Oneskorené zaplatenie odvodov a informácie o PN: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a SZČO

Vstupujeme do obdobia významných zmien v oblasti sociálneho poistenia, ktoré ovplyvnia zamestnancov aj zamestnávateľov. Tretí konsolidačný balík obsahuje 22 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur, ktorého cieľom je stabilizovať verejné financie. Vláda sa preto rozhodla pristúpiť k viacerým krokom, ktoré zasiahnu nielen občanov, ale aj zamestnávateľov. Jednou z kľúčových noviniek je zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného počas trvania práceneschopnosti (PN) a ďalších sociálnych udalostí.

Pozrime sa bližšie na to, čo tieto zmeny znamenajú, ako sa dotknú rôznych skupín a aké sú ich potenciálne dopady. Článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku oneskorených odvodov, sankcií a postupov v prípade dlhu voči Sociálnej poisťovni, ako aj na súvisiace témy, ako je nelegálne zamestnávanie.

Zrušenie vylúčenia platenia poistného: Čo sa mení?

Od nového roka sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Táto zmena vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola prijatá v rámci konsolidačného balíka.

S účinnosťou od 1. januára 2026 zamestnanec už nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné počas zákonom stanovených sociálnych udalostí. Ak v tomto čase dosiahne príjem, bude z neho platiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov, ktorí od 1. januára 2026 už nebudú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné za zamestnanca počas spomínaných období. Ak teda zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi počas trvania týchto udalostí príjem, ktorý je vymeriavacím základom, povinnosť zaplatiť poistné bude mať zamestnanec aj zamestnávateľ. Zamestnávateľ bude musieť uviesť túto sumu vymeriavacieho základu v mesačnom výkaze a tieto obdobia zahrnúť do počtu dní, za ktoré sa poistné platí. V praxi to znamená, že zamestnanci aj zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov.

Výnimky pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. SZČO budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako to platí pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré nebudú platiť poistné v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Prechodné obdobie

Zákon myslí aj na prechodné obdobie: ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje príjem za obdobie pred 1. januárom 2026, uplatní sa starý režim.

Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN

Súčasťou konsolidácie je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Stúpne z desiatich na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa. Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.

V súčasnosti platí, že ak zamestnanec počas PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky dostane odmenu, napríklad bonus alebo prémie za splnené úlohy, odvádzajú sa z nej iba zdravotné odvody 15 percent a odvody na úrazové poistenie na úrovni 0,8 percenta. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne.

Po novom sa však bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že odmeny vyplatené počas dávok budú pre zamestnávateľov aj zamestnancov finančne náročnejšie. Zamestnanec bude musieť z odmeny zaplatiť celkovo 9,4 percenta na sociálne poistenie.

Práceneschopnosť zamestnanca: Náhrada príjmu a nemocenské

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Elektronická PN (ePN)

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2022 nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Výplata náhrady príjmu a nemocenského

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnancovým zamestnávateľom od 1. najviac do 14. dňa.
• Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 14. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad: Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu za 1. až 14. deň PN a od 15. dňa bude zamestnancovi vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nemocenské sa vypláca maximálne 52 týždňov od jej vzniku.

Povinnosti zamestnávateľa pri vyúčtovaní mzdy

Mzda Vám musí byť vyplácaná počas celého trvania Vášho pracovného pomeru, aj keby ste boli na PN aj dlhšie ako tie 3 mesiace, napríklad polrok alebo rok. Odporúčame si pozrieť Vašu výplatnú pásku, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce:

"Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ."

Návrat do práce po PN

Mali by ste čo najskôr oznámiť v práci Váš plánovaný návrat z PN. Ak ste mali na mysli, ohľadom postupu zamestnávateľa, môže sa stať, že počas trvania Vašej PN došlo k určitým organizačným zmenám. Aj napriek skutočnosti, že došlo u Vášho zamestnávateľa k akýmkoľvek zmenám, Vy máte plné právo sa vrátiť na Vaše pôvodné pracovné miesto. Skutočnosť, že ste boli dlhodobo PN neznamená, že nemáte nárok sa vrátiť za rovnakých pracovných podmienok. Po oznámení Vášho návratu, Vás bude zamestnávateľ určite informovať či sú alebo nie sú nejaké zmeny s Vaším pracovným miestom, aby ste sa vedeli zariadiť.

Ukončenie pracovného pomeru a PN

Ak Vám pracovný pomer skončí a budete doma, tak počas toho ako budete doma si môžete vyriešiť Vaše zdravotné problémy aj bez PN a potom, keď budete v poriadku si začnete hľadať iné zamestnanie. Hneď ako skončíte pracovný pomer, sa chodte hlásiť na úrad práce, budete mať podporu, budete sa doma liečiť a po vyliečení si budete hľadať nové zamestnanie. Dajte si zároveň pozor, aby ste neišli na PN počas výpovednej doby.

SZČO a PN

Živnostník (SZČO) rieši veľa vecí sám. A keď vás vyradí choroba, otázky pribúdajú rýchlejšie než teplota. Mám nárok na PN? Musím platiť odvody? Som živnostník a ochorel som - čo mám robiť? Ak ste živnostník a ochoriete, prvým krokom je návšteva lekára, ktorý vám vystaví elektronickú PN (ePN). Keď ochoriete ako živnostník, nemusí to automaticky znamenať výpadok príjmu. Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné.

Stačí, ak si postrážite tri veci: uhradíte odvody, budete mať aktívne nemocenské poistenie (alebo ochrannú lehotu) a budete dodržiavať liečebný režim. Choroba je sama o sebe dosť nepríjemná - papierovačky by vám ju nemali ešte viac znechutiť.

Kto má nárok na nemocenské?

• Povinne nemocensky poistené osoby - patria sem živnostníci a zamestnanci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie.
• Dobrovoľne nemocensky poistené osoby - osoby nad 16 rokov, ktoré si platia nemocenské poistenie samostatne (napr. študenti alebo nezamestnané osoby).
• Osoby v ochrannej lehote - ochranná lehota plynie po skončení nemocenského poistenia a trvá sedem dní. Ak bola osoba poistená kratšie ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia.

Počas PN musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa môžete vzdialiť iba počas lekárom určených vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a v prípade vašej neprítomnosti v domácom prostredí vám môže zastaviť vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).

Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Sankcie pri poberaní nemocenských dávok (PN)

Pre SZČO to znamená, že ak si chce uplatniť v mesiaci marec 2020 nárok na nemocenské alebo ošetrovné, musí mať poistné za február (vrátane dlžných čiastok z uplynulého obdobia) uhradené najneskôr do 31. marca 2020.

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Postup pri uplatňovaní nároku na nemocenské

Poistenec uplatňuje nárok na nemocenské:

• žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
• predložením IV. dielu Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorým ošetrujúci lekár potvrdzuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala menej ako štrnásť dní. Ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní, poistenec je povinný oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (telefonicky, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu ePN).
• iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Vznik povinnosti platiť poistné

Zamestnanci a zamestnávatelia

Pre zamestnanca a zamestnávateľa vzniká povinnosť platiť poistné so vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Ide napríklad o vznik pracovného pomeru alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

SZČO je povinná platiť poistné na sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto platí pre začínajúcich podnikateľov, resp. SZČO bez oprávnenia. Ak SZČO opätovne nadobudne postavenie SZČO v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, vzniká jej povinné poistenie od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom opätovne nadobudla postavenie SZČO. Návrat k podnikaniu po prestávke kratšej ako päť rokov znamená, že začínajú platiť okamžite od prvého dňa obnovenia činnosti.

Pre povinne sociálne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to príjem 9 144,01 a viac) platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. pre rok 2024), sa vymeriavací základ určí podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. septembra nasledujúceho roka.

Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 platí pre SZČO, ktoré nemajú povinnosť platiť poistné na základe dosiahnutého príjmu, tzv. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. roku 2024). Minimálne však zaplatíte 303,11 eur mesačne. Ak ste zarobili menej (alebo nulu), budete platiť takzvané „osobitné“ (znížené) odvody vo výške 131,34 eur mesačne.

SZČO je povinná Sociálnej poisťovni oznámiť výšku príjmov a výdavkov do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. januára. Taktiež je povinná oznamovať vznik a zánik oprávnenia na výkon činnosti SZČO v lehote do ôsmich dní od vzniku a zániku oprávnenia. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol a jednotlivé sumy poistného sa určia z vymeriavacieho základu podľa jednotlivých sadzieb poistného a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Splatnosť poistného

Zamestnanci

Poistné je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.

Nepravidelné príjmy a príjmy po zániku právneho vzťahu

Pri nepravidelných príjmoch a príjmoch zúčtovaných po zániku právneho vzťahu je poistné splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný. Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom je poistné splatné do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol. Ak bol príjem zúčtovaný po tejto lehote splatnosti, poistné je splatné do 8. dňa.

Identifikácia platby

Pri platení poistného, penále a pokút je povinnosťou odvádzateľov identifikovať platbu uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu. Špecifický symbol označuje obdobie [v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM (napr. za marec 2026 je v tvare 032026 alebo v tvare 202603)], resp. rozhodnutie o predpísaní dlžnej sumy, ku ktorému patrí platba (špecifický symbol je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia o predpísaní dlžnej sumy). V prípade ak odvádzateľ poistného (SZČO a DPO) uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88.

Následky oneskoreného platenia poistného

Každý, kto odvádza poistné, by mal dbať na to, aby si plnil svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni a vyhýbal sa vzniku dlhov. Ak by k takejto situácii došlo a bola by podcenená, dlh by sa navyšoval o penále a mohol by viesť k problémom s vymáhaním.

Penále

V prípade oneskoreného zaplatenia poistného Sociálna poisovňa vyrubí penále. To predstavuje 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom sa neuplatňuje, ak dlžná suma nepresahuje 5 eur.

Pokuty

Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur. Konkrétne výšky pokút sú uvedené v Sadzobníku pokút, ktorý je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Napríklad, za oneskorené prihlásenie zamestnanca sa ukladá pokuta od 0,30 € do 16,60 € za každý deň omeškania a pri neodovzdaní výkazu poistného môže ísť o pokutu od 10 do 3 320 €.

Iné následky

Dlh sa môže navýšiť o úroky z omeškania, poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov alebo trovy exekúcie. Informácie o dlžníkoch sú zverejňované a zdieľané napríklad s bankovými inštitúciami. Fyzickým osobám je poskytovaná úhrada len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Čo robiť v prípade dlhu voči Sociálnej poisťovni

1. Zistiť výšku dlhu: Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie, v ktorom určí výšku dlhu, lehotu na zaplatenie a zároveň informuje o možnosti podať odvolanie. Takéto rozhodnutie sa nevydáva len v prípade, ak suma nedoplatku nepresiahne päť eur.
2. Uhradiť dlh čo najskôr: Najlepším riešením je uhradiť dlh čo najskôr, aby sa ďalej nezväčšoval.
3. Požiadať o splátkový kalendár: Dlžník má pred začatím vymáhania možnosť požiadať o splátkový kalendár. Sociálna poisťovňa môže povoliť splátky na obdobie 24 mesiacov.
4. Komunikovať so Sociálnou poisťovňou: Je dôležité preberať zásielky, ktorými Sociálna poisťovňa informuje o neuhradených záväzkoch a ďalších krokoch v prípade ich nesplnenia. Taktiež je potrebné aktualizovať kontaktné údaje a údaje preukazujúce platiteľov poistného, ako aj uskutočnené platby.

Nelegálne zamestnávanie a jeho dôsledky

Je častým mýtom, že ak v čase vykonávania inšpekcie už zamestnanec prihlásený bol (hoci neskoro) a boli za neho aj riadne uhrádzané odvody, nejedná sa o nelegálne zamestnávanie. Opak je však pravdou. Kontrolu včasného prihlásenia môže inšpektorát práce vykonávať aj spätne, pričom pokutu môže uložiť až do 3 rokov, odkedy k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, a to bez ohľadu na to, či prihlasovacia povinnosť už bola medzitým splnená.

Definícia nelegálneho zamestnávania

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne zamestnávanie zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu:

• fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
• fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

Zamestnávateľ je povinný zamestnanca prihlásiť do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Od momentu začatia výkonu práce teda beží lehota 7 dní na „dodatočné“ prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne.

Dôsledky nelegálneho zamestnávania pre podnikateľa

Dôsledky, ktoré pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania hrozia podnikateľovi, sú závažné:

• Pokuta: Minimálna pokuta je 2.000,- Eur, ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie viacerých osôb, minimálna pokuta je 5.000,- Eur. Pokuta môže dosiahnuť až sumu 200.000,- Eur.
• Zákaz účasti na verejnom obstarávaní na dobu 3 rokov: Podľa § 32 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní sa verejného obstarávania môže zúčastniť len ten, kto sa nedopustil sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania závažného porušenia povinností v oblasti ochrany životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného práva podľa osobitných predpisov (vrátane zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), za ktoré mu bola právoplatne uložená sankcia.
• Nemožnosť získať štátnu pomoc: Podnikateľ, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, je diskvalifikovaný z prijatia akejkoľvek štátnej podpory.
• Nemožnosť zamestnať cudzinca resp. zrušenie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, odňatie povolenia na zamestnanie, nevydanie tzv. modrej karty.
• Zrušenie živnostenského oprávnenia pri opakovanom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

Prevencia nelegálneho zamestnávania

• Riadne preškolenie zamestnancov HR oddelení a zamestnancov zodpovedných za prihlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne o povinnostiach zamestnávateľa v oblasti zákazu nelegálneho zamestnávania.
• Zabezpečiť zastupiteľnosť osôb zodpovedných za prihlásenie zamestnancov do Sociálnej poisťovne.

Na základe pripravovanej novely zákona o inšpekcii práce, ktorá bola schválená v NRSR dňa 16.03.2022, sa bude viazať pozícia „porušovateľa zákazu nelegálneho zamestnávania“ na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie. Až týmto momentom sa na podnikateľa budú vzťahovať obmedzenia a sankcie uvedené v tomto článku.

tags: #oneskorene #zaplatenie #odvodov #a #pn