Dostať sa na PN-ku môže občas každý, či už ste zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Rozdiely v postupe, nárokoch a povinnostiach voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni sa však líšia. Tento článok prináša komplexný prehľad informácií o nemocenských dávkach, ich výpočte, podmienkach nároku a povinnostiach spojených s PN-kou.
Povinné odvody počas PN/OČR
SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke, nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.
Rozdiel medzi bežnou a pandemickou PN/OČR
Pandemická PN-ka, resp. OČR-ka vznikne počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Pri pandemickej OČR-ke sa nárok na dávky sociálneho poistenia neprerušuje, a to od prvého do posledného dňa trvania pandemickej OČR-ky. Pri bežnej PN-ke, resp. OČR-ke sa poistenie od 11. dňa ošetrovania, resp. starostlivosti prerušuje.
Nárok na nemocenské dávky
K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. To znamená, že ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Povinne nemocensky poistená osoba: Sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
- Osoba v ochrannej lehote: Ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Postup pri vzniku PN
Od 1.1.2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie. Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná:
- na bankový účet živnostníka - prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca,
- na adresu trvalého pobytu - poštou.
Spätné uznanie práceneschopnosti
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
PN na území iného členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Výpočet a výška nemocenského
PN-ka sa čerpá:
- od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.
Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Príklad výpočtu PN-ky pre SZČO
Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?
Odpoveď:
Minimálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2025 je 715 €. Denný vymeriavací základ vypočítame: 715 € × 12 mesiacov / 365 dní = 23,50 €.
Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.
- 1.-3. deň = 23,50 € × 0,25 × 3 = 17,63 €
- 4.-7. deň = 23,50 € × 0,55 × 4 = 51,70 €
Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.
| Deň | Suma na 1 deň | Percento denného vymeriavacieho základu |
|---|---|---|
| 1. - 3. | 23,50685 € | 25 % |
| 4. a ďalší deň | 51,71507 € | 55 % |
Zmeny od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Dĺžka vyplácania PN-ky a premlčanie nároku
Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov.
Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Výplata nemocenských dávok
Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné. Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.
Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Čo robiť, ak nedostanete nemocenské?
O dĺžke PN-ky rozhoduje lekár, preto sa najskôr obráťte na lekára, ktorý vás uznal práceneschopným. Mohlo sa stať, že zabudol PN-ku zadať do systému ePN. Ak lekár potvrdí, že z jeho strany všetko prebehlo v poriadku, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá vám vysvetlí, kde nastala chyba. Ak bola PN-ka prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, opäť kontaktujte lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.
Liečebný režim a kontroly
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Zmena adresy pobytu počas PN
Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky,
- alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontroly dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?
V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma.
Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
PN a daňové priznanie
Vyplácanie nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov.