Opatrovanie a Zákon o rodine: Komplexný Sprievodca Právami a Povinnosťami

Táto komplexná príručka poskytuje detailné informácie o právnom rámci opatrovania na Slovensku, s osobitným zameraním na Zákon o rodine a súvisiace právne predpisy. Rozoberá vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, proces a podmienky priznania peňažného príspevku na opatrovanie, úlohu kolízneho opatrovníka a reformu financovania sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán a objasniť legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú oblasť opatrovania a sociálnych služieb.

Vyživovacia Povinnosť Detí voči Rodičom

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká iba v prípade, keď to ich rodičia potrebujú. Táto povinnosť vzniká v rozsahu zabezpečenia primeranej výživy. Ak je viacero detí, vyživovacia povinnosť sa medzi nich delí v takom pomere, ktorý zodpovedá schopnosti, možnosti a majetkovým pomerom každého dieťaťa vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. To znamená, že sa skúmajú pomery detí a následne sa vytvorí pomer, v akom sa budú všetci podieľať na primeranej výžive rodičov.

Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť však neznamená povinnosť opatrovania. Vzťahy z minulosti alebo správanie rodiča voči deťom v minulosti žiadnym spôsobom neovplyvňuje prípadnú vyživovaciu povinnosť voči rodičovi podľa ustanovenia § 66 a 67 Zákona o rodine.

Ak by však správanie rodiča v minulosti a súčasná situácia vytvorili taký stav, že priznanie výživného pre rodiča by bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd by nemohol túto vyživovaciu povinnosť priznať pre rozpor s ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

Žiadne zákonné ustanovenie nepredpisuje povinnosť osobne sa starať o rodiča.

Peňažný Príspevok na Opatrovanie

Peňažný príspevok na opatrovanie je finančný príspevok poskytovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý slúži na zabezpečenie pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, pri starostlivosti o domácnosť a jej sociálnej integrácie. Peňažný príspevok sa poskytuje pri splnení zákonom stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc a táto odkázanosť dosiahla stupeň IV alebo V.

Podmienky Priznania Príspevku

• Opatrovanie zabezpečuje oprávnená osoba.
• Starostlivosť sa poskytuje osobe s ťažkým zdravotným postihnutím staršej ako 6 rokov, ktorá je podľa integrovaného posudku odkázaná na pomoc inej osoby v stupni IV alebo V.
• Tento príspevok bol odporučený v integrovanom posudku.

Oprávnená Osoba na Peňažný Príspevok

Oprávnenou osobou na peňažný príspevok je osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP a je:

• Manžel, manželka, rodič, náhradný rodič, súdom ustanovený opatrovník, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec fyzickej osoby s ŤZP.
• Alebo býva s fyzickou osobou s ŤZP.

Oprávnená osoba musí byť plnoletá, spôsobilá na právne úkony, fyzicky a aj psychicky schopná vykonávať opatrovanie a musí mať písomný súhlas osoby s ŤZP na jej opatrovanie.

Stupeň Odkázanosti

Stupeň odkázanosti je upravený v prílohe č. 2 k zákonu č. 376/2024 Z. z. a určí sa na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať. Počet základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať, sa určí na základe dotazníka k určeniu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

Tabuľka: Stupne odkázanosti

Výška Opatrovateľského Príspevku (platná od 1. 7. 2025)

• 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP.
• 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.

Opatrovaná osoba môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež jej môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne.

Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie osoby, ktorá žije v domove sociálnych služieb.

Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Konanie o Priznanie Peňažného Príspevku

Konanie o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie sa začína na základe žiadosti, ktorá sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania. Peňažný príspevok je možné priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná osoba zomrela pred vypracovaním integrovaného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie. Podkladom na rozhodnutie je integrovaný posudok.

Reforma Financovania Sociálnych Služieb

Národná rada Slovenskej republiky dňa 9.12.2025 schválila reformu financovania sociálnych služieb. Novým zákonom č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby sa výrazne menia podmienky čerpania príspevkov, ale aj forma samotného opatrovania.

Zmeny budú realizované postupne. Prvá fáza reformy začne platiť od 1. júla 2026, druhá fáza od 1. januára 2027, keď sa začnú vyplácať nové sumy príspevkov. Už od júla 2026 sa zmení aj financovanie neverejných pobytových zariadení a financovanie sa presunie z miest a obcí na vyššie územné celky.

Dôležité upozornenie: Príspevky podľa nových podmienok a v novej výške sa začnú vyplácať až od 1. januára 2027. Rok 2026 bude prechodným obdobím, počas ktorého sa systém pripraví na plné spustenie reformy.

Nové Podmienky a Sumy Príspevkov

Nový príspevok na pomoc pri odkázanosti je priamo určený odkázaným osobám. Odkázané osoby po novom dostanú takzvaný príspevok na pomoc pri odkázanosti. Opatrovaná osoba pritom rozhodne, či ho použije na opatrovanie v domácom prostredí, na domácu opatrovateľskú službu alebo na ambulantnú službu.

Základným predpokladom naďalej ostáva vek a miera odkázanosti potvrdená integrovaným posudkom.

Odkázanou osobou môže byť dospelý človek alebo dieťa. Týmto osobám štát poskytne osobný rozpočet, ktorý si budú môcť každý mesiac rozdeliť podľa svojho rozhodnutia. Časť peňazí môžu dať na domácu starostlivosť pre svojho opatrovateľa. Druhú časť peňazí môžu využiť na takzvanú formálnu starostlivosť. Ide o rôzne ambulantné a terénne sociálne služby. Reforma tak prvýkrát umožňuje reálne kombinovať neformálnu rodinnú starostlivosť s profesionálnymi službami podľa aktuálnej situácie.

Nový príspevok bude poskytovaný vo všetkých piatich stupňoch odkázanosti. Jeho výška sa bude odvíjať od toho, aký je stupeň odkázanosti a či ide o dospelú osobu alebo nezaopatrené dieťa.

Príspevok za Poskytnutú Formálnu Starostlivosť

Ak odkázaná osoba bude využívať len ambulantné alebo terénne sociálne služby, teda formálnu starostlivosť, príspevok bude vyplatený v nasledovnej sume:

• I. stupeň odkázanosti: 230 eur
• II. stupeň odkázanosti: 460 eur
• III. stupeň odkázanosti: 600 eur
• IV. stupeň odkázanosti: 830 eur
• V. stupeň odkázanosti: 1 010 eur

Tieto sumy platia rovnako pre dospelých aj nezaopatrené deti, pričom pri deťoch sa v najvyššom stupni uplatňuje ešte dodatočné navýšenie.

Príspevok pri Kombinovanej Starostlivosti

Pri kombinácii neformálnej domácej starostlivosti a formálnych služieb zákon presne určuje, ako sa príspevok rozdelí. Rozdiely sú výrazné najmä pri starostlivosti o nezaopatrené deti.

• Vo štvrtom stupni odkázanosti dostane dospelá osoba 740 eur na neformálnu starostlivosť a 90 eur na formálne služby.
• V piatom stupni je to 740 eur na domácu starostlivosť a 270 eur na sociálne služby.
• Pri nezaopatrených deťoch sú sumy vyššie. Vo štvrtom stupni ide o 940 eur na neformálnu starostlivosť a 90 eur na služby, v piatom stupni o 940 eur a 270 eur.

Po novom bude možné pri starostlivosti vystriedanie až troch opatrovateľov. Nový zákon tiež ruší testovanie príjmu, čo umožní opatrovateľom pracovať bez ohľadu na výšku zárobku.

Podanie Žiadosti po Reforme

O priznanie peňažného príspevku sa žiada písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Nárok je možné uplatniť aj elektronicky, ak je podanie podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Súčasťou žiadosti musí byť aj jej odôvodnenie. Pred podaním sa odporúča overiť si na príslušnom úrade všetky požadované náležitosti a prílohy, ktoré treba k žiadosti doložiť.

Potrebné Doklady

• Žiadosť o príspevok - s odôvodnením potreby pomoci.
• Lekárske potvrdenia, správy - dokladujúce zdravotný stav a dlhodobé postihnutie.
• Posudok o odkázanosti - stanovuje stupeň odkázanosti (1. - 5.).
• Doklady o sociálnej situácii - napr. potvrdenie o trvalom pobyte, informácie o rodine alebo opatrovateľoch.
• Doklady o formálnej starostlivosti, ak je žiadosť viazaná na služby poskytované opatrovateľmi alebo stacionármi (faktúry, zmluvy).

Úloha Stupňa Odkázanosti

Stupeň odkázanosti je rozhodujúci parameter. Vyjadruje, ako veľmi je osoba závislá od pomoci iných pri zvládaní každodenných činností. Určuje sa na základe bodového hodnotenia schopností.

• Nižšie stupne znamenajú menší rozsah pomoci.
• Vyššie stupne (napr. IV a V) predstavujú výraznú až úplnú závislosť.

Od stupňa odkázanosti závisí:

• Či vznikne nárok na príspevok.
• Aký typ pomoci je možné čerpať.
• V akej výške bude príspevok priznaný.

Jednoducho povedané: čím je vyšší stupeň odkázanosti, tým vyšší rozsah podpory môže byť priznaný, pretože zákon vychádza z reálnej miery potreby pomoci.

Príspevok bude poskytovaný priamo odkázanej osobe, ktorá si sama rozhodne, či ho využije na neformálnu starostlivosť - opatrovanie rodinnými príslušníkmi či blízkymi osobami, alebo na formálne služby, ako sú domáca opatrovateľská služba či denné stacionáre.

• Pri najvyšších dvoch stupňoch (IV a V) môže byť príspevok využitý na obe formy starostlivosti.
• Pri nižších troch stupňoch (I - III) je určený výlučne na formálne služby, napríklad opatrovateľskú starostlivosť v hospici alebo služby sociálnych podnikov.

Súbeh Príspevku v Roku 2026

Od roku 2026 bude príspevok na pomoc pri odkázanosti nezávislý od príjmu, mzdy alebo dôchodku opatrovateľa či odkázanej osoby. Môže sa kombinovať s inými dávkami, ako sú prídavky na dieťa alebo príspevok na bývanie, bez toho, aby sa ich výška znižovala.

Typy Poskytovania Pomoci a Výška Príspevku

Nový zákon rozlišuje dva hlavné typy poskytovania pomoci, pričom od zvoleného spôsobu sa odvíja aj výška príspevku:

• Formálna starostlivosť - zabezpečujú ju profesionálni poskytovatelia, napríklad registrované opatrovateľské služby. Príspevok sa vypláca podľa skutočne uhradených nákladov, ktoré musí prijímateľ doložiť faktúrami najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.
• Neformálna starostlivosť - zvyčajne ju poskytujú rodinní príslušníci alebo blízke osoby v domácom prostredí. V tomto prípade zákon určuje pevne stanovené sumy podľa stupňa odkázanosti, pričom vyššia podpora patrí pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa.
• Kombinovaná starostlivosť - je možná aj kombinácia oboch foriem.

Kolízny Opatrovník

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Úloha a Postavenie Kolízneho Opatrovníka

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm. a)).

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.

Ustanovenie Kolízneho Opatrovníka

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.

Námietka Zaujatosti voči Kolíznemu Opatrovníkovi

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zisťovanie Pomerov a Názoru Dieťaťa

Orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z.).

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa (§ 21 zákona č. 305/2005 Z. z.).

Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jednak na dožiadanie súdu, t.j. a) ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ktorý má dané kompetencie v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. a jednak vo svojej pôsobnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z.

V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa.

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ako i judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa zdôrazňuje, že ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

tags: #opatrovatel #zakon #o #rodine