Bezbariérový Prístup a Opatrenia pre ZŤP: Rampy na Slovensku

Vzhľadom na rozsiahlosť témy, cieľom tohto článku je poukázať na dôležité zdroje a normy týkajúce sa opatrení pre ZŤP (osoby s ťažkým zdravotným postihnutím), so zameraním na rampy a bezbariérový prístup na Slovensku.

Legislatívny rámec prístupnosti budov a priestorov

Problematika bezbariérovosti budov a priestorov je na Slovensku upravená viacerými právnymi predpismi. Bezbariérový prístup všetkých verejných priestranstiev a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Dovtedy boli ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vo výraznej nevýhode.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. upresňuje povinnosti a spôsob odstraňovania bariér pre imobilných vo všetkých budovách a obsahuje debariérizacné opatrenia pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Táto vyhláška však nemá retroaktívny účinok, čo znamená, že budovy postavené pred jej účinnosťou ju nemusia dodržiavať.

Dôležité právne predpisy:

• Oznámenie č. 317/2010 Z. z.
• Vyhláška č. 532/2002 Z. z.
• Zákon č. 200/2022 Z. z., § 22 ods. a § 23 ods.
• Zákon č. 201/2022 Z. z., § 5 ods., § 7 ods. a § 30 ods.
• Vyhláška č. 69/2024 Z. z., § 2 ods. a § 8 ods.

Technické normy a normalizačné informácie

Dodržiavanie slovenských technických noriem alebo technických normalizačných informácií je vo všeobecnosti dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.). Dokumenty obsahujú podrobné grafické listy na základe platnej legislatívy, napr. vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z.

Zoznam grafických listov:

Tieto grafické listy poskytujú detailné schématické ilustrácie s limitnými rozmermi a špecifikáciami pre rôzne bezbariérové riešenia.

• Grafický list č. 3.
• Grafický list č. 4.
• Grafický list č. 5.
• Grafický list č. 6.
• Grafický list č. 7.
• Grafický list č. 8.
• Grafický list č. 9.
• Grafický list č. 10.
• Grafický list č. 11.
• Grafický list č. 12.
• Grafický list č. 13.
• Grafický list č. 14.
• Grafický list č. 15.
• Grafický list č. 16.
• Grafický list č. 16.1.
• Grafický list č. 16.2.
• Grafický list č. 16.3.
• Grafický list č. 16.4.
• Grafický list č. 16.5.
• Grafický list č. 16.6.
• Grafický list č. 16.7.
• Grafický list č. 16.8.
• Grafický list č. 16.9.
• Grafický list č. 16.10.
• Grafický list č. 16.11.
• Grafický list č. 16.12.
• Grafický list č. 16.13.
• Grafický list č. 16.14.
• Grafický list č. 16.15.

Nájazdové rampy: Parametre a normy

Rampy pre imobilných majú predpísané rozmery, ktoré upravujú STN normy. Normy sa zaoberajú celkovými rozmermi rampy. Nájazdové rampy sú vhodné pre prekonávanie menších výškových rozdielov.

Sklon rampy:

• Pokiaľ rampa nie je dlhšia ako 3 metre, rampa môže mať sklon v pomere strán aspoň 1:8 (12,5%).
• Pokiaľ je rampa dlhšia ako 3 metre, rampa môže mať sklon v pomere strán aspoň 1:12 (8,3%).
• Za optimálny je považovaný sklon rampy pri pomere strán 1:20. Tento pomer je v praxi problematické dosiahnuť vzhľadom k narastajúcej ploche rampy pri vyšších bariérach.

Uhol sklonu stúpania pri prekonávaní výškovej bariery by nemal v rámci bezpečnosti ťažko zdravotnej osoby s handicapom prekročiť 8°. Osoba, ktorá na svoj presun využíva invalidný vozík, je schopná bezpečne prekonávať výškové rozdiely maximálne v tomto sklone. Sklon do 8° je pre ťažko zdravotne postihnutých bezpečný a to aj v prípade, že sa cez nájazdové rampy pohybujú bez pomoci asistenta. V praxi to znamená, že na metrové prevýšenie je potrebné vyrobiť 8 metrov dlhú nájazdovú rampu. Takéto riešenie je náročné na priestor, ale aj po finančnej stránke a preto sa často rieši zdvíhacím zariadením.

Ďalšie požiadavky na rampy:

• Pri šikmej dĺžke rampy väčšej ako 9 metrov, musí byť rampa vybavená medzipodestou dlhou aspoň 2 metre.
• Na začiatku a na konci rampy musí byť voľná manipulačná plocha aspoň 1500 mm x 1500 mm.
• Minimálna šírka rampy je stanovená na 1300 mm pri priamej rampe.
• Povrch rampy - musí byť protišmykový, použiteľný aj za nepriaznivého počasia, odvodnený alebo temperovaný.
• Rampa musí byť vybavená zábradlím na oboch stranách. Vrchné zábradlie musí byť vo výške aspoň 900 mm.
• Zábradlie pre osoby malého vzrastu musí byť vo výške 750 mm.
• Ďalej sa na rampe nachádza vodiace zábradlie vo výške 300 mm.
• Vhodné je osadiť na rampu zarážku vo výške 100 mm, ktorá slúži pre slepeckú palicu a tiež zabraňuje neúmyselnému zídeniu z rampy.
• Na začiatku aj na konci rampy musí byť varovný pás šírky min. 400 mm.
• Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia.
• Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami.
• Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom, ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.

Materiály a povrchová úprava rámp

Roštové rampy pre hendikepovaných sú vyrábané na mieru, ale tiež tzv. „stavebnicovým systémom“, vďaka čomu je možné ich prispôsobiť akémukoľvek terénnemu prevýšeniu. Bezbariérové rampy sú vyrábané z ocele a sú chránené pred poveternostnými podmienkami povrchovou úpravou - žiarovým zinkovaním. Podlaha (rošt) má protišmykový povrch, čím sa zabráni prešmyknutiu kolies invalidného vozíka alebo pošmyknutiu chodcov idúcich po rampe pešo. Po oboch stranách rampy sú pripevnené vodítka, ktoré zabraňujú prepadnutiu invalidného vozíka alebo detského kočíka z rampy. Nájazdová rampa môže byť vyrobená z oceľovej konštrukcie, alebo môže byť vybetónovaná.

Prenosné rampy: Teleskopické riešenie

Okrem týchto riešení, poskytujeme pre ťažko zdravotne postihnuté osoby odkázané na invalidný vozík aj prenosné rampy. Ide o teleskopické rampy, ktoré sú skladateľné. Teleskopické nájazdové rampy sú prenosná pomôcka na prekonanie výškových bariér. Sú vhodné napríklad na presun elektrického vozíka do auta, alebo na prekonanie maximálne 30 cm prevýšenia. Dĺžka po rozbalení je v dvoch verziách 183 cm alebo 210 cm. Uhol sklonu stúpania pri prekonávaní výškovej bariery by nemal v rámci bezpečnosti ťažko zdravotnej osoby s handicapom prekročiť 8°.

Príklad riešenia bezbariérového prístupu: Úprava vstupu do bytového domu

Príkladom riešenia bezbariérového prístupu je vybudovanie šikmej nájazdovej rampy pred vchodom do bytového domu. Preferuje sa murovaná rampa s kovovým zábradlím. Vchodové dvere by mali mať šírku minimálne 90 cm a schodisko by malo byť upravené tak, aby spĺňalo požiadavky na bezbariérový prístup. Dôležitý je dostatok manipulačnej plochy pre invalidný vozík.

Prístupnosť a využiteľnosť zastavaného prostredia

Prístupnosť a využiteľnosť zastavaného prostredia sú kľúčové pre zabezpečenie rovnocenného prístupu pre všetkých občanov. Funkčné požiadavky a odporúčania sú vyjadrené kvalitatívnymi pojmami a opisujú ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť, na základe rôznorodosti, ktorú predstavuje široké spektrum používateľov (ciele ochrany). Dokumentácia obsahuje množstvo schématických ilustrácií doplnených o limitné rozmery a špecifikácie.

Riešenie parkovania pre osoby s ZŤP

V súvislosti s prístupnosťou je dôležité riešiť aj parkovanie pre osoby s ZŤP. Vykonávacie predpisy k zákonu č. 201/2022 Z. z. by nemali viesť k zmenšovaniu parkovacích plôch na úkor zelene. Je potrebné hľadať iné alternatívy, ako je napríklad budovanie parkovacích domov. Zabezpečiť 4 % vyhradených stojísk, najmenej však jedno stojisko pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ak je parkovisko vzdialené viac ako 50 m od bezbariérového vstupu, mali by sa zriadiť vo vzdialenosti do 50 m od bezbariérového vstupu do budovy parkovacie stojiská. Bezbariérové parkovacie stojiská sa zriaďujú vo vnútorných i na vonkajších parkoviskách. Pri viacpodlažných parkoviskách aspoň jedno podlažie musí byť obsluhované bezbariérovým výťahom, rampou, alebo zdvíhacou plošinou.

Parkovacie domy ako riešenie

Výstavba parkovacích domov sa javí ako jedno z riešení problému s nedostatkom parkovacích miest, najmä v mestských sídliskách.

Príklad z praxe: Sídlisko Mier

Na sídlisku Mier bol vykonaný prieskum obsadenosti statických plôch, pričom sa zistilo, že obsadenosť parkovísk vykazovala hodnotu 122,37 %. Vzhľadom na vysokú obsadenosť parkovacích plôch je potrebné danú situáciu riešiť. Riešením by mohla byť výstavba parkovacieho domu.

Návrh parkovacieho domu

Parkovací dom by mohol byť vybavený tromi podlažiami s celkovou kapacitou 322 parkovacích miest, pričom 12 státí by bolo určených pre imobilných. Rozmery parkovacích miest by mali byť 2,50 m x 5,50 m. Parkovacie miesta ZŤP by mali dodržiavať vyhlášku MŽP SR č. 532/2002, ktorá ustanovuje minimálnu šírku parkovacieho miesta na 3,5 m.

Technické vybavenie parkovacieho domu

Na vstupe a výstupe z parkovacieho domu by mal byť vybudovaný systém elektromechanických závor, ktoré by regulovali vstup a výstup automobilov. Ďalej by mal byť k dispozícii parkovací automat na platbu za parkovanie a riadiace centrum celého parkovacieho systému.

Financovanie a prevádzka parkovacieho domu

Financovanie tak náročných projektov je náročné a je potrebné hľadať rôzne zdroje financovania. Dôležité je zabezpečenie vozidla proti krádeži a poškodeniu kamerovým systémom.

Sociálna problematika osôb so zdravotným postihnutím

Sociálna problematika osôb so zdravotným postihnutím zasahuje do viacerých kategórií záujmu odbornej verejnosti (chudoba, nezamestnanosť, diskriminácia, integrácia, segregácia, zamestnávanie, vzdelávanie a ďalšie). Ak sa človek s touto „nálepkou“ už nenarodil, veľmi ťažko si na ňu zvyká. Mnohí si ju spájajú s menejcennosťou, neschopnosťou. Ak ale už tento prívlastok mám, častokrát je problém začleniť sa do bežného života, či už pracovne, sociálne, existenčne. ZŤP osobu nemôžeme zatvárať doma a odrezať od sveta, ale musíme jej podať našu pomocnú ruku. Osoby so ZŤP majú rôzne diagnózy, a tým sa líšia aj ich možnosti a hlavne potreby. Preto je dôležité, aby aj štát nezakrýval oči a neprehliadal ľudí, ktorí naopak potrebujú väčšiu pozornosť.

Preukazy a peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Poskytovanie preukazov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, parkovacieho preukazu a peňažných príspevkov na kompenzáciu pre osoby so zdravotným postihnutím upravuje právny predpis - zákon NR SR č. 447/2008 Z. z. Ak mám preukaz osoby ZŤP, štát podporuje moje sociálne začlenenie do spoločnosti poskytnutím pomoci formou jednorazových, ale aj opakovaných príspevkov, ktoré slúžia ako kompenzácia zdravotného postihnutia.

Preukaz fyzickej osoby s ŤZP

Na preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom má nárok osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím slúži aj na uplatnenie zliav a výhod, napríklad v kultúre, doprave, v oblasti miestnych daní.

Parkovací preukaz

Parkovací preukaz sa vyhotoví fyzickej osobe s ŤZP, ktorá je podľa lekárskeho alebo komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (podľa § 14 ods. 6), alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Tento „klasický“ preukaz nie je dostačujúci na parkovanie na vyhradených miestach pre osoby ZŤP. Tieto miesta sú určené pre osoby, ktoré majú obmedzenú mobilitu a vlastnia aj parkovací preukaz, ktorý musia umiestniť viditeľne na prednú stranu vozidla.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Peňažné príspevky na kompenzáciu možno poskytnúť len fyzickej osobe s ŤZP, ktorá je podľa vydaného komplexného posudku odkázaná na peňažné príspevky na kompenzáciu.

V súčasnosti mám nárok na tieto príspevky:

• Príspevok na osobnú asistenciu - pomoc osobe ZŤP pri stanovených činnostiach, ktorej účelom je akvizícia, podpora sociálneho začlenenia, podpora nezávislosti a možnosť voľne sa rozhodovať a plniť rodinné role, vykonávanie vzdelávacích, pracovných či voľnočasových aktivít - maximálne 7 300 hodín za kalendárny rok.
• Príspevok na kúpu, výcvik používania a úpravu alebo opravu pomôcky - pod pojmom pomôcka sa rozumie zariadenie alebo jeho časť, ktoré pomáha osobe ZŤP pri vykonávaní rôznych činností, ktoré by bez nich nevedela vykonávať sama alebo by vykonávanie bolo veľmi náročné a zdĺhavé. Taktiež sa medzi pomôcky zaraďuje aj špeciálny softvér, vďaka ktorému môže osoba ZŤP používať počítač a zariadenia a nakoniec aj pes so špeciálnym výcvikom (vodiaci, asistenčný, signálny pes). Daný príspevok sa vzťahuje aj na úpravu alebo opravu pomôcky.
• Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia - ide o zariadenie určené osobám so zníženou schopnosťou pohybu, aby prekonávali rôzne bariéry, a tak sa zvýšila ich schopnosť premiestňovať sa alebo si zabezpečiť svojpomocnú obsluhu (schodolez, zdvihák, plošiny, výťah, stropné zdvíhacie zariadenie).
• Príspevok na kúpu alebo úpravu osobného motorového vozidla - slúži na zabezpečenie a zlepšenie mobility a prepravy v stanovenej frekvencii na určené miesta (do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb).
• Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže - odstránenie bariér a prekážok a úprava na bezbariérovú stavbu, aby sa zlepšila schopnosť premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu.
• Príspevok na prepravu - je určený na zabezpečenie prepravy na pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity pre ZŤP osoby - ak je táto osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
• Príspevok na kompenzáciu zvýšenia výdavkov - ide o rôzne príspevky, ktoré slúžia ako poskytnutie náhrady zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, hygienu, opotrebovanie šatstva a bielizne, obuvi, bytového zariadenia, zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla, starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom.
• Príspevok na opatrovanie - slúži na zabezpečenie pomoci pre ZŤP osoby pri rôznych úkonoch, ako napríklad starostlivosť o seba, o domácnosť, realizovanie sociálnych či vzdelávacích aktivít.

Pozor! Nárok na tieto príspevky nevzniká automaticky so spomínaným preukazom ZŤP osoby. Treba o nich požiadať príslušný UPSVaR. Ten ich buď schváli alebo zamietne.

Zľavy pre ZŤP

Okrem vyššie uvedených príspevkov má osoba vlastniaca preukaz ZŤP nárok aj na rôzne zľavy v oblasti dopravy, financií, či kultúry a voľného času. Preukaz neplní len informačnú funkciu, aby okolie vedelo, že daný človek má zdravotný problém, slúži taktiež aj na zlepšenie podmienok a uľahčenie života. Ak mám preukaz ZŤP, nemal by som ho brať len ako ďalšiu kartičku, ktorá mi zbytočne zaberá miesto v peňaženke. Ide o formu pomoci, ktorá sa vyvíja dlhé roky. Niektoré prevádzky poskytujú úľavy z donútenia, pretože to tak káže zákon.

Doprava

Na mnohých miestach majú držitelia preukazu ZŤP parkovanie zadarmo alebo za zvýhodnené ceny. Primárne to závisí od prevádzkovateľa parkoviska. S parkovacím preukazom je tiež možné požiadať o oslobodenie od platenia diaľničnej známky. Keďže táto úľava nie je podmienená zákonom, je potrebné poslať žiadosť priamo na Národnú diaľničnú spoločnosť a už je len na nej, či žiadosti vyhovie, alebo nie. V kladnom prípade vozidlo zaregistruje do zoznamu vozidiel oslobodených od úhrady diaľničnej známky. Pri osobnom automobile, je možnosť ušetriť aj na povinnom zmluvnom poistení (PZP). Úľava je taktiež individuálna, preto je potrebné sa informovať u konkrétnej poisťovne, či danú zľavu poskytuje. Pre osoby so ZŤP, ktoré využívajú na prepravu verejnú dopravu poskytujú železnice zľavu až 60% z ceny obyčajného lístka. Dôležité je mať preukaz ZŤP stále so sebou a v prípade výzvy sa ním preukázať. Autobusová doprava nemá legislatívnu povinnosť na poskytovanie zliav pre ZŤP osoby. Väčšina prepravcov však tieto zľavy poskytuje, ale ich výška sa v jednotlivých mestách môže líšiť.

Financie

S preukazom pre ZŤP osoby je možné získať zvýhodnenie aj v rôznych finančných oblastiach. Väčšina miest a obcí poskytuje svojim občanom úľavu či oslobodenie od dane za psa alebo od poplatkov za komunálny odpad. Taktiež môžu poskytnúť úľavy na dani za bývanie, byty, garáže, stavby či nebytové priestory. Všetky tieto úľavy sú však úplne dobrovoľné, a tak v rôznych mestách a obciach aj odlišné. Povinné úľavy sú v prípade zamestnania ZŤP osoby. Nielen samotná osoba ZŤP, ale aj jej zamestnávateľ majú znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Človek, ktorý sa preukáže preukazom ZŤP, je oslobodený aj od správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu, stavebného povolenia, prihlásenie motorového vozidla do evidencie, ale aj správnych poplatkov týkajúcich sa uzavretia manželstva. Ďalšou z „povinných“ zliav pre držiteľa preukazu ZŤP je zľava 50 % na cestovný pas. To platí aj v prípade, ak máte cestovný pas a až počas jeho platnosti sa stanete držiteľom preukazu ZŤP. V tomto prípade si môžete požiadať o vydanie nového cestovného pasu, ktorý už budete mať aj s uplatnenou zľavou.

Kultúra a voľný čas

Je jedno, či som plne zdravý alebo ZŤP. Každý z nás má aspoň občas menej povinností a zvýši nám nejaký čas, ktorý môžeme stráviť podľa svojich preferencií. Či už sami, alebo s rodinou, doma alebo v spoločnosti. Niekto má rád oddych aktívny, niekto skôr pasívny. Niekedy máme chuť len tak ležať na gauči a pozerať TV, inokedy by sme radšej navštívili divadlo či galériu. Práve takéto zariadenia častokrát poskytujú zľavy pre držiteľov preukazu ZŤP. Ich výška sa pohybuje od 0 do 100 %, závisí to len na konkrétnej organizácii. Preto je úplne na mieste sa na tieto zľavy pýtať aj v prípade, ak nám nie je jasné, či takú zľavu daná organizácia poskytuje.

Technické podmienky pre pozemné komunikácie s ohľadom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Technické podmienky (TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií s ohľadom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. TP stanovujú požiadavky na návrh debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách v zmysle vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Tieto TP sú platné na navrhovanie a zhotovovanie debarierizačných opatrení na pozemných komunikáciách pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V TP sú uvedené podmienky na zabezpečenie pohybu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na zabezpečenie bezpečného, samostatného a pohodlného pohybu je nevyhnutný dostatočný manipulačný priestor pre uvedené skupiny osôb, ktoré sú podrobne popísané v grafickom liste č. V grafickom liste č. Dôležitým je dostatočný manipulačný priestor, správne označovanie bariér a zabezpečenie vodiacich línií pre zrakovo postihnutých.

Dôležité body:

• Priechodný prierez je daný voľnou šírkou chodníka a výškou 2 500 mm.
• Na odstránenie nerovností, porúch a šmykľavosti povrchu chodníkov je možné použiť vhodné spôsoby opravy podľa technológie aká bola na povrchu chodníka použitá.
• Na vytvorenie hmatateľných povrchov pre nevidiacich a slabozrakých možno použiť materiály uvedené v kapitole 3 týchto TP a je potrebné zachovať zásady návrhu a realizácie varovných a vodiacich povrchov uvedené v kapitole 3 týchto TP.
• Na chodníkoch, kde existujúce obrubníky bránia voľnému pohybu osôb na invalidnom vozíku je potrebné zriadiť obrubníkové rampy, ktoré musia byť vybavené aj hmatateľným povrchom podľa požiadaviek konkrétneho miesta. Maximálny sklon znížených obrubníkov, vrátane bočných skosení je 1 : 8; ak existujúce obrubníkové rampy nevyhovujú podmienkam uvedeným v grafických listoch č. 3 a č. 4 je potrebné ich upraviť.
• Obrubníkové rampy sa používajú všade tam, kde je výškový rozdiel medzi chodníkom a vozovkou, alebo ak potrebujeme znížiť úroveň chodníka. Musí byť zabezpečený plynulý prechod medzi vozovkou a chodníkom s nulovým prevýšením.
• Minimálna šírka chodníka (neskosená) nesmie byť menšia ako 900 mm (šírka pre invalidný vozík). Chodník musí byť široký najmenej 1 300 mm a môže mať pozdĺžny sklon najviac 1 : 12 a priečny sklon najviac 1 : 50.
• Všetky prekážky a práce na ulici musia byť riadne označené a zabezpečené proti vstupu nevidiacich a slabozrakých osôb do otvorených výkopov či iných nebezpečných miest. Zamedzenie vstupu do priestorov, kde nie je zachovaná podchodná výška je potrebné riešiť zábradlím. Stojace autá na chodníkoch, dopravné značky, reklamné tabule, kvetináče a pod., by vždy mali byť umiestňované mimo peších trás tak, aby bola zachovaná voľná šírka chodníka. Ak to nie je možné, mali by byť prekážky ľahko identifikovateľné a logicky rozmiestnené v jednej línii.
• Komunikácia pre peších musí byť zabezpečená dôsledne dodržanou vodiacou líniou pre zrakovo postihnutú osobu. Prirodzenou vodiacou líniou je styková línia steny domu s rovinou chodníka, obrubník pešej komunikácie na rozhraní s trávnikom alebo rozhranie dvoch výrazne hmatovo odlišných štruktúr. V mieste, kde nie je prirodzená vodiaca línia a prechodová vzdialenosť medzi dvoma orientačnými bodmi je väčšia ako 8 000 mm, musí sa vytvoriť umelá vodiaca línia pásom špeciálnej dlažby v exteriéri širokým 400 mm a v interiéri 300 mm s povrchovou štruktúrou pozdĺžneho charakteru. Odbočenie vodiacej línie a zmena jej smeru sa pripúšťa lomom, najvhodnejšie v 90° uhle; oblúk sa neodporúča. V mieste odbočenia umelej vodiacej línie sa musí umiestniť prerušenie v exteriéri s dĺžkou 400 mm a v interiéri s dĺžkou 300 mm.
• Každá prekážka trvalého aj dočasného charakteru, ktorá sa nachádza na pešej komunikácii, sa musí vyznačiť tak, aby bola hmatovo vnímateľná pre nevidiacu alebo slabozrakú osobu. Preto musí byť prekážka pevne vyznačená pri zemi do výšky 100 mm obrubou a vo výške 1 100 mm pevným, hmatným a v porovnaní s okolím kontrastným označením. Nad chodníkom, v priestore od 450 mm do 2 200 mm, nemôže byť umiestnený žiadny predmet ani konštrukcia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť zrakovo postihnutej osoby. Pevná časť a technické vybavenie stavby a inej konštrukcie nevyznačené v pôdoryse môžu byť umiestnené na stavbe vo výške od 450 mm do 2 200 mm len v prípade, ak nevystupujú z obrysu stien do priestoru komunikácie pre peších na viac ako 200 mm. Pevná časť a technické vybavenie stavby a inej konštrukcie, ktorých pôdorys je na zemi vyznačený ako prekážka identifikovateľná slepeckou palicou, môžu vyčnievať do priestoru pešej komunikácie najviac na vzdialenosť 300 mm.
• Na chodníku určenom tiež pre cyklistov na rozhraní medzi pásom pre chodcov a pásom pre cyklistov sa umiestni hmatný pás široký 300 mm až 400 mm.
• Šírka priechodu musí byť najmenej 1 300 mm. Každý priechod musí zabezpečovať plynulý prechod z pešej plochy na komunikáciu so sklonom maximálne 1 : 8, so zvislým prevýšením najviac 20 mm. Po celej dĺžke zníženého obrubníka smerom do chodníka sa umiestni varovný pás so šírkou 400 mm. Ostrovček, ktorý delí komunikáciu, musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. V mieste priechodu vedeného šikmo, prechodu dlhšieho ako 8 000 mm a priechodu vedeného v oblúku sa v rámci vodorovného dopravného značenia musí umiestniť vodiaci pás široký najmenej 400 mm, ktorý musí bezpodmienečne nadväzovať na varovný a signálny pás na chodníku.
• Priechod vybavený priechodovou signalizáciou musí byť vybavený aj zvukovou signalizáciou.
• Na zastávku je potrebné zabezpečiť prístup cestujúcich bezbariérovou trasou. Zastávky majú byť vybavené varovným pásom pozdĺž celej nástupnej hrany zastávky (pozri grafický list č. 3) a signálnym pásom navádzajúcim na miesto nástupu do prvých dverí vozidla. Zastávky by mali byť jasne označené aj pre zrakovo postihnuté osoby s informáciami v Braillovom písme, alebo vystúpeným textom/piktogramom. Zastávky hromadnej dopravy navrhovať a realizovať tak, aby bolo umožnené využívať výhody nízkopodlažných vozidiel. Navrhovať zastávky, ktoré budú môcť bez pomoci druhých osôb používať aj zdravotne postihnuté osoby, hlavne osoby na invalidnom vozíku, nevidiace a slabozraké osoby. Nástupište hromadnej dopravy musí byť označené farebne kontrastným varovným pásom s charakteristickou povrchovou štruktúrou, napríklad ihlanovitými výstupkami vysokými 3 - 5 mm. Varovný pás musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. Na nástupišti autobusovej a električkovej dopravy varovný pás so šírkou 400 mm je vo vzdialenosti 500 mm od hrany nástupišťa.
• Pokladne a infopulty, automaty, poštové schránky, odpadkové koše a pod. sa musia navrhovať tak, aby boli vhodné a dostupné pre všetky osoby, aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tvar a umiestnenie mobiliáru nesmie prekážať voľnému pohybu chodcov na chodníku. Zariadenia pre odpočinok by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali pri lavičkách voľný priestor min. šírky 1 200 mm pre invalidný vozík. V prípade existujúcich konštrukcií, ktoré nespĺňajú príslušné požiadavky a požiadavky uvedené v grafickom liste č. 14 musia byť upravené. Pre mobiliár platia rovnaké zásady ako pre rozmiestňovanie označovanie a rozmiestňovanie prekážok (článok 4.4 a grafické listy č. 3 a č. 5), rozmiestnenie mobiliáru sa navrhuje tak, aby nezužoval voľnú šírku chodníkov a peších trás.
• Toalety ako súčasť PK sa navrhujú najmä na odpočívadlách a čerpacích staniciach. Problémom býva, že nie všade sú navrhnuté a zrealizované tak, aby ich mohli používať osoby na invalidnom vozíku. Navrhovať toalety tak, aby boli vhodné pre všetky osoby. Ak je to možné, nevyhovujúce toalety by mali byť upravené tak, aby aspoň jedna kabína bola prispôsobená osobe na invalidnom vozíku. Najmenej jedna záchodová kabína musí byť navrhnutá pre osobu na invalidnom vozíku. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť, na každých začatých desať záchodových kabín, musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na vozíku prístupný priamo z verejného priestoru (chodby alebo haly), nemusí byť oddelene pre ženy a mužov. Kabína pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu musí byť riadne a viditeľne označená medzinárodným symbolom prístupnosti. Horná hrana WC misy by mala byť od podlahy 500 - 550 mm, pričom je tu možnosť zvýšiť hornú hranu WC misy špeciálnym nadstavcom. Ďalej sa dá záchodová misa doplniť o špeciálnu ergonomickú opierku na chrbát. Najvhodnejší tvar WC misy je tzv. štandardný tvar. V záchodovej kabíne musí byť umiestnené umývadlo.

Konkrétne požiadavky na prístupnosť v budovách (vybrané body z Prílohy k vyhláške č. 532/2002 Z. z.)

• Pred vstupom do stavby musí byť vodorovná plocha najmenej 1 500 mm x 1 500 mm, ak sa dvere otvárajú smerom dnu alebo sú posuvné. Pri otváraní dverí smerom von musí byť táto plocha široká najmenej 1 500 mm a dlhá 1 500 mm + šírka dverného krídla.
• Vstupné dvere musia umožňovať otvorenie najmenej na šírku 900 mm. V dome s bytmi osobitného určenia a v inej stavbe na bývanie určenej na užívanie osobou na vozíku musia mať dvere šírku najmenej 900 mm a musia byť vybavené z obidvoch strán šikmými držadlami. Turniketové a kyvné dvere sa nemôžu navrhovať ako jediný možný prístup. Otváracie a ovládacie zariadenie dverí sa musí umiestniť podľa bodov 1.6.4.
• Prah môže byť vysoký najviac 20 mm.
• Dvere v nebytovej budove v časti určenej pre verejnosť musia byť označené arabským číslovaním. Dvere do hygienického zariadenia musia byť označené aj písmenami. Výška číslic alebo písmen je 100 mm; majú výrazne kontrastné a reliéfne vyhotovenie s hrúbkou 10 mm, pričom výška reliéfu je 3 mm až 5 mm.
• V prípade kríženia komunikačných osí chodieb musia byť v mieste najbližšom oproti vstupu umiestnené najmenšie a najväčšie čísla miestností so smerovým označením vyhotovené podľa bodu 2.2.5.
• Šírka výťahovej kabíny musí byť najmenej 1 100 mm.
• Ovládacie zariadenie výťahu musí byť čitateľné aj hmatom. Odporúča sa vpravo od tlačidiel ovládacieho panelu umiestniť hmatateľné symboly a vľavo umiestniť označenie v Braillovom slepeckom písme. Hmatateľné označenie sa nemôže umiestniť na tlačidle ovládacieho panelu.
• Chodbový privolávač výťahu musí byť umiestnený vo výške 900 mm až 1 200 mm.
• V nebytovej budove v časti určenej na užívanie verejnosťou musí byť chod eskalátora s určením jeho polohy a smeru chodu signalizovaný akustickým zariadením, ktoré pomocou diaľkového ovládania spúšťa nevidiaci alebo slabozraký užívateľ.
• Okno v obytnej miestnosti musí byť otváracie.
• Otvárací a ovládací mechanizmus okna musí byť vzdialený od podlahy najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm.
• Okno a presklená stena s parapetom nižším ako 500 mm musia mať spodnú časť do výšky 400 mm chránenú ochranným plechom, mriežkou alebo iným podobným spôsobom. Vo výške 1 400 mm až 1 600 mm musia mať výrazný pás so šírkou najmenej 50 mm alebo pruh zo značiek s rozmermi 50 mm x 50 mm, vzdialenými od seba najviac 150 mm, zreteľne viditeľný oproti pozadiu.
• Je vhodné zabezpečiť takúto plochu po oboch stranách záchodovej misy. Výška hornej hrany záchodovej misy meraná od podlahy musí byť 500 mm. Po oboch stranách záchodovej misy musia byť sklopné opierky držadla vo vzájomnej vzdialenosti 600 mm a vo výške 780 mm nad podlahou. Splachovacie zariadenie musí byť umiestnené v dosahu zo záchodovej misy vo výške najviac 1 200 mm nad podlahou.

tags: #opatrenia #pre #ztp #rampy