Dňa 25. novembra sa každoročne pripomína Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorý vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v roku 1999. Dátum bol určený na počesť sestier Mirabalových, troch politických aktivistiek z Dominikánskej republiky, ktoré boli v roku 1960 zavraždené na príkaz vtedajšieho prezidenta Rafaela Trujilla. Od tohto dňa sa začína 16 dní aktivizmu, ktoré trvajú do 10. decembra - Dňa ľudských práv, a sú zamerané na upozorňovanie na potrebu prijatia zásadných opatrení proti násiliu páchanému na ženách.
Tohtoročná celosvetová kampaň sa venuje digitálnemu násiliu, ktoré je podľa OSN skutočným násilím a nedá sa nijako ospravedlniť. Rodové stereotypy a diskriminácia prispievajú k tomuto problému, ktorý je komplexný a týka sa každého z nás. Na Slovensku sa pozornosť okrem iného upriamuje na digitálne násilie.
Násilie páchané na ženách na Slovensku a vo svete
Odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru (PPZ) informoval, že za rok 2025 do 24. novembra bolo zaznamenaných 344 prípadov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. V 42 prípadoch išlo o druhov, v 33 o manželov ako páchateľov a v 18 prípadoch išlo o týranie detí. Polícia pripomína, že násilie páchané na ženách a blízkych osobách nie je súkromná, ale závažná spoločenská záležitosť a problém.
„Domáce násilie je dôležitá téma, o ktorej netreba mlčať, ale otvorene hovoriť. Vďaka pravidelnej osvete vnímame ochotu obetí hovoriť o násilí nahlas a dôveru v orgány činné v trestnom konaní. Túto skutočnosť odráža aj fakt, že v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 evidujeme viac trestných oznámení, pričom miera objasnenosti mierne stúpla,“ uviedla prezidentka PZ Jana Maškarová. Napriek tomu stále množstvo žien žije vo vzťahu celé roky aj napriek násiliu a zo strachu či iných dôvodov ho nenahlási.
Polícia vyzýva ľudí, aby neboli voči násiliu ľahostajní. „Ak máte podozrenie, že vo vašom okolí dochádza k násiliu, kontaktujte políciu na čísle 158. Symbolom pomoci je aj známe gesto „Signál pre pomoc“ - dlaň smerom von, vtiahnutý palec a prsty, ktoré ho zakryjú do päste. Ak treba, použite ho! Tento nenápadný pohyb môže byť prvým krokom k úniku z nebezpečia,“ dodala Maškarová.
Digitálne násilie: Nová forma útokov
Digitálne násilie je novou formou útokov, hlavne na ženy, s mierou výskytu medzi online obťažovaním podľa OSN veľmi vysokou. Tohtoročná celosvetová kampaň sa nesie v duchu vyhlásenia: „Spojte sa za ukončenie digitálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách (UNiTE to End Digital Violence against Women and Girls)“.
- Podľa OSN 38 % žien zažilo online násilie a 85 % bolo jeho svedkom.
- Najrozšírenejšími formami tohto násilia sú dezinformácie a ohováranie (67 % žien a dievčat ho zažilo).
- Z online útokov tvoria 90 až 95 % pornografické obrázky.
- Viac ako 70 % novinárok uviedlo, že zažilo digitálne násilie.
- Menej ako 40 % krajín má zákony chrániace ženy pred kybernetickými útokmi.
Digitálne násilie sa zameriava viac na ženy ako mužov, najmä na tie, ktoré sú verejne známe - aktivistky, novinárky či političky.
Spočiatku im nikto neveril, čo videli v Osvienčime
Rozsah násilia na ženách na Slovensku a vo svete
Na Slovensku aj vo svete čelí počas svojho života fyzickému alebo sexuálnemu násiliu každá tretia žena. „Rodovo podmienené násilie nie je náhodná udalosť, je to spoločenský problém. Ide o dôsledok nerovného rozdelenia moci medzi mužmi a ženami, ktorý je historicky daný. Kým túto moc nerozložíme spravodlivejšie, násilie bude pokračovať,“ zdôraznila Judita Majerová, riaditeľka organizácie Brána do života.
„Násilie páchané na ženách je jednou z najstarších a najrozšírenejších nespravodlivostí ľudstva, no napriek tomu je stále jednou z najmenej riešených,“ vyhlásil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Pokrok je podľa WHO „bolestivo pomalý“, keďže za posledné dve desaťročia bol zaznamenaný pokles len o 0,2 percenta ročne. Pritom násilie páchané na ženách začína veľmi skoro - za posledných 12 mesiacov podľa WHO zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany partnera 12,5 mil. dospievajúcich dievčat vo veku 15 až 19 rokov, čo je 16 %.
Výsledky výskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) o situácii na Slovensku:
| Ukazovateľ | Slovensko | Priemer EÚ |
|---|---|---|
| Ženy, ktoré zažili fyzické alebo sexuálne násilie (od 15 rokov) | 34% | 33% (61 mil. zo 185 mil.) |
| Ženy, ktoré boli znásilňované alebo sexuálne napadnuté | 10% | Nie je uvedené |
| Ženy, ktoré boli prenasledované | 16% | Nie je uvedené |
| Ženy, ktoré zažili sexuálne obťažovanie | 49% | 20% |
| Ženy, ktoré zažili fyzické alebo sexuálne násilie zo strany partnera | 23% | Nie je uvedené |
Ak by sme hovorili o psychickom násilí, prítomnom v násilných vzťahoch, bol by podiel žien zasiahnutých násilím oveľa vyšší. Polovica všetkých žien v EÚ (53 %) sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku. V roku 2018 bolo na celom svete zavraždených 87-tisíc žien, z toho 50-tisíc intímnym partnerom alebo členom rodiny. V Španielsku nazval denník elDiario toto násilie „terorizmom mačizmu“, pretože rodovo podmienené vraždy tam prekonali počet obetí terorizmu.
Pretrvávajúci problém hľadania viny na strane obetí
Čo je stále pretrvávajúci problém, ktorý poukazuje na to, že stereotypy a predsudky stále ovládajú naše myslenie, je hľadanie viny na strane obetí. „Ako spoločnosť učíme ženy, ako rozpoznať varovné signály, ako sa vyhnúť potenciálne nebezpečným situáciám, ako odísť z násilných vzťahov. Ale kým bude všetka pozornosť smerovaná na preživšie, nie na páchateľov, budeme iba hasiť požiar. Namiesto prevencie učíme prežiť. Násilie je rozhodnutie, voľba. A zodpovednosť zaň nesie výhradne ten, kto ho pácha,“ vysvetlila Daša Dostálová z poradenského centra ALEJ.
Čo je to rodovo podmienené násilie?
Násilie páchané na ženách a domáce násilie nie je jednorázová bitka, ale cyklus, z ktorého sa ženy (matky a ich deti) nemusia vymaniť aj 20 rokov. Nejde o „problém tých dvoch“, ale o celospoločenský problém, ktorý nám prerástol cez hlavu a vládne v kultúre, médiách, reklame, detských programoch, učebniciach a rozprávkach - v našom jazyku.
Ide o naučené, spoločensky nepriamo podporované, inštitúciami aj nami zľahčované, štátom a jeho orgánmi nedostatočne riešené násilie, ktoré dopadá na ženy preto, že sú ženy. Nie pre naše pohlavné, biologické odlišnosti - ale pre spôsob, akým sme my, ženy aj muži v spoločnosti vnímaní, vykresľovaní, diskriminovaní - pre ROD - odlišné spoločenské očakávania a úlohy mužov a žien. Násilie je teda rodovo podmienené. Charakteristické je preň nerovné riadenie vzťahov medzi mužmi a ženami (ženy vtláčané do podriadenej pozície voči mužom) a pretrvávajúca diskriminácia žien. Rovnosť je kľúčové slovo.
Rodové stereotypy, ktoré reprodukujeme
Keď sa dieťa narodí, nevie, ako sa má správať. To ho časom naučíme my, rodičia, kamaráti, spoločnosť, kultúra aj médiá. Učia sa, ako vyzerať, správať sa, konať, vnímať samých seba. „Muž musí byť tvrdý, silný, rozhodný, dravý. Nesmie plakať, musí sa vedieť biť. Postaviť za svoje práva. Ženy sú to nežné pohlavie, sú emocionálne, nerozhodné, tiché, často slabé.“ Neškodíme len ženám, ale aj mužom - pretože ak spoločnosť tlačí na muža, aby sa správal takýmto spôsobom, muž sociálny tlak prenáša ďalej. Ak ho cíti žena, uvedomí si, že má „ticho trpieť, veď to isté robila matka a prežila to“.
Viacero výskumov potvrdilo, že tam, kde sa otec v rodinách správal výrazne dominantne, je výskyt násilia na ženách a deťoch trikrát vyšší než v rodinách, kde prevládala väčšia rovnosť. Preukázalo sa, že násilní muži pochádzajú z rodín s tradičným rozdelením rolí (striktné rozdelenie „ružového a modrého sveta“), ktoré neboli spochybňované (muž zabezpečuje rodinu finančne, žena robí neplatené práce). Prispieva to k vzniku ekonomickej nerovnosti a väčšej chudobe žien (túto priepasť pandémia ešte zväčšila). Ak je žena ekonomicky závislá od partnera, je zraniteľnejšia voči násiliu.
„V budúcnosti môže až 50% chlapcov opakovať násilné konanie rodiča, 50% dievčat si na základe vzoru v rodine môže nájsť násilníckeho partnera.“
Najčastejšie vyhlásenia, ktorými násilie podporujeme
Ak vnímame „epizódku“ s násilím ako jednorazový akt a pridáme k tomu niekoľko z často opakovaných stereotypných vyhlásení, konáme tak, že násilie ospravedlňujeme, zodpovednosť snímame z pliec násilníka a hádžeme ho na ženu. Šírime beztrestnosť, toleranciu násilia a podporujeme násilníkov v pokračovaní a stupňovaní násilia páchaného na ženách a deťoch. Deťom podávame odkaz do budúcnosti: takýto je proste muž, takáto žena, je nutné sa s tým zmieriť.
10 najčastejších stereotypných vyhlásení-mýtov, ktorými ženám ubližujeme a násilníkov ospravedlňujeme:
- „Nebolo to až také strašné, aj tá žena musela niečo urobiť.“ „Vždy je vina na oboch stranách.“ „Bola to iba hádka.“ „Po brutálnej hádke sa stalo...“ Násilie je trestný čin a zodpovedný je zaň násilník-ten, kto násilie pácha (lebo ten ho môže zastaviť), nikdy nie aj obeť. Násilie je dlhotrvajúce, nejde o jedinú „hádku“ - hádajú sa dvaja rovnocenní, v násilnom vzťahu ide o nadradenosť muža nad ženu.
- „Muži sú už takí, láska predsa bolí, vydrž.“ „Je to záležitosť ich dvoch, nemali by sme sa do toho miešať.“ Zľahčujeme, ospravedlňujeme násilie a násilníka, ženu zatláčame do podriadenej pozície.
Slovensko v rodovej rovnosti stagnuje
Index rodovej rovnosti meria, ako sa krajiny posúvajú v téme rodovej rovnosti. Jediná krajina v celej EÚ, ktorá, odkedy sa index meria (r. 2005), stagnuje, je Slovensko. Nachádzame sa na posledných priečkach z krajín v EÚ, a to aj napriek niekoľkým pozitívnym zmenám.
Pritom Slovensko je súčasťou inštitúcií (EÚ, Rady Európy, OSN), ktoré zastávajú politické stanovisko „nulová tolerancia voči násiliu páchanému na ženách“. Je tiež zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (Valné zhromaždenie OSN ho prijalo 20. decembra 1993), ktorý položil základy na ceste k odstráneniu násilia páchaného na ženách a dievčatách po celom svete.
Podľa deklarácie sa tohto násilia týka „akýkoľvek čin, ktorý vedie alebo môže viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo utrpeniu žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už k nemu dochádza na verejnosti alebo v súkromnom živote.“
„Ak nebudeme vnímať násilie v kontexte nerovnosti, nedokážeme sa s ním vysporiadať,“ upozorňuje expertka na rodovú rovnosť Adriana Mesochoritisová. Rodová nerovnosť sa deje jedným z kľúčových mechanizmov: rodovými stereotypmi, zaužívanými predstavami o mužskosti a ženskosti.
Pomoc a podpora
Do kampane #SpoluNahlas (#PomocExistuje) sa tento rok zapojilo 9 mimovládnych organizácií z celého Slovenska a jeden zahraničný inovatívny projekt, ktoré sa dlhodobo venujú prevencii a pomoci v témach násilia, bezpečia a rovnosti. Ich cieľom je spojiť svoje hlasy a ukázať, že pomoc existuje - no je často prehliadaná, podfinancovaná alebo verejne nepochopená.
Obetiam násilia je k dispozícii Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorá poskytuje nepretržitú pomoc, poradenstvo a nasmerovanie na odborné služby. Dostupná je na čísle 0800 212 212.
tags: #opatrovatelka #pohlavne #zneuziva #choreho #na #videu