Osamelosť je komplexný pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch. Často sa objavuje v spojení so sociálnou izoláciou, avšak človek môže byť spoločensky izolovaný bez toho, aby sa cítil osamelo, a naopak. Na rozdiel od sociálnej izolácie, osamelosť viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, než s ich množstvom. Vnímanie osamelosti je vždy individuálne, pretože vychádza zo subjektívneho hodnotenia reálnej skutočnosti a vždy sa spája s negatívnym pocitom, ktorý je prepojený na interpersonálne vzťahy, predovšetkým na ich intenzitu, hĺbku a častosť. Základným predpokladom pre rozvinutie osamelosti je samota, ktorá sa často integruje s pojmom osamelosť, avšak ide o dva rozdielne pojmy. Samotu chápeme ako reálne existujúcu životnú skutočnosť, ktorá sa premieta do osobitej situácie, v ktorej sa jedinec nachádza. Samota ako určitá forma prežívania môže byť dobrovoľná alebo môže vzniknúť vplyvom vonkajších faktorov a nemusí vždy predstavovať nepríjemný pocit z osamelosti.
Osamelosť je daná naším subjektívnym pocitom, nie len počtom sociálnych interakcií. V živote azda každého človeka sú momenty, pri ktorých sa cítime prirodzene viac osamelo - napr. nástup do novej práce či školy, presťahovanie do iného mesta či strata blízkeho. Osamelosť sa môže vyskytnúť v akejkoľvek etape ľudského života. Osamelosť je potrebné odlišovať od samoty, ktorá je prirodzenou súčasťou normálneho ľudského správania.
Definícia osamelosti
Bruno (2002) definuje osamelosť v kontexte hierarchie potrieb ako negatívny mentálny a emocionálny stav, pre ktorý sú typické pocity izolácie a nedostatok významnejších vzťahov s inými ľuďmi. Sýkorová (2007) vníma osamelosť v dvoch paradigmatických modeloch, pričom predpokladáme, že pri takomto nazeraní na osamelosť sa nám osamelosť môže javiť aj ako aktuálna samota, spôsobená momentálnou situáciou, pričom nemusí mať sama o sebe negatívny náboj. Hrozenská (2007) ju definuje ako subjektívny zážitok každého jednotlivca, ktorý je výsledkom percipovania istej nedostatočnosti v interpersonálnych vzťahoch a vyznačuje sa nepríjemným pocitom. Ďalšie definície poukazujú na rozpor medzi ideálnymi a vnímanými vzťahmi, rozdielom medzi počtom priateľov, ktorých by si jedinec želal mať a ktorých reálne má, a z psychoanalytického uhla pohľadu ako zážitok zlyhania v uspokojovaní základnej potreby intimity.
Weiss rozlišuje dva typy osamelosti:
- Emocionálna osamelosť: Absencia blízkeho až dôverného vzťahu.
- Sociálna osamelosť: Pocity absencie širšej sociálnej siete.
Nedávne empirické dôkazy podporujú tri odlišné rozmery osamelosti:
- Osamelosť v intímnom zapojení: Absencia blízkeho, dôverného vzťahu.
- Osamelosť v relačnom zapojení: Nedostatok pocitu spolupatričnosti v rámci širšej sociálnej siete.
- Osamelosť v kolektívnom zapojení: Pocit odcudzenia od komunity alebo spoločnosti.
Príčiny osamelosti
Príčiny osamelosti sú rôznorodé a komplexné, pričom ich možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Demografické faktory
Vek, rodinný stav, úroveň vzdelania, ekonomická úroveň a životné usporiadanie. Pokiaľ sa pozrieme na osamelosť z hľadiska veku, tak najväčšou skupinou, ktorá žije osamote, je skupina ľudí nad šesťdesiatpäť rokov. Je to preto, lebo väčšina týchto jedincov už odchovala svoje deti, ktoré aktuálne nežijú s rodičmi, ale aj preto, lebo mnohí z nich stratili svojich partnerov. Vek: vrchol osamelosti prežívajú mladí ľudia (okolo 19. rokov), potom dochádza k jej poklesu počas stredného veku a opätovne stúpa so starnutím (okolo 70.).
Zdravotné faktory
Psychické a fyzické ochorenia, zhoršujúci sa zdravotný stav. Na negatívnych pocitoch, ktoré vyplývajú z osamelosti výrazne podpisujú rôzne psychické ochorenia a iné sociálne determinanty, ktoré nastupujú s pribúdajúcim vekom. Osamelosť môže vplývať aj na zdravie. Zvýšené riziko rozvoja niektorých chronických ochorení - príčinou môže byť chronický stres, ktorý môže mať negatívny vplyv na zdravie srdca a ciev, prípadne môže osamelosť viesť k zhoršeniu zdravých návykov, ako je napríklad nezdravá strava, fajčenie, nedostatok pohybu, ktoré sú rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych ochorení.
Sociálne faktory
Sociálna izolácia, nedostatok sociálnej podpory, strata blízkych osôb, zlé medziľudské vzťahy, nedostatok príležitostí na sociálnu interakciu. Rodina je pritom vnímaná ako najdôležitejší zdroj sociálnej opory a nasleduje hneď za priateľmi. Samotný príjem sociálnej podpory zo strany rodiny a priateľov následne zlepšuje subjektívnu psychickú pohodu a duševné zdravie seniorov. Výskumy v tejto oblasti však ukazujú, že starší ľudia dostávajú relatívne malú sociálnu podporu zo strany susedov, ale i vládnych či iných spoločenských organizácií. Sociálne odlúčenie a osamelosť postihuje ľudí všetkých vekových kategórií a na celom svete. Podľa odhadov WHO čelí sociálnemu odlúčeniu 1 zo 4 starších ľudí.
Psychologické faktory
Nízke sebavedomie, negatívne myslenie, problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, perfekcionizmus, očakávania. Osamelosť sa spája s rôznymi negatívnymi psychologickými ťažkosťami. Navyše, osamelosť spolu so sociálnym vyčlenením a vyhýbaním môžu viesť k rozvoju niektorých psychotických ochorení, ako je napr. paranoja. V ďalšom výskume ma zaujímalo, ako sa paranoja mení v závislosti od typu spoločnosti, v ktorej sa človek nachádza. Výsledky ukázali, že pre takého človeka je dôležitejší subjektívny pocit blízkosti. Inak povedané, pacienti boli menej paranoidní, keď boli s ľuďmi, ktorí im boli blízki.
Spoločenské zmeny
Dramatické starnutie populácie spolu so sociálnymi a ekonomickými zmenami, ktoré prebiehajú v spoločnosti zvyšujú pravdepodobnosť nárastu fenoménu osamelosti. Dospelé deti sú totiž zapojené do ich vlastných životov a nemajú čas, aby boli s rodičmi. Starnutie tak so sebou prináša izoláciu nemať rodinu alebo nemať rodinu v blízkom okolí.
Rizikovými však môžu byť i sociálne siete, ktoré na prvý pohľad umožňujú rýchlejšie a bezproblémovejšie spájanie medzi ľuďmi. Pri osamelých ľuďoch však môžu zvyšovať pocit osamelosti.
Dôsledky osamelosti
Osamelosť má rozsiahle negatívne dôsledky na fyzické a duševné zdravie, ako aj na celkovú kvalitu života:
Psychické problémy
Depresia, úzkosť, stres, znížené sebavedomie, pocity beznádeje, zvýšené riziko samovraždy. Jedinci, ktorí sú vyššieho veku uvádzajú dokonca v spojitosti s osamelosťou túžbu po smrti a niektorí z nich dokonca vykazujú signifikantný sklon k samovraždám a to práve v kontexte dlhodobého prežívania života v osamelosti. Aj podľa Stravynského a Boyera sú hlásené niektoré významné väzby medzi osamelosťou a rôznymi prejavmi samovražedného správania a to u rôznych podskupín, avšak výrazný nárast samovrážd z dôsledku osamelosti je hlásený práve u starších jedincov. Silná asociácia medzi samovražednými sklonmi a osamelosťou seniorov je definovaná buď subjektívne alebo objektívne. Navyše výskyt samovražedných myšlienok sa zvyšuje so stupňom osamelosti. Osamelosť a sociálna izolácia majú výrazne negatívne dopady na psychické ale aj telesné zdravie ľudí, pričom častejšie udávajú klinicky významnú depresívnu a úzkostnú symptomatiku, no zároveň aj chronické ochorenia.
Fyzické problémy
Zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení, oslabená imunita, poruchy spánku, zrýchlené starnutie. Osamelosť zároveň vplýva na aj zhoršenie zdravotného stavu starších jedincov. Podľa Pattersona a Veenstra (2010) chronická osamelosť výrazne zvyšuje riziko úmrtia, riziko mortality je totiž významne vyššie u tých respondentov, ktorí uvádzajú, že sa cítia osamelí v porovnaní s tými, ktorí uvádzajú, že sa osamelými necítia nikdy alebo málokedy.
Kognitívne problémy
Zhoršenie pamäti, znížená koncentrácia, zvýšené riziko demencie a Alzheimerovej choroby. Holwerda v roku 2014 testoval vzťah medzi sociálnou izoláciou a pocitom osamelosti na jednej strane a nárastom demencie na strane druhej a to v rámci kohortovej štúdie u 2173 seniorov, pričom účastníci výskumu boli sledovaní tri roky. Podľa výsledkov výskumu je zrejmé, že s pocitmi osamelosti bola spojená vyššia pravdepodobnosť vzniku demencie, než u ľudí bez týchto pocitov. Osamelosť tak môže byť považovaná za hlavný rizikový faktor demencie, poprípade nástupu Alzheimerovej choroby a aj preto si osamelosť zaslúži podľa autorov výskumu väčšiu klinickú pozornosť.
Sociálne problémy
Sociálna izolácia, ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, znížená účasť na spoločenskom živote.
Znížená kvalita života
Celkový pocit nespokojnosti, strata zmyslu života, znížená sebestačnosť.
Osamelosť a sociálna izolácia úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. „Sociálne siete sa v mnohých prípadoch nejavia ako príčina sociálnej izolácie, ale skôr ako náhrada nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov, keďže súvisia viac s osamelosťou,“ vysvetlil Hajdúk. Osamelí ľudia navyše častejšie trpia somatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, chrbtice či zažívacie problémy. Pri komplexných štatistických modeloch sa ukázalo, že pocity osamelosti predikujú výskyt chronických ochorení aj po zohľadnení relevantných demografických a psychologických premenných. „Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita. Osamelosť, tichý nepriateľ našej duše, sa často skrýva za úsmevom na tvári a zdá sa byť neviditeľnou bolesťou.
Osamelosť u starších ľudí
Najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Osamelosť starších jedincov sa pritom kvalitatívne líši, jej charakteristiku ovplyvňuje rodinný stav, pohlavie, vek, úroveň vzdelania, ekonomická úroveň, životné usporiadanie, zdravotný stav a celková úroveň poskytovanej sociálnej podpory. Starnutie je pritom často spojené s prehĺbením osamelosti a izoláciou. Choroba pritom vytvára ďalší pocit izolácie a osamelosti, ktoré následne môžu viesť k depresii u starších dospelých. Seniori, u ktorých sa objavujú pocity osamelosti sú podľa Stanleyho vystavení zvýšenému riziku fyzických a duševných ochorení, vrátane predčasného úmrtia. Autor upozorňuje na to, že identifikáciou potenciálnych zdrojov sociálnej spolupatričnosti je však možné prispieť k pochopeniu toho, ako podporovať zdravie a psychickú pohodu práve u starších dospelých. Osamelosť seniorov je pritom často identifikovaná skrze citovú a sociálnu izoláciu, pričom sociálne, psychologické a fyzické faktory môžu takisto prispieť ku zvýšeniu pocitov z osamelosti.
Osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia. Výsledky epidemiologickej štúdie priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný. „Extrémnu izolovanosť alebo osamelosť pritom pociťuje približne 5 % ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní,“ uviedol doc. Michal Hajdúk, vedúci projektu DISCONNECT z Katedry psychológie FiF UK. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov. „Naopak, mladí ľudia nepociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu v takej miere ako ostatné vekové skupiny. Kým takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov sa cíti osamelo, v skupine 18 až 24 rokov je to necelých 18 %. Napriek tomu sa pocity osamelosti u mladých vyskytujú aj napriek množstvu sociálnych kontaktov, čo môže súvisieť s ich odlišnými očakávania od vzťahov, ale aj s nízkou kvalitou a krehkosťou ich vzťahov,“ vysvetlil doc. Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa.
Vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie - až 50 % - zaznamenali vo výskume u osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čo potvrdzuje dlhodobý trend stigmatizácie, odmietania a nepochopenia týchto ľudí. Medzi ďalšie rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patrí aj skúsenosť s diskrimináciou na základe pohlavia, zdravotného stavu, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu. Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí nepatria k majoritnej populácii (z akéhokoľvek dôvodu), sú vo väčšom riziku.
Výskumy o osamelosti
Sociálna izolácia a osamelosť bola pritom uznaná ako hlavný rizikový faktor morbidity a mortality u človeka a to už pred viac ako štvrť storočím. Existujú dôkazy o tom, že vnímanie sociálnej izolácie a osamelosti má vplyv na mozog a správanie a je vysokým rizikovým faktorom mortality. Prečítajte si tiež: Všetko o 7. Luo a Waite v súvislosti s osamelosťou a zvýšenou mortalitou osamelých starších jedincov uvádzajú, že v rámci výskumu zistili, že až 28% starších čínskych dospelých sa cíti osamelo a osamelí dospelí v Číne budú v priebehu nasledujúcich rokov čeliť zvýšenému riziko smrti práve v dôsledku pretrvávajúcej osamelosti. Podľa Dahlberga a McKea osamelosť má výrazný vplyv na kvalitu života v starobe a preto musí byť koncipovaná ako model skladajúci sa z dvoch rozmerov, z rozmeru sociálneho a z rozmeru emocionálneho. V rámci výskumu, ktorý bol realizovaný autormi v roku 2014 v USA bolo zistené, že z celkového počtu 1255 respondentov starších ako 60 rokov sa 7,7% respondentov cíti veľmi osamelých, pričom ďalším 38,3% respondentov popisovalo svoj stav ako mierne osamelí. Sociálna a emocionálna osamelosť bola zdieľaná až u 19, 36% respondentov. Táto štúdia poskytuje ďalšiu empirickú podporu pre koncepčné oddelenie emocionálnej a sociálnej osamelosti. V dôsledku toho politika znižovania osamelosti u starších jedincov by mala byť smerovaná k rozvoju celej rady odlišných intervenčných stratégií a to predovšetkým v prípade, ak obidva druhy osamelosti aj emocionálna a sociálna osamelosť sú potvrdené súbežne.
Cieľom výskumu, ktorý realizovali v roku 2014 Chen a Feeley (2014) bolo zvýšiť sociálnu podporu starších dospelých, ktorí pociťovali osamelosť a to v každej zo štyroch relačných zdrojov podpory (partner/partnerka, deti, rodina a priatelia). Výsledky v konečnom závere ukázali, že pomoc zo strany partnerov a priateľov dokázala aspoň čiastočne zmierniť pocity osamelosti. Bolo pritom konštatované, že v neskoršom veku rôzne zdroje podpory môžu vyvolať odlišné účinky na osamelosť a pohodu, ale i to, že osamelosť je vážny spoločenský determinant, ktorý sa spája s celkovou pohodou človeka.
Utz v súvislosti s osamelosťou upozornila na ten aspekt osamelosti, že aj napriek zvýšeniu sociálnej podpory pri ovdovení, osamelosť patrí medzi najčastejšie hlásené príčiny úmrtia pozostalých. V rámci výskumnej analýzy bol skúmaný dynamický vzťah medzi sociálnou podporou a osamelosťou u smútiacich starších dospelých, ktorí prišli o partnera. Na odhad zmien v živote jednotlivcov, ktoré spôsobila osamelosť a následná poskytovaná sociálna podpora počas prvého roka a pol od úmrtia partnera, bola u starších dospelých vo veku 50+ použitá rastová krivka latentného modelovania. Je zaujímavé, že osamelosť klesla za prvý rok a pol od úmrtia partnera, pretože väčšia sociálna podpora determinovala nižšiu úroveň celkovej osamelosti, ale prijímanie sociálnej podpory nezmenilo osamelosť v priebehu následného času, teda obdobia, keď sociálna podpora nebola poskytovaná v takej miere. Osamelosť pritom viac koreluje s podporou od priateľov než s oporou od rodiny. Spoločná sociálna podpora z oboch strán - priateľov aj rodiny znižuje až o 35% negatívne pocity vyplývajúce z osamelosti. Výsledky výskumu však naznačujú, že osamelosť po ovdovení nemožno napraviť iba intervenciami, ktoré budú zamerané na zvyšovanie sociálne podpory, je potrebné využiť ďalšie intervencie, ktoré osamelosť znížia a to nezávisle na spomínanej sociálnej opore. Sociálna podpora, predovšetkým od priateľov sa zdá byť pritom účinnejšia, ako podpora od rodiny. V súvislosti s prijímaním sociálnej podpory zo strany partnera uvedieme ešte výskum, ktorý realizoval Holtfreter, Reising a Turanovic. (2016) Autori výskumu tvrdia, že u tých jedincov, ktorí majú síce zlý zdravotný stav avšak majú silný pozitívny vzťah s partnerom sa osamelosť neobjavuje v takej silnej miere. Spomínaní autori pritom podčiarkujú tvrdenie, že ani nie tak množstvo rodinných väzieb vplýva na osamelosť, ale skôr kvalita týchto väzieb a vzťahov.
Štúdia realizovaná v roku 2012 Aylazom, Aktürkom, Ercim, Öztürkom a Aslanom, popisuje vzťahy medzi depresiou a osamelosťou u starších ľudí v nadväznosti na ovplyvňujúce faktory. Bolo zistené, že existuje významná korelácia medzi osamelosťou a depresiou u starších jedincov, ktorí žijú v komunite, pričom prítomnosť dobrého sociálneho zabezpečenia a vyšších príjmov na strane druhej viedla ešte k nižším priemerným skóre. Vyššie hladiny osamelosti sa objavujú aj u tých u starších jedincov, ktorí žijú sami a nevyužívajú sociálne siete v rámci internetu.
Výskum Mgr. Pavla Štubňu, PhD., zameraný na stratégie uplatňované pri zdolávaní krízových situácií, zistil, že najefektívnejšími zdrojmi prekonávania krízových situácií v minulosti boli: príbuzní a priatelia. Tretťou uvádzanou kategóriou (3. sám/sama) boli vlastné sily - schopnosti, vedomosti a zručnosti. Viera a duchovno sa objavili na 4. mieste, potreba ďalšieho vzdelávania a čerpanie informácií z kníh na 5. mieste. Na 6. pozícii sa vyskytli činnosti vedúce k vedomému odkloneniu pozornosti klienta od vzniknutého problému (tzv. distrakčné aktivity). Vedomie zodpovednosti bolo súčasne označené za najvýznamnejší vnútorný faktor ‒ osobnú motiváciu na prekonanie krízy. Na 2. mieste bola viera v lepšiu budúcnosť, na 3. presvedčenie o zmysle udalostí, na 4. Všetci súhlasne potvrdili prínos kríz v ich osobnom živote. Novonadobudnutými pozitívnymi vlastnosťami a schopnosťami boli najmä: ohľaduplnosť - úcta voči ostatným, reálne zhodnotenie situácie a racionálna analýza vzniknutých možností, citový odstup od neželaných okolností, empatia - schopnosť pochopiť prežívanie iných, vnútorná odolnosť, tolerancia a vytrvalosť.
24 podcast: Na nervy - Obklopení ľuďmi, a predsa osamelí
Intervencie na zníženie osamelosti
V dôsledku toho politika znižovania osamelosti u starších jedincov by mala byť smerovaná k rozvoju celej rady odlišných intervenčných stratégií a to predovšetkým v prípade, ak obidva druhy osamelosti aj emocionálna a sociálna osamelosť sú potvrdené súbežne. Osamelosť po ovdovení nemožno napraviť iba intervenciami, ktoré budú zamerané na zvyšovanie sociálne podpory, je potrebné využiť ďalšie intervencie, ktoré osamelosť znížia a to nezávisle na spomínanej sociálnej opore. Sociálna podpora, predovšetkým od priateľov sa zdá byť pritom účinnejšia, ako podpora od rodiny.
Medzi účinné stratégie na zníženie osamelosti patria:
- Podpora sociálnych kontaktov: Vytváranie a udržiavanie sociálnych vzťahov, účasť na spoločenských aktivitách, podpora medzigeneračných vzťahov.
- Posilňovanie sociálnych zručností: Tréning komunikačných zručností, asertivity, riešenia konfliktov.
- Zvyšovanie sebavedomia: Podpora pozitívneho sebahodnotenia, rozvoj záujmov a koníčkov.
- Poskytovanie psychologickej podpory: Individuálna alebo skupinová terapia, poradenstvo, krízová intervencia.
- Využívanie technológií: Podpora využívania online komunít a komunikačných nástrojov na udržanie kontaktu s blízkymi.
Komunikujte s rodinou a priateľmi: Niekedy pomôže prítomnosť niekoho, o koho sa môžete „oprieť“. Porozprávajte sa s niekým, komu dôverujete o tom, ako sa cítite. Zapojte sa do komunitných aktivít vo svojom okolí: Môžete sa venovať činnostiam, ktoré máte radi a zároveň spoznať nových ľudí, pomôže vám to prekonať pocity osamelosti. Staňte sa dobrovoľníkom: Zapojte sa do dobrovoľníckej aktivity vo svojej komunite, dobročinné aktivity vám môžu prinášať pocity uspokojenia a naplnenia. Trávte viac času v prírode: Pobyt v prírode upokojuje a prechádzky v prírode (aj v mestskom parku) dokážu zvýšiť pocit pohody a zlepšiť náladu. Môžete stretnúť nových ľudí, prehodiť pár slov, usmiať sa. Zostaňte v kontakte s inými ľuďmi: Zostaňte v kontakte s ľuďmi, na ktorých sa dokážete spoľahnúť, ktorým môžete dôverovať, a ktorých viete v prípade potreby požiadať o pomoc. Starajte sa o svoje zdravie: Nezabudnite sa starať o seba, o svoje zdravie. Jedzte potraviny bohaté na živiny, snažte sa jesť čo najviac čerstvého ovocia a zeleniny, celozrnných výrobkov a bielkovín. Vyhnite sa potravinám s vysokým obsahom tuku a cukru. Hľadajte pomoc: Nebojte sa vyhľadať pomoc psychológa alebo psychoterapeuta, ktorý vám pomôže zvládnuť vaše pocity osamelosti.
Udržujte sociálne kontakty: Pokúste sa udržiavať pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi. Hľadajte nové príležitosti na stretávanie nových ľudí: Pridajte sa k záujmovým skupinám, dobrovoľníckym organizáciám, kurzom alebo aktivitám, ktoré vás zaujímajú. Začnite nový koníček alebo záľubu: Objavte nové záujmy a koníčky, ktoré vás napĺňajú. Nenechajte sa izolovať: Ak sa cítite osamelí, snažte sa neizolovať. Pamätajte, že osamelosť je prirodzený stav, ktorý môže postihnúť každého, ale existujú spôsoby, ako ju prekonať a zlepšiť svoje duševné zdravie.
Za prvý polrok tohto roka sa psychológovia a psychologičky z IPčka stretli s viac ako 15 tisíc prípadmi, ktoré sa týkali pocitov osamotenia a strachu. Často sa stáva, že osamelosť a jej dôsledky zostávajú skryté pred svetom. Ľudia, ktorí ju prežívajú, dokážu veľmi dobre skrývať svoje pocity. Podobne ako v prípade úzkosti, depresie, porúch príjmu potravy a iných duševných trápení, aj osamelosť sa môže ukryť za falošným úsmevom a zdôrazneným optimismom. Psychológovia a psychologičky majú jedinečnú schopnosť vidieť aj to, čo sa skrýva pod povrchom. Sú schopní pochopiť hlboké emocionálne bolesti, ktoré osamelosť prináša, a ponúknuť podporu, ktorá je bezpodmienečná a bez súdnosti. Je dôležité zdôrazniť, že pomoc, ktorú psychológovia a psychologičky poskytujú, je nepretržitá. Bez ohľadu na čas a deň sú pripravení počúvať, podporovať a pomáhať tým, ktorí sa na nich obrátia. Osamelosť je reálnym a vážnym problémom, ktorý ovplyvňuje mnoho ľudí vo svete. Je dôležité si uvedomiť, že nie ste sami a že existuje pomoc a podpora pre tých, ktorí sa cítia osamelí. Nezabudnite, že o osamelosti môžete hovoriť, a že je v poriadku požiadať o pomoc. Váš hlas má význam, a vaša duša si zaslúži starostlivosť a lásku. Osamelosť môže byť výzvou, ale existuje mnoho spôsobov, ako sa proti nej brániť a zlepšiť svoje psychické a emocionálne blaho.
