Mentálne postihnutie, predtým známe ako mentálna retardácia, je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. V spoločnosti sa veľa hovorí o ľudských právach, ktoré máme všetci rovnaké. Realita je však často iná, bolestnejšia. Mnoho ľudí na Slovensku žije v predstave, že o všetkých ľudí s mentálnym postihnutím je dostatočne postarané a majú všetko, čo potrebujú, avšak v tomto prípade ide o omyl. Ľudia s mentálnym postihnutím nemajú ani zďaleka porovnateľné šance vzdelávať sa, získať zamestnanie, zmysluplne tráviť svoj voľný čas ako majoritná spoločnosť. S ich aktívnym zapojením na živote sa v súčasných podmienkach Slovenska neráta. Tento článok sa zameriava na problematiku mentálneho postihnutia, s dôrazom na jeho ľahšie stupne, a skúma možnosti záujmovej činnosti vo voľnom čase ako prostriedku na podporu rozvoja a integrácie osôb s týmto postihnutím.
Stupne mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie sa prejavuje oslabenou schopnosťou narábať s abstraktnými pojmami a zníženou chápavosťou. Tento stav ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. Pre lepšie pochopenie je dôležité poznať rôzne stupne mentálneho postihnutia:
-
Ľahký stupeň mentálneho postihnutia (debilitas)
Prejavuje sa oslabenou schopnosťou narábať s abstraktnými pojmami a zníženou chápavosťou. Osoby s ľahkým mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s úsudkom a sú ľahko ovplyvniteľné. V minulosti sa osoby s miernou slabomyseľnosťou vzdelávali v osobitných školách, kde sa výchova zameriavala na vyučenie jednoduchému povolaniu. V bežných, automatizovaných činnostiach sa debilita nemusí prejaviť a postihnutý žiak môže byť úspešný aj v základnej škole. Avšak v neobvyklých situáciách, ktoré vyžadujú rýchle rozhodovanie, môže osoba s debilitou zlyhať. Oneskorenie intelektu je viditeľné už v ranom detstve, kedy sa dieťa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu neskôr ako jeho rovesníci.
-
Stredný stupeň mentálneho postihnutia (imbecilita)
Predstavuje vážnejší stav, kedy je vzdelávanie aj v osobitných školách náročnejšie. Osoby s imbecilitou môžu byť nestále, nespoločenské, útočné a majú málo spoločenských zábran. Intelektové schopnosti sú výrazne znížené a slovné prejavy sú ochudobnené o abstraktné aj bežné konkrétne pojmy. Časté sú aj poruchy výslovnosti, ktoré môžu pretrvávať až do dospelosti. Reč a chôdza sa oneskorujú o 3-4 roky, čo robí poruchu zjavnejšou už od malička.
-
Ťažký stupeň mentálneho postihnutia (idiotia)
Predstavuje najťažší stupeň mentálneho postihnutia. Chôdza a reč sa u postihnutých prejavujú okolo 6. roku života, prípadne vôbec.
Záujmová činnosť vo voľnom čase ako prostriedok podpory
Záujmová činnosť vo voľnom čase môže zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji a integrácii osôb s mentálnym postihnutím. Aktivity, ktoré sú prispôsobené individuálnym schopnostiam a záujmom, môžu podporovať rozvoj kognitívnych funkcií, zlepšenie sociálnych zručností, podporu sebaúcty a sebavedomia, rozvoj motorických zručností a získavanie nových skúseností a vedomostí.
Príklady záujmových činností:
- Športové aktivity: Plávanie, turistika, cyklistika, loptové hry (prispôsobené schopnostiam).
- Tvorivé dielne: Maľovanie, kreslenie, modelovanie, keramika, výroba jednoduchých predmetov.
- Hudobné aktivity: Spievanie, hranie na jednoduché hudobné nástroje, počúvanie hudby.
- Divadelné aktivity: Dramatické krúžky, bábkové divadlo, jednoduché scénky.
- Práca v záhrade: Pestovanie rastlín, starostlivosť o záhradu.
- Chov zvierat: Starostlivosť o domáce zvieratá (ak je to možné).
- Jednoduché domáce práce: Varenie, pečenie, upratovanie (pod dohľadom).
- Spoločenské hry: Stolové hry, kartové hry (prispôsobené schopnostiam).
- Vzdelávacie aktivity: Čítanie, písanie, počítanie (prispôsobené schopnostiam).
- Dobrovoľnícke aktivity: Pomoc v miestnej komunite, podpora environmentálnych projektov.
Je dôležité, aby záujmová činnosť bola prispôsobená individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivca.
Keramika ako forma terapie a sebarealizácie
Modelovanie a keramika predstavujú vynikajúcu formu terapie a sebarealizácie pre ľudí s mentálnym postihnutím. Hmatové modelovanie sa vyhýba kruhu a pre mentálne postihnutých je kruh už vôbec vylúčený, to by nezvládli. Cieľom je, aby pre nich výroba keramiky bola zaujímavá a hravá. Napríklad, pred Vianocami je možné vyrábať figúrky do Betlehemu. Proces tvorby je prispôsobený ich schopnostiam, pričom je dôležité viesť ich takmer ako malé deti, familiárnejším spôsobom komunikácie. Je potrebné viac s nimi hovoriť ako pracovať, pretože nevydržia dlhšie sústredenie. U mentálne handikepovaných je dôležité, že sa vôbec rozhodnú robiť niečo takéto, pretože väčšinou si vôbec nedôverujú.
Príbeh Janka Rakytku
Janko Rakytka je inšpiratívny príklad človeka, ktorý sa okrem literatúry začal venovať aj keramike a sochárčeniu, a dokonca sa rozhodol učiť modelovanie nevidiacich a mentálne postihnutých. Počítačový kurz na rehabilitačnom a rekvalifikovačnom stredisku Dědina v Prahe mu umožnil naučiť sa písať na počítači s hlasovým výstupom, čo je úžasná pomôcka pre nevidiacich či slabozrakých. Keďže sa mu tam páčilo a venoval sa aj iným aktivitám ako výroba košíkov, masérske kurzy, práca v tkáčskej dielni, jazyky a tiež výroba keramiky, rozhodol sa pre rekvalifikačný keramický a sochársky kurz. Na záver kurzu jeho absolventi dostávajú medzinárodný certifikát, ktorý je už asi rok uznávaný všade v Európe.
„Skonštatoval som, že by ma keramika bavila, tak som sa na ten rekvalifikačný kurz pred dvoma rokmi prihlásil,“ povedal Janko Rakytka. „Nie je to dlhý kurz (má 272 hodín). Človek sa tam naučí základné veci, ako točiť nádoby na kruhu, určité techniky, glazovanie, plastiky, jednoducho takú drobnú keramickú výrobu.“ Dozvedel sa tam, že v Tasove pri Velkom Meziříčí existuje škola, ktorú založil Štěpán Axman, syn slávneho sochára. Vyučuje takzvanú Axmanovu techniku hmatového modelovania pre zdravotne postihnutých. Využíva pritom starú techniku pre nevidiacich - „šnúrovú“ techniku. Z aýchsi šnúr či hadov sa skladá nádoba, ktorá sa zvnútra vymaže a vznikne napríklad misa, funkčná rovnako ako tá, ktorú by ste vyrobili na kruhu. Takýmto spôsobom sa vyrába keramika vtedy, ak niekto nemá kruh alebo keď výrobu na kruhu neovláda. Nevidiaci pri tom využíva hmatovú techniku, pretože si vie tých hadov ohmatať, spočítať. Zvládne tak pomery, kolmosť, druhy povrchu.
Janko chodil do Tasova každý mesiac na týždeň a učil sa modelovaniu. Zapísal sa rovno na učiteľský kurz. Neabsolvoval však všetky povinné hodiny, pretože mal pocit, že už zvládol to, čo sa v ňom dalo zvládnuť. Nakoniec sa dohovoril s pomerne nekompromisným Štěpánom Axmanom, že nedostane osvedčenie lektora, ale len potvrdenie o zakončení kurzu. Janko si pôvodne chcel založiť vlastnú dielňu doma v pivnici, ale pracovný úrad mu odporučil, že keďže na Dědine, kde s keramikou začínal, akosi neoficiálne už tieto kurzy vedie, aby sa tam zamestnal. V súčasnosti na Dědine učí dva dni v týždni.
Výučba keramiky pre mentálne postihnutých
„V septembri minulého roku sa tam na nás prišli pozrieť z Nouzova a Unhošti, kde sú združenia pre mentálne postihnutých "Centrum služeb slunce všem" a "Domov dobré vůle",“ vysvetľuje Janko Rakytka. „Videli nielen moju konkrétnu prácu, ale aj to, ako viem zaobchádzať s ľuďmi, a spýtali sa ma, či by som aj u nich nechcel učiť keramiku. Hneď od ďalšieho mesiaca som to miesto vzal.“ Zistil, že u nevidiacich je však táto výučba ľahšia. Keď sa ho niekto spýta: "Mám to dobre? Poďte sa pozrieť," tak sa nielen pozrie, ale tiež si ohmatá jeho tvorbu. Vie, ako to aj on cíti. Nevidiaci majú postihnutý len jeden zmysel, takže to doháňajú hmatom, pamäťou či pozornosťou.
U mentálne handikepovaných je dôležité, že sa vôbec rozhodnú robiť niečo takéto, pretože väčšinou si vôbec nedôverujú. Preto ich človek musí viesť takmer ako malé deti. Je to familiárnejší spôsob komunikácie. Treba jednoducho viac s nimi hovoriť ako pracovať, pretože nevydržia dlhšie sústredenie. Hmatové modelovanie sa vyhýba kruhu a pre mentálne postihnutých je kruh už vôbec vylúčený, to by nezvládli. Snaží sa, aby pre nich výroba keramiky bola zaujímavá a hravá. Pred Vianocami napríklad vyrábali figúrky do Betlehemu.
Podpora a integrácia v centrách sociálnych služieb
Centrá sociálnych služieb ako "Impulz" v Petržalke ponúkajú ľuďom s mentálnym postihnutím pestrofarebný svet možností. Čisté zrekonštruované priestory, steny hrajú farbami, obrazmi, fotografiami, darí sa tu kvetom. Je tu svetlo, útulne, čisto a živo. V chránených dielňach pracujú klienti, ktorí si vyrábajú vosk, odlievajú sviečky, tvoria farebné mozaiky. Riaditeľka Jana Mareková zdôrazňuje, že ak by mali stáleho odberateľa, vedeli by zamestnať aj viac klientov. Klienti Impulzu sú dospelí ľudia, väčšinou vo veku okolo 30-40 rokov, po detskej mozgovej obrne, s Downovým syndrómom, autisti. Závisí od stupňa mentálneho postihnutia, čo zvládnu. Majú napríklad úžasne výtvarne nadanú autistku, ktorá tak tká na tkáčskom stave, že to ani nestíhate sledovať. Avšak len veľmi málo komunikuje. Jej mama hovorí, že hľadá jazyk, ktorým kedysi hovorila. Keď sleduje televíziu, obrazovku si rozdelí na 10-12 častí, súčasne sleduje všetky programy.
Klienti Impulzu nie sú úplne odkázaní na pomoc inej osoby. Niektorí sú schopní chodiť sami do zariadenia, hoci majú svojich asistentov, vlastnia mobily aj mejlové adresy, vedia urobiť v power pointe prezentáciu o veciach, ktoré ich zaujímajú, iní predávajú na vianočných trhoch výrobky z chránenej dielne. Ich pokroky neraz závisia aj od prístupu rodičov. Viacerí by sa chceli osamostatniť a aj by to dokázali. „Len sa na to potrebujú pripraviť. Väčšina z nich totiž bezbreho dôveruje ľuďom. Sú úprimní, čestní a otvorení. Šťastlivci, ktorí neriešia hodnotu peňazí.“
Prekonávanie prekážok a tvorivosť počas pandémie
Počas pandémie covid-19 klienti centra Impulz preukázali mimoriadnu odolnosť. „Zrejme lepšie ako ostatní,“ prekvapí riaditeľka a vysvetľuje, že počas dvanástich rokov, čo tu pôsobí, majú za sebou sťahovanie, vyhorenie, dve rekonštrukcie. „Takže naši klienti chápu, že život je plný problémových situácií a treba im čeliť.“ Covid si uvedomujú všetci. „Ale neprestávajú kvôli tomu žiť. Nie sú ustráchaní. Problém pre nich bol len lockdown.“ Nemôcť ísť do centra, kde trávili denne čas od ôsmej ráno do štvrtej poobede, strata kontaktov a aktivít, na ktoré boli zvyknutí, to bol silný zásah do vnútornej istoty. „Veľmi ťažko to znášali autisti. Nevedeli pochopiť, že táto situácia nie je časovo ohraničená. Jedna z našich klientok chodila každý deň za mamou s kalendárom v ruke, aby jej ukázala, kedy pôjde do Impulzu.“
Na pomoc pri vyrovnaní sa s novou situáciou sa rozhodli intenzívnejšie tvoriť. Vznikli tak diela, ktoré odprezentovali na výstave "Tvorivosť nepozná lockdown". Vytvorili autoportréty z hliny, pestrofarebné nádherné portréty, ktoré si robili medzi sebou. Klientka Kika ukazuje vlastnú reprodukciu Zátišia Paula Kleeho. Na prvý pohľad to isté a predsa iné. Osobne sú najviac unesená z hravých farebných portrétov. „Batikovaná maľba,“ vysvetlí riaditeľka, ktorá sa v centre venuje arteterapii. „Navrhla som im, aby do pozadia dávali veci, ktoré má portrétovaný rád.“ Michal spravil z Janky lúštiteľku, pretože vie, že miluje osemsmerovky. Ďalší je v zajatí parafínu a sviečok. Kika nakreslila Tomáša, ktorý má rád sladké. Preto nesmie chýbať veterník a kofola. S príbehom sú ich diela ešte zaujímavejšie. Centrum sociálnych služieb - Nádej, Dolný Lieskov, aktívne zapája do realizácie projektov a viaczdrojového financovania. V roku 2007 bol z fondov EU-OPZI vybudovaný Pavilón pracovnej terapie s dielňami na výrobu sviečok, keramiky a výrobkov z dreva.
Dôležitosť inkluzívneho vzdelávania a prípravy
Nedostatok inkluzívnej ponuky v odbornom vzdelávaní a príprave bráni prístupu účastníkov školení so zdravotným postihnutím k odbornému vzdelávaniu. Je dôležité spoločne vytvoriť elektronické knihy o osvedčených postupoch a plán pre inkluzívny prechod zo školy do zamestnania a multimediálne učebné osnovy rozprávania príbehov pre inkluzívne odborné vzdelávanie a prípravu.
Pozrite si nádherné výtvarné diela ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí sa tento rok zapojili do Výtvarného salónu 2025 s témou: V objatí prírody. Bratislavský samosprávny kraj pripravuje plán rozvoja sociálnych služieb na roky 2027 - 2034 (s výhľadom do roku 2040). Aby sa im to podarilo, potrebujú spoznať vaše skúsenosti - ako sa vám žije, s akými problémami sa stretávate a akú pomoc by ste potrebovali. Tento dotazník je určený pre ľudí, ktorí využívajú sociálne služby v Bratislavskom kraji. Je anonymný a vyplnenie vám bude trvať približne 10 minút. Od 1.1. do 31.8.2025 sme realizovali projekt "Naučme sa pracovať v BIVIO". Vďaka realizácii projektu 12 ľudí s mentálnym postihnutím absolvovalo prípravu na zamestnanie v sociálnom podniku BIVIO.
Deň krivých zrkadiel: Podpora a solidarita
Deň krivých zrkadiel je výnimočný deň, každoročne organizovaný s cieľom zvýšiť rešpekt a solidaritu, zlepšiť verejnú mienku a podporiť osoby s mentálnym postihnutím. Každý ročník ponúka pre našu komunitu ako aj širokú verejnosť bezplatne zaujímavý kultúrny program - tanečné, spevácke a hudobné vystúpenia, tvorivé dielne a možnosť zakúpiť si originálne výrobky klientov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb a chránených dielní, ako aj poradenstvo pre rodičov. O občerstvenie sa stará sociálny integračný podnik BIVIO. Tento rok sa Deň krivých zrkadiel konal 17. Počas slávnostného večera sme ocenili významné osobnosti za ich dlhoročný prínos na celoslovenskej úrovni aj v regiónoch - za podporu začleňovania ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Kultúrny program priniesol množstvo krásnych vystúpení. Na pódiu sa predstavili TK Danube Bratislava, skupina Blútút, Nina Balajová a Barbora Piešová.
tags: #keramika #pre #mentalne #postihnutych