Daňové priznanie a spätné priznanie dôchodku: Dôležité aspekty a nezdaniteľné časti základu dane

Táto téma je stále aktuálna a daňovníci (i mzdové účtovníčky) často musia pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie uvažovať, či v konkrétnej životnej situácii daňovníka mu vzniká nárok na tieto zvýhodnenia.

Zmeny v právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane

V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. V zmysle § 52zzi ods. 17 ZDP sa ustanovenie § 11 ods. 12 ZDP [upravujúce túto nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej aj „NČZD“)] v znení účinnom do 31. 12. 2020 poslednýkrát použije na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020 (za rok 2021 sa už nepoužije).

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si však môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo ZČ už počas zdaňovacieho obdobia na základe podaného vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 ZDP; v súlade s § 35 ods. 1 a 4 ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20 507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní, nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy. Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Napríklad, študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1 000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3 937,35 eura).

Obmedzenia pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti na daňovníka

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.

Toto obmedzenie sa týka poberateľov starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2.1. nasledujúceho roka. Napríklad, ak pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019 a vedela, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, prišla by o daňové zvýhodnenie, požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a jeho ročný úhrn je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2, daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1. príslušného roka.

Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dochádza k zániku nároku na výplatu invalidného dôchodku dňom, od ktorého vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku. Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Spätné priznanie dôchodku a dodatočné daňové priznanie

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Napríklad, pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Opravy v súvislosti so spätným priznaním dôchodku

Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň, ktorý mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ho dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného prepisu (§ 69 zákona 563/2009 Z.z.) - t.j. do piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k jej nesprávnemu zrazeniu.

V prípade, že zamestnávateľ - platiteľ dane nezrazil zamestnancovi preddavok na daň v správnej výške, tak zvýšenie preddavku na daň vyberie v nasledujúcich mesiacoch, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Údaje sa uvádzajú do tlačív Prehľadov za mesiac, v ktorých sa preddavky zrazia a odvedú do štátneho rozpočtu.

Opravu základu dane (podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov) vykoná zamestnávateľ v mesiaci, v ktorom vykonal opravy výkazov a príslušných predpisov poistného za mesiace, a v ktorom vrátil poistné zamestnancovi - dôchodcovi. Uvedený rozdiel zahrnie do prehľadu za tento mesiac (do riadku 0 spolu s príjmom zamestnanca). Ak zamestnávateľ v tomto mesiaci nevykonal opravu základu dane ani preddavku na daň, tak opravu základu dane a dane vykoná najneskôr podľa § 40 zákona, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku (manžela), ak spĺňa tieto podmienky:

• manželka (manžel) žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti
• nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) nie je vyšší ako zákonom stanovená suma
• manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
  • starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.)
  • poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
  • bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
  • je invalidná a má nárok na invalidný dôchodok, alebo jej bol priznaný invalidný dôchodok

Pri celoročnom opatrovaní a poberaní príspevku na opatrovanie nárok na NČZD na manželku nevzniká. Iste, je oveľa dôležitejšie snažiť sa primerane oceniť toto významné poslanie, než sledovať možnosť uplatniť si nejaké daňové zvýhodnenie. Vzhľadom na mimoriadnu fyzickú i psychickú náročnosť opatrovania zdravotne ťažko postihnutých (ďalej aj „ZŤP“) ľudí si už predchádzajúca vláda určila cieľ zvyšovať príspevky na úroveň aktuálnej čistej minimálnej mzdy.

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 písm. b) ZDP, napríklad:

• rodičovský príspevok - zákon č. 571/2009 Z. z.
• prídavok na dieťa - zákon č. 600/2003 Z. z.
• príplatok k prídavku - zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z.
• príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí - zákon č. 383/2013 Z. z.
• kompenzačný príspevok baníkom - zákon č. 385/2019 Z. z.
• príspevok na pohreb - zákon č. 238/1998 Z. z.
• 13. dôchodok - zákon č. 296/2020 Z. z.
• príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku - politickým väzňom, veteránom protikomunistického odboja a ďalším vymenovaným (a po nich pozostalým) osobám za určených podmienok - zákon č. 274/2007 Z. z.
• príspevok športovému reprezentantovi - zákon č. 112/2015 Z. z.

Všetky ostatné príjmy manželky (okrem príjmov v § 11 ods. 4 písm. b) ZDP) sa do vlastného príjmu zahŕňajú. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Výška nezdaniteľnej časti na manželku (manžela)

Výška NČZD na manželku (manžela) sa odvíja od aktuálneho životného minima. K 1. 1. 2021 predstavovalo sumu 214,83 €, k 1. 1. 2022 sumu 218,06 €.

Legenda: ZD** - úhrn ČZD z § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Preukazovanie nároku

Nárok na uplatnenie NČZD na manželku (manžela) sa preukazuje predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. rodný list dieťaťa, potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie o evidencii uchádzača o zamestnanie, rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Je síce pochopiteľná, ale neopodstatnená a zbytočná snaha niektorých mzdových účtovníčok požadovať doklady o výške vlastného príjmu manželky (manžela) zamestnanca - zo ZDP zamestnancom nevyplýva povinnosť tieto doklady zamestnávateľovi predložiť (aj keď vieme, že dlhodobo ide o pomerne liberálne nastavený režim); na druhej strane súčasť žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania tvorí aj vyhlásenie (na str. 3 tlačiva), ktorým daňovník - zamestnanec potvrdzuje správnosť a úplnosť uvedených údajov.

tags: #danove #priznanie #a #spatne #uznanie #invalidneho