Inštitút opatrovníctva zohráva kľúčovú úlohu v právnom systéme, zabezpečujúc ochranu záujmov osôb, ktoré nie sú schopné samostatne konať. Slovenský právny poriadok rozlišuje viacero situácií, kedy je plnoletej (fyzickej) osobe ustanovený opatrovník. Postavenie a oprávnenia, respektíve povinnosti, opatrovníka sa líšia podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol ustanovený, ako aj podľa dôvodu, pre ktorý bol ustanovený.
Občania, ktorí si nedokážu zariaďovať svoje záležitosti, nemôžu zostať bez pomoci. Preto im súdy ustanovujú opatrovníkov. To sú tí, ktorí v ich mene konajú, uzatvárajú zmluvy alebo nakladajú s majetkom. Občas úloha opatrovníka pripadne obciam.
Ustanovenie opatrovníka
Zákonným dôvodom pre ustanovenie opatrovníka podľa § 27 Občianskeho zákonníka je pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby. Takto ustanovený opatrovník je zákonným zástupcom osoby, ktorej bol ustanovený, a je teda oprávnený svojimi úkonmi v jej mene a na jej účet právnymi úkonmi.
Ustanoveniu opatrovníka určitej osobe predchádza osobitné súdne konanie, ktoré sa nazýva konanie o spôsobilosti na právne úkony. Jeho úlohou je zistiť, či je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vôbec potrebné. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.
Z uvedeného vyplýva, že opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má byť predovšetkým príbuzný a to ten, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného.
Kto má väčšiu šancu stať sa opatrovníkom?
V prípade, že je osoba po nehode v kóme a prepustená do domácej starostlivosti, pričom matka a manželka si nevedia poradiť v názore na ošetrovanie, nastáva otázka, koho súd ustanoví za opatrovníka. Prioritne by to mal byť príbuzný, ktorý najlepšie chráni záujmy zastúpeného. Zákon nevylučuje možnosť, aby jedna osoba bola opatrovníkom pre viaceré osoby a pri ustanovovaní osoby za opatrovníka vyberá z príbuzných a známych osôb a osôb, ktoré sa o osoby osobne starajú.
Kolízny opatrovník
Maloleté deti, vzhľadom na svoju obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, nie sú oprávnené samostatne vystupovať v konaniach pred súdom. Vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka. Maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, alebo v špecifických prípadoch kolíznym opatrovníkom.
Zákonným zástupcom maloletého dieťaťa sú spravidla jeho rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností, ktoré patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko druhého rodiča.
Podmienky vylúčenia rodičov
Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti. Týka sa to predovšetkým právnych úkonov, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. V takýchto prípadoch, keď existuje rozpor záujmov, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.
Kto môže byť ustanovený za kolízneho opatrovníka?
Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa. Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa.
Úloha a práva kolízneho opatrovníka
Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu.
Kolízny opatrovník má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené. Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci.
Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.
Zánik funkcie kolízneho opatrovníka
Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Kolízny opatrovník v konaní o rozvod
V konaní o rozvod manželstva súd ustanovuje kolízneho opatrovníka deťom z dôvodu, že nastáva kolízia záujmov medzi dieťaťom a rodičmi. Zákonné zastupovanie maloletých detí rodičmi v konaní o rozvod neprichádza do úvahy, lebo by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi. Kolízny opatrovník je ustanovený súdom iba na obdobie konania na súde o rozvod manželstva. Jeho úlohou je zastupovanie záujmov dieťaťa, aby sa rodičia nedohodli na niečom, čo nie je v záujme dieťaťa.
Dôležitosť názoru dieťaťa
V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.
Právne úkony s účasťou maloletých
Maloletí sú spôsobilí len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho úkonu, ktorý nie je primeraný jeho veku, je nutné uplatniť inštitút schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, súd ustanoví osobitného zástupcu, tzv. kolízneho opatrovníka.
Príklad z praxe
Okresný súd Žilina uznesením z 18. júna 2009 č.k. 30 P 152/2009-17 v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil maloletému M. P., nar. X. za opatrovníka pre uvedené konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto z dôvodu, že žiaden z rodičov maloletého o ktorého právach a povinnostiach sa konaná nemôže tohto v konaní zastupovať.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Dedičské konanie a opatrovníctvo
Ustanovenie kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní prichádza do úvahy napr. v situácii, keď rodič ako zákonný zástupca maloletého urobí v jeho mene právny úkon, ktorým odmietne dedičstvo, ktoré by pripadlo jeho dieťaťu (napr. matka odmietne za svoje maloleté dieťa časť dedičstva, ktorú mu odkázala jeho stará matka).
Podľa názoru vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 68P/72/2022 z 4. októbra 2022: „Konanie o schválenie úkonu v mene maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v odmietnutí dedičstva v mene maloletého dieťaťa, je konaním, pri ktorom sú zákonní zástupcovia (rodičia) spravidla vylúčení zo zastupovania (…). Pri schvaľovaní úkonu, ktorým zákonný rodič odmietol dedičstvo v mene maloletého dieťaťa, ide o úkon, ktorý nie je bežnou záležitosťou, pri ktorom môže dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a tá skutočnosť, že rodič maloletého dieťaťa dedičstvo odmietol, ešte neznamená, že odmietnutie dedičstva aj v mene maloletého dieťaťa je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Na rozhodnutie o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva urobeného v zastúpení maloletého dediča jeho zákonným zástupcom súd musí mať zistené údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a o výške jeho dlhov (R 46/1977). Len na podklade takéhoto zistenia môže súd dospieť k záveru, či je schválenie právneho úkonu odmietnutia dedičstva zákonným zástupcom v mene maloletého dieťaťa aj v záujme maloletého dieťaťa.“
V dedičskom konaní súd prvého stupňa uznesením ustanovil nespôsobilému dedičovi pre dané konanie opatrovníka, ak existovala námietka o možnej kolízii záujmov medzi nespôsobilým dedičom a jeho zákonnou opatrovníčkou.
tags: #opatrovnik #pred #sudom