Dĺžka PN a náhrada príjmu, respektíve nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu, a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Pre mnohých zamestnancov, ktorí sú chorí alebo ich trápi úraz, je kľúčové vedieť, ako dlho môžu byť na PN. Takisto sa často pýtajú, či sa oplatí predĺžiť si PN z finančného hľadiska, najmä ak sa blíži koniec mesiaca alebo ukončenie pracovného pomeru. V tomto článku sa pozrieme na všetky relevantné aspekty týkajúce sa dočasnej pracovnej neschopnosti, jej predĺženia, nárokov na dávky a súvisiacich povinností.
Náhrada príjmu a nemocenské
Zamestnanec má nárok na hmotné zabezpečenie počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sú zamestnancami podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie riadne a včas.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby (DNPO) a fyzické osoby v ochrannej lehote, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.
Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
KOMUNÁLNA poisťovňa | Ako sa poistiť pre prípad dlhodobej PN?
Dĺžka trvania PN a možnosti predĺženia
Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. O predĺženie je potrebné požiadať.
O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. mája 2021 prostredníctvom určeného tlačiva. Formulár Žiadosť o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Po podaní žiadosti posudkový lekár Sociálnej poisťovne posúdi splnenie vyššie uvedených podmienok, a to po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu u ošetrujúceho lekára (ide o kontrolu opodstatnenosti trvania PN).
Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok. Pobočka následne automaticky vyplatí dávku na posudkovým lekárom stanovené predĺžené podporné obdobie. O výplate nemocenského počas predĺženého podporného obdobia nebude vydávať rozhodnutie, dávku iba vyplatí vo výške priznanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia bude predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „lístok na peniaze“) zo strany poistenca, ktorý mu vystaví ošetrujúci lekár.
Počas predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského nie je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského sa zamestnancovi a SZČO povinné poistenie prerušuje. Zamestnávateľ a SZČO sú povinní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného poistenia zamestnanca/SZČO z dôvodu uplynutia predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského, a to do 8 dní od prerušenia povinného poistenia prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby (RLFO).
Predĺžením podporného obdobia na výplatu nemocenskej dávky pomôže Sociálna poisťovňa tým poistencom, ktorí mali počas krízovej situácie od 12. marca 2020 sťažený prístup k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a v dôsledku nepriaznivej epidemickej situácie u nich došlo napr. k odkladu operačných zákrokov či odborných vyšetrení.
Kedy požiadať o invalidný dôchodok?
Ak je predpoklad dlhodobého zdravotného problému, ktorý bráni výkonu práce, je možné požiadať o invalidný dôchodok aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik. „Situácia, v ktorej sa nachádzate, vôbec nie je jednoduchá a stretáva sa s ňou veľa ľudí pri dlhodobej práceneschopnosti. Aj keď vám lekár PN predĺži, nárok na nemocenskú dávku máte najviac 52 týždňov od začiatku pracovnej neschopnosti. Žiadosť môžete podať aj počas trvania PN. Nie je potrebné čakať na jej ukončenie.“
Po skončení PN a po zániku nároku na nemocenské dávky sa môžete zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Sociálna poisťovňa potom posúdi váš nárok a výšku dávky v nezamestnanosti.
Skúšobná doba a PN
Skúšobná doba je definovaná v Zákonníku práce a musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve. Jej maximálna dĺžka je tri mesiace, pričom u vedúcich zamestnancov môže byť až šesť mesiacov. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá najneskôr v deň nástupu do práce.
Podľa zákona dochádza k predĺženiu skúšobnej doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, čo zahŕňa aj obdobie trvania PN. To znamená, že ak zamestnanec počas skúšobnej doby ochorie a je na PN, skúšobná doba sa mu automaticky predlžuje o dobu trvania PN. Toto ustanovenie slúži na ochranu zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože umožňuje obom stranám získať dostatočný čas na overenie si, či im pracovný pomer vyhovuje. Predĺženie skúšobnej doby neznamená, že zamestnanec si musí dobu PN nadpracovať.
Príklad z praxe: Predstavte si situáciu, že ste nastúpili do novej práce so skúšobnou dobou tri mesiace. Po dvoch mesiacoch ste ochoreli a boli ste na PN dva týždne. V takomto prípade sa vaša skúšobná doba predĺži o tieto dva týždne, čo znamená, že po návrate do práce budete ešte dva týždne v skúšobnej dobe.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe môže urobiť zamestnanec aj zamestnávateľ písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zákon stanovuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe treba oznámiť druhému účastníkovi spravidla aspoň 3 dni vopred, ale táto lehota má len poriadkový charakter a ak zamestnanec alebo zamestnávateľ oznámia skončenie pracovného pomeru v kratšej lehote, nebude to mať vplyv na skončenie pracovného pomeru.
Práva nezamestnaného počas PN a ochranná lehota
Ak ste prišli o prácu a ste evidovaný na úrade práce, môžete mať nárok na nemocenské dávky, ak splníte určité podmienky. Pre nárok na nemocenské dávky musíte mať za posledné dva roky minimálne 270 dní platené nemocenské poistenie. Ďalším dôležitým faktorom je, kedy ste sa stali práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru.
Po ukončení zamestnania alebo podnikania je zamestnanec v tzv. ochrannej lehote, ktorá trvá 7 dní. Ak sa stanete práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, máte nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musíte nahlásiť miestne príslušnému úradu práce a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví lekár. V prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je ochranná lehota osem mesiacov. Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.
Povinnosti počas PN a kontroly
Počas PN máte ako poistenec určité práva, ale aj povinnosti. Medzi najdôležitejšie povinnosti patrí dodržiavanie liečebného režimu, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa na určenej adrese a dodržiavanie prípadných vychádzok. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Kontroly dodržiavania liečebného režimu môžu byť vykonávané sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, ak vás počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú ste uviedli, zanechajú vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.
V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Elektronická PN (ePN) a papierové tlačivá
Od 1. júna 2022 sa postupne zavádza elektronická PN (ePN), ktorá zjednodušuje proces uplatňovania nároku na nemocenské dávky. Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Ak vám lekár vystaví ePN, nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku.
Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Ak ste naopak v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.
V prípade, že váš lekár neponúka možnosť ePN, vydá vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.
Tlačivo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti sa skladá z viacerých častí:
- Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
- Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca.
- Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi.
- Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni.
- Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN.
Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.
PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)
Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
Podmienky nároku na nemocenské u SZČO
Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:
- Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
- Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
- Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.
Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.
Ako si živnostník vybaví PN-ku?
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
- Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
- Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.
Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
Odvody počas PN živnostníka
V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody. Vo všeobecnosti však platí, že živnostník na PN ušetrí desiatky až stovky eur na odvodoch.
Odškodnenie pri pracovnom úraze
V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie. Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti. Okrem toho zákon spomína aj poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá spadá pod ťažkú ujmu na zdraví. Ak neviete, ako žiadať o odškodnenie alebo na to nemáte čas, obráťte sa na odborníkov.