sociálnych služieb.
Predmetom návrhu zákona je zadefinovanie pojmu dlhodobá zdravotná starostlivosť a jej jednotlivých foriem, paliatívnej zdravotnej starostlivosti, vrátane úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov tejto zdravotnej starostlivosti a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti, kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Týmto návrhom zákona sa činnosť zariadení sociálnej pomoci dopĺňa o ošetrovateľskú starostlivosť ako následnú zdravotnú starostlivosť a o dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť.
Podporný tím a jeho úlohy
Vláda SR si uvedomuje, že súčasťou problémov v systéme zdravotnej starostlivosti je nesprávny manažment pacienta a z toho vyplývajúca nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vláda sa preto sústredí na zlepšenie prechodu pacienta celým systémom od prevencie, cez kvalitu poskytovanej starostlivosti, až po doliečovanie, rehabilitáciu, dlhodobú starostlivosť a paliatívnu starostlivosť. Vláda SR podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov.
Podporný tím je pomocným orgánom ošetrujúceho lekára v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pojem „podporný tím“ zvolil predkladateľ zákona zámerne, aby jednoznačne rozlíšil konzílium tak, ako je upravené v platnom znení zákona (§ 2 ods. 5) od navrhovaného podporného tímu. Konzílium je realizované na rovnakej odbornej úrovni „lekár - lekár“. Podporný tím je realizovaný na rôznej odbornej úrovni „lekár - iný zdravotnícky pracovník alebo nezdravotnícky pracovník“.
Úlohou podporného tímu je zabezpečiť osobe, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, najmä psychologickú podporu, sociálnu pomoc, poradenstvo napr. pri zabezpečení opatrovateľskej služby. Vytvorením podporného tímu sa zabezpečí doteraz chýbajúce prepojenie a koordinácia zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb a posilní sa ich poskytovanie na komunitnej úrovni. Predkladaný návrh zákona sleduje primárny cieľ: aby osoba, ktorá má zdravotné problémy dlhodobého charakteru, mohla byť čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí.
Podporný tím má slúžiť ako nástroj, ktorý urýchli prechod z akútnej zdravotnej starostlivosti do následnej zdravotnej starostlivosti a/alebo do ošetrovateľskej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby. Príkladom môže byť pacientka vo vysokom geriatrickom veku, bez vážnych komorbidít, osamelá a bezdetná, ktorá si zlomí krčok stehennej kosti a je hospitalizovaná. Akútna časť zdravotnej starostlivosti je ukončená po 4-5 dňoch, pacientka by následne mala rehabilitovať v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na jej situáciu je zrejmé, že po prepustení z následnej starostlivosti nemôže byť v domácom prostredí sama. Ošetrujúcim lekárom je referovaná podpornému tímu v nemocnici. Sociálny pracovník podporného tímu začne proces zabezpečenia opatrovateľskej služby prostredníctvom obce už na akútnom oddelení alebo začne vybavovať umiestnenie pacientky v zariadení sociálnych služieb.
Paliatívna a následná starostlivosť
Oprávnenou osobou pre účely dlhodobej starostlivosti sa považuje osoba, ktorej už bola diagnostikovaná choroba (úraz, choroba, chronická choroba, viacero súbežných navzájom sa podmieňujúcich chorôb s nepriaznivou prognózou alebo funkčná porucha vrodená alebo získaná), tzv. základná diagnóza a ktorej na túto základnú diagnózu už bola poskytnutá akútna alebo neodkladná zdravotná starostlivosť a došlo k stabilizácii jej zdravotného stavu.
Primárnym cieľom dlhodobej zdravotnej starostlivosti je udržanie alebo zlepšenie kvality života, samostatnosti, bezpečnosti a autonómie osoby s potrebou dlhodobej zdravotnej starostlivosti a ak to zdravotný stav osoby umožňuje, zotrvať pri poskytovaní tejto starostlivosti čo najdlhšie v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom je táto osoba umiestnená. Ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná v rámci následnej zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná v rámci dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorá nie je následnou zdravotnou starostlivosťou, nenahrádza starostlivosť príbuzného, nakoľko ide o „ad hoc“ poskytnutie tejto starostlivosti poskytovateľmi (agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti alebo mobilným hospicom).
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zavedenie pojmu dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti nepredstavuje žiadnu dávku sociálneho poistenia a žiadnym spôsobom nezasahuje so samostatnej dávky sociálneho poistenia, ani princípov dlhodobého ošetrovného.
Následná zdravotná starostlivosť je taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná osobe, ktorá má už určenú základnú diagnózu a jej zdravotný stav bol stabilizovaný, avšak po náhlej chorobe alebo po náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo po zhoršení chronickej choroby si jej stav vyžaduje doliečenie alebo poskytnutie včasnej fyzioterapeutickej starostlivosti alebo liečebnej rehabilitácie. Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobe v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu na zmiernenie prejavov jej choroby alebo zlepšenia jej zdravotného stavu.
Poskytovaním následnej zdravotnej starostlivosti sa zároveň vytvára časový priestor pre rodinných príslušníkov osoby, ktorej sa táto starostlivosť poskytuje, pripraviť sa na jej príchod do domáceho prostredia, resp. do iného prirodzeného prostredia. Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje na základe indikácie ošetrujúceho lekára a jej hlavným cieľom je zabezpečiť sebestačnosť osoby v aktivitách denného života alebo zadefinovať limitáciu rehabilitačného potenciálu. Spravidla je poskytovaná po poskytnutí akútnej zdravotnej starostlivosti.
V prípade pacientov s pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou, ktorá spravidla vedie k smrti, je dôležité poskytovať paliatívnu starostlivosť. Cieľom paliatívnej starostlivosti je zmierňovanie utrpenia týchto osôb a stabilizácia ich zdravotného stavu. Paliatívna starostlivosť zahŕňa nielen liečebné, ale aj ošetrovateľské a psychologické aspekty.
Dostupnosť a financovanie domácej starostlivosti
Na Slovensku je nedostatok zdravotníckych zariadení poskytujúcich dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho sa táto starostlivosť stáva nedostupnou pre osoby, ktoré sú na jej poskytovanie odkázané. Je preto vo verejnom záujme, aby úhrady za poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti zabezpečovali primerané krytie ekonomicky oprávnených nákladov týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s uvedenými zmenami tak, aby mohli plniť svoju funkciu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni.
Službu môže odporučiť praktický lekár, špecialista, lôžkové zdravotnícke zariadenie, alebo si o ňu môžete požiadať sami. Náklady hradí buď pacient a jeho rodina, alebo čiastočne zdravotné poisťovne. Ak pacient potrebuje zdravotné pomôcky na presun, kde má sťažené podmienky (napr. bariéry v domácnosti, schody bez bezbariérového prístupu atď.), náš personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky.
tags: #osetrovatelska #starostlivost #mobilny #poacient