Opatrovateľská starostlivosť na Slovensku a v EÚ v roku 2012: Komplexný pohľad na výzvy a perspektívy

Úroveň sociálneho systému a starostlivosť o občanov odkázaných na sociálnu pomoc by mali byť po HDP a iných ekonomických parametroch ďalšími ukazovateľmi vyspelosti krajiny. Aktuálne však možno pozorovať celoeurópsky trend znižovania nákladov na sociálne zabezpečenie a služby vo všetkých ekonomickou krízou dotknutých krajinách, hoci samotná vyspelosť krajín neklesá.

Opatrovateľstvo je veľmi rozšírená forma sociálnych služieb vo všetkých krajinách EÚ. Na Slovensku definuje opatrovateľstvo Zákon o sociálnych službách 448/2008 Z. z.: „Opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách“.

Formy a typy sociálnych služieb v opatrovateľstve

Sociálne služby na Slovensku sú poskytované v rôznych formách, ktoré reagujú na individuálne potreby fyzických osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách. Sú rozdelené na ambulantnú, terénnu a pobytovú formu.

Ambulantná sociálna služba

Ambulantná forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant.

Terénna sociálna služba

Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Pobytová sociálna služba

Pobytová sociálna služba v zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu službu poskytovať aj počas týchto dní. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera.

Individuálny plán a štandardy kvality

Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, § 27, § 33 až 40 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“).

Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len „kľúčový pracovník“).

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie.

Opatrovateľská starostlivosť na Slovensku a v EÚ - Porovnanie a výzvy

Úroveň opatrovateľstva a jednotlivé problémy s ním spojené sa významne líšia predovšetkým medzi starými a novými krajinami EÚ. V niektorých krajinách ide na národnej úrovni ešte len o riešenie problému legalizácie a uznania tejto profesie a presadzovanie prijímania základných ILO konvencií. Vyspelé krajiny so stabilným sociálnym systémom zaznamenávajú za posledné roky nárast počtu opatrovateľov a diskutujú tak predovšetkým otázky súvisiace s rýchlym rozširovaním tejto profesie ako napríklad: regulácia migrácie a vplyv migrácie na prijímajúcu krajinu. Štatistické údaje ILO potvrdzujú, že práve migráciou sa zlepšuje dostupnosť a kvalita opatrovateľských služieb.

Migrácia opatrovateľov za prácou cieľové krajiny ekonomicky nezaťažuje, ani neredukuje počty voľných pracovných miest, ale prispieva k ekonomickému rastu. Spoločne so sociálnymi službami rastú výdavky, ale zvyšuje sa aj ekonomický obrat. Vyspelé krajiny sa snažia aj o redukciu javu nelegálnej práce opatrovateľov, ktorá je riziková pre opatrovateľa aj klienta, neakceptovateľná a neprínosná pre spoločnosť.

V praxi možno pozorovať celé komplexy problémov, o ktorých sa ILO konvencia zmieňuje: platba za cenu práce, nakoľko práca je málo cenená a praktizovaná najmä ženami, keď sú ako migranti podhodnotení a pod finančným tlakom zneužívaní. Výrazným problémom sa ukazuje i odchod žien z rodiny či od detí, rozdelenie rodín na rôzne dlhý čas, často na základné hmotné zabezpečenie ich rodín. Tento problém výrazným spôsobom zasahuje do rodiny, práv žien a dieťaťa. Voči opatrovateľom sú uplatňované aj rôzne druhy psychického zneužívania, sexuálneho, fyzického násilia až po týranie.

Slovensko v kontexte EÚ

Je pozitívne, že Slovensko sa radí medzi krajiny, v ktorých má opatrovateľstvo svoje miesto medzi profesiami, a je aj zákonom definované. Slovensko tiež prijíma základné konvencie Medzinárodnej organizácie pre prácu (ILO) o práci opatrovateľov, avšak v reálnej situácii zatiaľ nedokázalo vytvoriť dôstojné podmienky pre prežitie opatrovateľov na Slovenku, o čom svedčí veľká migrácia týchto pracovníkov predovšetkým do Rakúska a Nemecka. To priraďuje Slovensko skôr k druhej polovici v sociálno-ekonomickej vyspelosti v EÚ.

Títo profesionáli v produktívnom veku sú schopní vytvárať nemalé pracovné hodnoty, ktoré prinášajú však vyspelým krajinám. Prijímajúce krajiny získavajú lacnejšiu pracovnú silu, navyše bez nutnosti predchádzajúcich investícii do výchovy či vzdelania. Naša spoločnosť odlivom opatrovateľov prichádza o veľký pracovný potenciál a investície, ktoré investovala do ich výchovy a vzdelania. Redukcia pracovníkov poskytujúcich starostlivosť v domácnostiach je v rozpore so stratégiou zamestnanosti. To má za následok ďalšiu sociálnu exklúziu klientov, nedostupnosť sociálnych služieb a nedostupnosť opatrovateľskej služby.

Kvalita opatrovateľskej služby a vzdelávanie

Ďalším rozdielom medzi Slovenskom a vyspelými krajinami je aj kvalita opatrovateľskej služby. Doteraz Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR nevydalo žiadnu smernicu k zákonu, ktorá by bližšie upravovala a špecifikovala kvalitu sociálnych služieb na Slovensku a kontrolu opatrovateľských výkonov. Zákon O sociálnych službách v § 9 ukladá povinnosť skvalitňovať sociálne služby formou supervízie, avšak nijakým spôsobom neprispieva k priamemu financovaniu doplnkového vzdelávania. Z toho dôvodu je diskutabilný ďalší kvalifikačný rast a špecializácia opatrovateľov. Opatrovateľská služba a odborná činnosť opatrovateľov bola totiž dosiaľ iba formálne monitorovaná. V iných krajinách sú pritom štandardy kvality už dávnejšie zavedené v praxi a existujú aj nástroje na ich monitorovanie.

Na kvalite poskytovania opatrovateľských služieb sa odzrkadľuje aj slabé materiálne vybavenie a pomôcky nielen v domácej starostlivosti, ale aj v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti. V neposlednom rade možno medzi rozdiely zaradiť aj vzdelávanie opatrovateľov. Na Slovensku musí poskytovateľ opatrovania spĺňať kvalifikačné predpoklady pre výkon opatrovateľskej služby: úplne stredné vzdelanie s príslušným zameraním alebo absolvovanie akreditovaného kurzu v rozsahu najmenej 220 hodín. Donedávna totiž túto funkciu vykonávali viacerí zamestnanci bez tohto minimálneho vzdelania. Rekvalifikačné opatrovateľské kurzy ponúkajú pritom už niekoľko rokov viaceré organizácie, ktorých certifikát má platnosť v celej EÚ. Tento kurz však už začína byť nepostačujúci a nepokrýva celé spektrum špecifických klientov v opatrovateľstve.

V Rakúsku a ostatných vyspelých krajinách už prebiehajú ďalšie odborné špecializácie v rámci nadstavbového či stredného odborného štúdia. Sú to napríklad samostatné vzdelávacie programy, ktorých absolventi sú úzko profilovaní v rámci opatrovateľstva napr. ako manažér opatrovateľských služieb, opatrovateľ v rámci rodiny, opatrovateľ so zameraním na deti, opatrovateľ so špecializáciou na vzdelávanie detí, či opatrovateľ pre seniorov zameraný na ošetrovateľstvo alebo opatrovateľ pre mentálne postihnutých či zdravotnícky opatrovateľ.

Mali by sme si uvedomiť, že vo všetkých krajinách EÚ pribúda starých občanov a opatrovateľstvo praktizované rodinou už nie je samozrejmosťou. Úloha štátu je preto veľmi významná, a jeho zodpovednosť za sociálnu situáciu občanov stále narastá. Menej rozvinuté krajiny by sa mali snažiť dosiahnuť úroveň vyspelých krajín nielen v ekonomických ukazovateľoch, ale zamerať sa na poskytovanie opatrovateľskej starostlivosti predovšetkým v domácom prostredí, na kvalitu tejto starostlivosti a kontinuálne vzdelávanie poskytovateľov opatrovateľskej služby.

Reformy financovania opatrovateľskej starostlivosti na Slovensku

Slovensko prechádza zásadnou transformáciou v oblasti financovania sociálnych služieb, ktorá sa dotkne najmä opatrovateľskej starostlivosti. Cieľom tejto reformy je zefektívniť a adresnejšie financovať sociálne služby, s dôrazom na flexibilitu a kontrolu využívania finančných prostriedkov. Zmeny sa dotknú ako poskytovateľov, tak aj prijímateľov opatrovateľskej starostlivosti.

Koniec opatrovateľského príspevku a príchod PPO

Známky opatrovateľského príspevku končia a už v budúcom roku ho nahradí všeobecný príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO). Je to súčasťou koncepcie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú už schválila vláda. Jednotlivé legislatívne návrhy sa budú počas tohto roka schvaľovať a celá reforma má nadobudnúť účinnosť v roku 2026.

Od 1. januára 2026 sa chystá zásadná zmena - zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý nahradí doterajší systém príspevku na opatrovanie. Tento nový mechanizmus prinesie odkázaným osobám väčšiu mieru slobody pri výbere formy starostlivosti, či už pôjde o formálnu (zariadenia sociálnych služieb alebo zdravotnícke zariadenia) alebo neformálnu starostlivosť, ktorú poskytuje blízka osoba.

Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude priznávaný na základe stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby. Nebude závisieť od príjmových alebo majetkových pomerov prijímateľa a umožní väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o spôsobe jeho využitia. Príspevok sa bude vyplácať mesačne a odkázaná osoba sa rozhodne, či ho použije na financovanie sociálnych služieb, dlhodobej starostlivosti vo vybraných zdravotníckych zariadeniach alebo neformálnu starostlivosť (opatrovanie doma). Príspevok teda bude vyplácaný tomu, kto osobu opatruje, nie samotnej opatrovanej osobe.

Výška príspevku PPO

Výška PPO bude odstupňovaná podľa stupňa odkázanosti a rozsahu pomoci, ktorú odkázaná osoba potrebuje.

Pri najvyššom, V. stupni odkázanosti, bola výška príspevku stanovená na základe priemerných mzdových nákladov v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, pričom zodpovedá približne 60 % týchto nákladov. Nový systém poskytovania príspevku má odstrániť nedostatky súčasného systému, zjednodušiť jeho čerpanie a umožniť väčšiu kontrolu nad využívaním finančných prostriedkov. Očakáva sa, že celkový vplyv reformy na štátny rozpočet bude približne 1,66 miliardy eur ročne.

Opatrovanie: Porovnanie rokov 2025 a 2026

Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú zásadné zmeny v systéme financovania sociálnych služieb. Rok 2025 ešte zostáva v režime doterajších pravidiel, ale od roku 2026 sa zavádza nový mechanizmus - príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý pretransformuje spôsob financovania sociálnej starostlivosti.

Zmeny v roku 2025

V roku 2024 nastali v opatrovateľskom príspevku zmeny, ktoré v mnohých prípadoch viedli ku kráteniu, alebo dokonca odobratiu príspevku všetkým ľuďom, ktorí opatrujú doma. Od začiatku roka 2025 sa však vypláca nekrátený opatrovateľský príspevok vo výške 615 eur. Peňažný príspevok na opatrovanie je rovnaký bez ohľadu na to, či je opatrovateľ pracovne aktívny alebo na dôchodku. Zvýšil sa aj príspevok na opatrovanie nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím - z 100 na 200 eur mesačne. Opatrovatelia navyše môžu odľahčovaciu službu využívať flexibilnejšie a domáca opatrovateľská služba sa rozšírila z 8 na 40 hodín mesačne bez straty príspevku.

Ďalšou dôležitou zmenou je nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý od 1. septembra 2025 zjednoduší posudzovanie zdravotných a sociálnych potrieb. Klienti už nebudú musieť absolvovať viacero samostatných posudkov - postačí jedna žiadosť a jedno posudzovanie na viacero účelov. Reforma má zlepšiť dostupnosť sociálnych služieb a finančných príspevkov pre zdravotne znevýhodnených.

Zariadenia sociálnych služieb dostanú viac

Zmeny nastávajú aj v profesionálnom opatrovaní. V roku 2025 poskytovatelia sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach dostanú vyššie finančné príspevky. Celkové výdavky štátu na financovanie sociálnych služieb dosiahnu 262 miliónov eur, čo je o 26 miliónov eur viac ako v roku 2024. Príspevky sú určené pre zariadenia podmienené odkázanosťou a krízovej intervencie, čím sa má zabezpečiť udržateľnosť služieb a stabilizácia zamestnancov.

Výška príspevku sa odvíja od stupňa odkázanosti a formy poskytovanej starostlivosti:

Zariadenia krízovej intervencie, ako nocľahárne a útulky, dostanú 375 € na miesto mesačne. Pobytové služby sa zvýšia o 700 miest, ambulantné služby sa zvýšia o 200 miest. Tieto nové kapacity budú financované aj z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Rok 2026: Nový systém financovania - príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO)

Od januára 2026 sa zavádza príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý nahradí doterajší, vyššie spomínaný finančný príspevok pre zariadenia sociálnych služieb a aj príspevok na opatrovanie. Hlavným cieľom je poskytnúť odkázanej osobe väčšiu flexibilitu pri výbere starostlivosti - môže si vybrať medzi formálnou (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) a neformálnou starostlivosťou (opatera blízkou osobou).

Dôležité zmeny:

• Flexibilita - odkázaná osoba rozhoduje, ako použije príspevok a ten sa potom bude vyplácať opatrovateľovi alebo domovu sociálnych služieb.
• Zrušenie viacerých doterajších príspevkov - PPO nahradí peňažný príspevok na opatrovanie a príspevky pre sociálne služby zo štátneho rozpočtu.
• Väčší dôraz na komunitné služby - podpora terénnej a ambulantnej starostlivosti.

Porovnanie financovania sociálnych služieb v rokoch 2025 a 2026

Rok 2025 prináša mierne navýšenie príspevkov, avšak systém financovania ostáva zachovaný. Od roku 2026 sa zavádza zásadná reforma, ktorá umožní odkázaným osobám väčšiu kontrolu nad spôsobom financovania svojej starostlivosti. Zároveň sa očakáva vyšší vplyv na štátny rozpočet, keďže plánované výdavky na PPO dosiahnu takmer 1,66 miliardy eur ročne. Zatiaľ čo v roku 2025 smeruje finančná podpora priamo poskytovateľom sociálnych služieb, od roku 2026 budú mať samotní odkázaní možnosť rozhodnúť o využití finančných prostriedkov - či už na profesionálnu starostlivosť v zariadení, alebo na domácu opateru.

Kvalita domácej opatrovateľskej starostlivosti: Príklad Bratislavy a Viedne

Výskum Z. Kurkinovej porovnáva úroveň kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti v Bratislave a vo Viedni. Zameriava sa na vnímanie kvality sociálnych služieb v domácej starostlivosti zo strany poskytovateľov a prijímateľov. Starnutie populácie je trend, ktorý ovplyvňuje ako Slovensko, tak aj Rakúsko. Opatrovateľská služba v domácom prostredí klienta na Slovensku je forma terénnej sociálnej práce určená chorým, zdravotne postihnutým a starším klientom. Jej význam spočíva v udržaní klienta v prirodzenom sociálnom prostredí a podporuje činnosti, ktoré sú zvlášť prispôsobené fyzickým osobám, ktorí vyžadujú opatrovateľskú starostlivosť.

Cieľom výskumu bolo zistiť, aká je úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti vo Viedni. Metodologicky sa zvolilo komparatívne štúdium založené na kvantitatívnom výskume. Výskum bol realizovaný medzi manažérmi domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a vo Viedni a opatrovateľmi poskytujúcimi opatrovateľskú starostlivosť o imobilných seniorov v oboch mestách.

Opatrovateľská starostlivosť v Rakúsku

Na základe novej úpravy rakúskeho zákona o domácej opatere možno poskytnúť domácu opatrovateľskú starostlivosť formou 24-hodinovej opatery. Domáca 24-hodinová starostlivosť je v Rakúsku poskytovaná cez viaceré sprostredkovateľské agentúry ako napr. Volkshilfe, Hilfswerk, Caritas, Rotes Kreuz a Diakonie Österreich, ktoré sa snažia uplatňovať vysoké štandardy kvality. Od 1. januára 2008 sa v Rakúsku zaviedla vládna podpora 24-hodinovej starostlivosti.

Medzi ďalšie formy pomoci v domácnosti patria:

• Pomoc v domácnosti - „Heimhilfe“: ide o podporu seniorov v jednoduchých úkonoch každodenného života a vedenie v starostlivosti o domácnosť zabezpečenú na niekoľko hodín počas dňa opatrovateľkami.
• Jedlo na kolieska - „Essen auf Rädern“: ide o mobilnú službu, ktorá sa poskytuje dovozom priamo domov, pričom ponúka obedné menü aj pre diabetikov a vegetariánov.
• Spoločenská návšteva - „Besuchdienst“: prispieva veľkou časťou k sociálnym kontaktom imobilných seniorov v rôznych oblastiach života.
• Prací donáškový servis - „Wäscheservise - Zustellung“: táto doplnková služba sa kompletne stará o prádlo, to znamená že vyzdvihne, operie, vysuší, ožehlí a donesie.

V rámci domácej starostlivosti (Hauskrankenpflege) poskytuje sociálny fond mesta Viedeň - FSW aj doplnkové mobilné služby zdravotníckeho charakteru. Klienti tak majú na výber rôznorodú ponuku mobilnej fyzioterapie, ergoterapie, logopédie a poradenstvo o terapii.

Zistenia výskumu (Bratislava vs. Viedeň)

Výskum Kurkinovej bol realizovaný v období od 18. apríla 2015 do 28. septembra 2015. Znenie prvej hypotézy bolo, že úroveň kvality 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni je vyššia ako úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave. Ak porovnávame medzi sebou obidve cieľové skupiny, tak z ich odpovedí vyplývajú tieto hodnoty:

• Úroveň manažmentu kontroly v rodinách: 91 % participantov v Bratislave uvádza výbornú úroveň v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň pracovného zaťaženia manažérov: 70 % participantov v Bratislave ju vníma výborne v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň pracovnej doby: 52% participantov v Bratislave ju hodnotí ako veľmi dobrú v porovnaní s veľmi dobrým hodnotením u 64 % participantov vo Viedni.
• Úroveň účasti na rozhodovaní: až 90 % participantov v Bratislave považuje za výbornú v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň kariérneho rastu - platu: jednotne 100 % participantov v Bratislave ohodnotilo za veľmi zlú v porovnaní s 82 % zlými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň organizácie práce: 59% participantov v Bratislave ju vníma výborne v porovnaní s 74 % výbornými odpoveďami označených vo Viedni.

Z výsledkov vyplýva, že práca opatrovateľov v Bratislave je finančne nedocenená a potrebovala by sa zefektívniť organizácia práce.

Pracovné podmienky opatrovateľov a rizikové faktory

Komparáciou týchto dvoch skupín sme zistili, že bezbariérové pracovné prostredie má 24 % opatrovateľov v Bratislave v porovnaní s 13 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. 57 % participantov v Bratislave vníma prostredie u prijímateľa služieb za čiastočne bezbariérové prostredie v porovnaní s 34 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. Z výskumu vyplýva, že nevyhovujúce pracovné prostredie u 53 % odpovedí participantov v Bratislave, zásadne alebo väčšinou, vplýva na výskyt ich zdravotných problémov v porovnaní s až 77 % zásadnými alebo čiastočnými pozitívnymi odpoveďami participantov vo Viedni.

V prvej cieľovej kategórii z rizikových faktoroch na pracovisku vplýva najviac permanentná manipulácia s imobilným seniorom a nadmerná fyzická námaha na ich pracovný výkon, pretože sa objavuje u 90 % participantov v Bratislave. Druhá skupina 82 % participantov vo Viedni okrem permanentnej manipulácie s imobilným seniorom uviedla, že 63 % participantov trpí nedostatočným odpočinkom.

Dostupnosť mobilnej doplnkovej sociálnej služby

Z výskumu vyplýva, že existujú značné rozdiely, ktoré sa prejavujú hlavne vo finančnej (ne)dostupnosti. 70 % participantov v Bratislave neposkytuje žiadne prepravné služby pre prijímateľov týchto služieb v porovnaní s 74% odpoveďami participantov vo Viedni, ktorí poskytujú svojim klientom viaceré mobilné doplnkové služby napr. prepravnú službu - sociálny taxík, donášku jedla, služby telekomunikačných zariadení, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, poradenské - terapeutické služby a iné.

Závery výskumu kvality opatrovateľských služieb

Výskumom sa zistilo, že kvalita užívaných 24-hodinových opatrovateľských služieb je vo Viedni vyššia ako v Bratislave. Z výskumu vieme, že rozhodujúci vplyv na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave má okrem terénnej opatrovateľskej služby aj dostupnosť zdravotníckych a sociálnych služieb. Pretože kompenzačné pomôcky u imobilných seniorov v Bratislave v našich zisteniach ukázali značný deficit, odporúčame: rozvíjať partnerstvo a spoluprácu na všetkých úrovniach z pozície lokálnych samospráv, aby sa zabezpečila dostupnosť podporných mobilných služieb napr. 24-hodinový lekár na telefóne, sociálny taxík - Senior taxi, donáška liekov, ako aj zariadení uľahčujúcich mobilizáciu seniora s obmedzeným pohybom.

tags: #opatrovatelska #starostlivost #na #slovensku #a #v