V slovenskej politike sa opakovane objavujú otázky transparentnosti financovania politických strán a kontroverzné osobnosti spojené s ich pôsobením. Tieto témy sú často sprevádzané šírením dezinformácií a ovplyvňujú vnímanie politických subjektov verejnosťou.
Financovanie politických strán po parlamentných voľbách 2020
Za uplynulý rok Ministerstvo financií (MF) SR vyplatilo politickým stranám spolu 35 181 881,28 eur za výsledok v parlamentných voľbách z februára 2020. Nárok na štátny príspevok má každá strana, ktorá získala vo voľbách aspoň tri percentá hlasov.
- OĽANO: Víťaz volieb, hnutie OĽANO, získalo zhruba 9,6 milióna eur (konkrétne 9 628 588,52 eur). Predseda poslaneckého klubu OĽANO, Michal Šipoš, uviedol, že všetky peniaze sú v súlade so zákonom míňané na politickú činnosť alebo na kampane, aby strana nebola zaviazaná žiadnemu oligarchovi či finančnej skupine. Všetky informácie sú zverejnené vo výročnej správe.
- Smer-SD: Opozičný Smer-SD dostal druhý najvyšší príspevok, a to 7 077 473,13 eur.
- Koalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu: Získala zatiaľ 3 175 140,15 eura. Hovorí Matej Bučko, hovorca Spolu: „Strana Spolu dostala jednorazový príspevok za hlasy vo výške 1,09 milióna eur, ktorý použila na vrátenie pôžičiek, ktoré si od členov zobrala na financovanie volebnej kampane do NR SR 2020. Taktiež sme v rámci príspevku na činnosť dostali tento rok 68 516 eur, ktoré boli použité na fungovanie kancelárie strany, a to mzdy päťčlennej kancelárie, nájom priestorov, nákup kancelárskeho vybavenia." Doplnil, že strana dostala po parlamentných voľbách dary v hodnote 42 000 eur. „Najväčší darca bol člen predsedníctva Martin Pekár. Taktiež má strana pravidelný príjem z členského, ktoré je približne na úrovni 2500 eur mesačne," ozrejmil Bučko.
- Sme rodina: Hnutie Sme rodina získalo zatiaľ 3 266 463,43 eur.
- ĽSNS: Strana ĽSNS získala 3 175 140,15 eur.
- SaS: Strana SaS dostala zatiaľ 2 470 091,72 eur. Podľa generálneho manažéra SaS Romana Foltina tvoria najvyššie položky mesačného rozpočtu osobné náklady, náklady na regióny, prenájom priestorov a kancelárií, reklamné a billboardové kampane, náklady súvisiace s vozidlami a služby. Okrem štátneho príspevku sú príjmy SaS tvorené aj členskými príspevkami a darmi.
- Za ľudí: Strana Za ľudí získala 2 290 145,81 eur. Väčšinu tejto sumy použila na úhradu pôžičiek veriteľom a zvyšok na chod strany. Celková suma pôžičiek predstavovala 3,25 milióna eur a dary strana prijala vo výške približne 130 000 eur. Väčšina pôžičiek už bola splatená. Všetky údaje majú byť súčasťou auditu a výročnej správy za rok 2020.
- KDH: Hnutie KDH dostalo v roku 2020 1 555 883,65 eura. „Príspevok sme použili na fungovanie a propagáciu hnutia a splatenie pôžičiek od fyzických osôb počas ostatnej volebnej kampane," priblížil Stano Župa z komunikačného oddelenia KDH.
- Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS): Strana MKS dostala príspevok vo výške 1 307 160,86 eura. „Príspevok sme použili na zabezpečenie fungovania strany, čiže prenájom priestorov, zabezpečenie technického vybavenia, mzdu zamestnancov, na menšie podujatia a online reklamu. Po voľbách sme dary nedostali," uviedol tajomník strany Gábor Nászaly.
- SNS: Strana SNS dostala zatiaľ 1 057 811,53 eura a deklaruje, že financie používa v súlade so zákonom o politických stranách.
- Dobrá voľba: Aj strana Dobrá voľba získala štátny príspevok za volebný výsledok.
Kauzy a kontroverzné osobnosti Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS)
V radoch ĽSNS sa objavujú viaceré osobnosti s kontroverznou minulosťou, čo vyvoláva otázky o charaktere strany a jej ideológii.
Ondrej Ďurica
Ondrej Ďurica, kandidujúci z 12. miesta, je momentálne hovorcom strany ĽSNS a asistentom poslanca ĽSNS Rastislava Schlosára. Vo voľnom čase pôsobí ako frontman neonacistickej hudobnej skupiny Biely Odpor, ktorej texty piesní majú neonacistický charakter. Za hajlovanie a skandovanie neonacistických pozdravov na koncertoch bol už v roku 2018 odsúdený okresným súdom. Súd potvrdil, že novinári ho môžu vzhľadom na slobodu slova označovať za neonacistu a on ako verejná osoba musí takúto kritiku zniesť.
Andrej Medvecký
Andrej Medvecký, kandidujúci z 9. miesta, je obžalovaný za napadnutie Dominikánca Leniho Cruza v roku 2014, pri ktorom mu spôsobili zranenia s dobou liečenia 30 dní. Podľa prokurátora Milana Cisárika mali kričať „ty neger, rozkopte negra, k...t čierny". Medvecký bol tiež právoplatne odsúdený v roku 2015 za šoférovanie pod vplyvom alkoholu a dostal trojročný zákaz viesť auto. Objavuje sa aj v prípade z januára 2014, kedy mal fyzicky napadnúť muža z Trstenej a zlomiť mu nos.
Peter Bahno
Peter Bahno, asistent poslanca ĽSNS Stanislava Drobného, bol už odsúdený za ublíženie na zdraví. V roku 2013 bol odsúdený Okresným súdom v Žiari nad Hronom za ublíženie na zdraví, pokus zločinu ublíženia na zdraví, prečin výtržníctva a zločin obmedzovania osobnej slobody vo forme spolupáchateľstva.
Milan Mazurek
Milan Mazurek, kandidujúci zo 150. miesta, je jeden z najznámejších členov ĽSNS. V minulom roku musel zaplatiť pokutu 10 000 eur za výroky v rádiu Frontinus na adresu národnostných menšín a prišiel o poslanecký mandát. Mazurek bol tiež súčasťou skupiny, ktorá hádzala kamene na zahraničné rodiny s deťmi pri hlavnej stanici v Bratislave, pričom kričal heslá ako: „J***m vášho Alaha!". Pod jeho účtom na sociálnej sieti sa v roku 2016 objavil pochvalný komentár o Hitlerovi.
Jozef Király
Jozef Király sa zviditeľnil v médiách kvôli prípadu vraždy z okresu Poprad, kde mal na svojom dvore dobodať muža a prinútiť manželku pomôcť mu odstrániť telo. Jozef Király mal byť predseda okresnej organizácie ĽSNS. Hnutie ĽSNS sa od jeho konania dištancovalo ako od zlyhania jednotlivca.
Stanislav Mizík
Stanislav Mizík, kandidujúci z 13. miesta, je obžalovaný z prečinu výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Mizík sa na súde obhájil tvrdením, že „nevie používať počítač", hoci z parlamentu sú viaceré zábery, ako ho používa.
Miroslav Suja
Miroslav Suja, kandidujúci z 15. miesta, pôsobil v 90. rokoch ako ochrankár Mikuláša Černáka. Bol stíhaný za vydieranie a odsúdený za ťažké ublíženie na zdraví a na štyri a pol roka podmienečne za ťažšiu dopravnú nehodu.
Marek Kotleba
Marek Kotleba, brat predsedu Mariana Kotlebu, si spolu s ďalším bratom Martinom založili internetový obchod s názvom Marian Kotleba - KKK - anglická móda. Obchod ponúkal akcie ako 1488, pri ktorej zákazník dostal sprej so slzným plynom. Marek Kotleba dostal trest 500 eur za rozširovanie extrémistických materiálov (oblečenie s neonacistickými symbolmi).
Anton Grňo
Anton Grňo, kandidujúci zo 41. miesta, sa v minulosti objavil s tričkom, na ktorom je vyobrazený prezident prvého slovenského štátu Jozef Tiso.
Marek Darmo
Marek Darmo sa zviditeľnil počas zastavenia policajnou hliadkou, ktorej hrubo a vulgárne nadával. Následne si vyhotovil "selfie" fotografiu, ktorou sa "pochválil" na sociálnej sieti.
Marian Kotleba
Samotný predseda Marian Kotleba čelil obvineniam z nemanželského dieťaťa so 16-ročnou študentkou. Tieto informácie sa neskôr nepotvrdili testami DNA. Jeho vzťah s manželkou Frederikou je údajne na bode mrazu a bol videný v spoločnosti iných žien.
Dezinformácie a zneužívanie tragédie v Prešove
Tragédia výbuchu plynu v prešovskej bytovke si vyžiadala 8 obetí a množstvo zranených. Nanešťastie, situáciu začali zneužívať aj niektoré politické strany, ako napríklad Vlasť a ĽSNS, šírením falošných správ.
Nepravdivé informácie o prezidentke Zuzane Čaputovej
Tieto strany obviňovali prezidentku Zuzanu Čaputovú, že na dúhové osvetlenie paláca poskytla sumu 570-tisíc eur, alebo že jej zahraničné cesty do New Yorku a Japonska vyšli na 200-tisíc eur a poškodeným bytovky v Prešove poslala len 5-tisíc eur. Hovorca prezidentky opätovne vyvrátil dezinformácie o dúhovom osvetlení prezidentského paláca, pričom uviedol, že išlo iba o testovanie a nastavenie osvetlenia a palác bude osvetlený bežným bielym svetlom.
Financovanie rekonštrukcie paláca, schválenej ešte pred nástupom Zuzany Čaputovej do funkcie, je štátnym výdavkom. Je manipulatívne a neobjektívne porovnávať štátne a súkromné financie, teda rekonštrukciu paláca a príspevok prezidentky na transparentný účet pre obete v Prešove.
Prezidentka Zuzana Čaputová ponúkla rodinám, ktoré prišli o strechu nad hlavou, ubytovanie v zariadení prezidentskej kancelárie v Tatranskej Javorine a na oficiálnu zbierku vložila 5 000 eur. Svoj osobný príspevok venuje konkrétnym ľuďom pri plánovanej návšteve Prešova.
Transparency International Slovensko informovala, že strana Vlasť obdržala nezákonný dar od českej firmy, a ĽSNS vybrala z transparentného účtu v hotovosti takmer 26-tisíc eur naraz. Podľa dostupných informácií zatiaľ ani jedna z týchto politických strán pravdepodobne nevyčlenila žiadne peniaze určené na pomoc obetiam v Prešove.
Hnutie Republika: Ideológia a financovanie
Hnutie Republika je slovenské krajne pravicové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2002. Je známe svojou radikálnou ideológiou skepticizmu voči migrantom, LGBTI+ ľuďom a ďalším liberálnym prúdom a myšlienkam. Vedenie hnutia tvoria Milan Uhrík, Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica.
Postoje hnutia k dôležitým témam
- Európska únia: Presadzujú zásadnú reformu EÚ, jej prekopanie od úplných základov a návrat naspäť k čisto hospodárskemu združeniu suverénnych štátov.
- NATO: Tvrdia, že táto vojenská organizácia nemá v súčasnom svete opodstatnenie a slúži len ako predĺžená ruka USA v Európe.
- Rusko: Odmietajú protiruské besnenie a sankcie a budú pracovať na zlepšení vzťahov aj so štátmi na východ od nás, vrátane zlepšenia vzťahov s Ruskou federáciou.
Financovanie hnutia Republika
Majetky Milana Uhríka a Miroslava Suju sú považované za netransparentné. Tlačové oddelenie Republiky uviedlo, že financovanie kampane si zabezpečujú sami. V roku 2022 nepobrali žiadne príspevky od štátu.
Milan Uhrík poskytol pôžičku vlastnému klubu vo výške 200-tisíc eur a jeho žena 30-tisíc eur. Miroslav Suja požičal 100-tisíc eur, Milan Mazurek 40-tisíc eur a Lukáš Kopáč (Uhríkov asistent) 30-tisíc eur. Všetky pôžičky boli poskytnuté s trojpercentným úrokom, čo podľa hnutia nie je obohacovanie sa, ale pomoc strane s kampaňou.
Miroslav Suja okrem peňažných transakcií poskytol Republike aj reklamnú plochu v hodnote 3 000 eur a kancelárske priestory na celý rok v celkovej hodnote 10 000 eur. Na reklamnú plochu bol využitý Sujov veľkokapacitný senník v obci Kriváň a na kancelárske priestory boli využité priestory Krajskej organizácie v Detve.
Tabuľka darcov a pôžičiek hnutiu Republika za rok 2022:
| Darcovia / Veritelia | Výška príspevku / pôžičky (EUR) | Poznámka |
|---|---|---|
| Milan Uhrík | 200 000 (pôžička) + 23 000 (príspevok) | Pôžička s 3% úrokom, príspevok za mesiac v dvoch platbách |
| Zuzana Uhríková | 30 000 (pôžička) + 6 000 (dar) | Pôžička s 3% úrokom |
| Miroslav Suja | 100 000 (pôžička) + 25 000 (príspevok) | Pôžička s 3% úrokom, príspevok za dva mesiace |
| Milan Mazurek | 40 000 (pôžička) | Pôžička s 3% úrokom |
| Lukáš Kopáč | 30 000 (pôžička) | Pôžička s 3% úrokom |
| Roman Pšenák | 3 300 (príspevok) | |
| Adam Čarňanský | 2 100 (príspevok) | |
| Ostatní členovia kandidátky Republiky | Pod 15 000 (pôžičky) | Všetky s 3% úrokom |