Práceneschopnosť (PN) môže výrazne ovplyvniť finančnú situáciu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Tento článok sa zameriava na podmienky príjmu počas PN, povinnosti platenia odvodov a možnosti komerčného poistenia práceneschopnosti.
Nárok na nemocenské dávky
Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
- Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia.
Odovody počas PN
Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok.
Výpočet odvodov počas PN
Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.
Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.
Preplatok na odvodoch
V prípade, že niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.
Zdravotné odvody počas PN
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.
Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
ePN a výplata dávok
Elektronická PN (ePN) zjednodušila administratívu spojenú s práceneschopnosťou. Lekár odošle informáciu o práceneschopnosti do Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS), a vy sa môžete sústrediť na liečbu. Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemusíte doručovať žiadne potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Informácie o vašej PN sú automaticky zasielané do Sociálnej poisťovne.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca, alebo na adresu trvalého pobytu poštou.
Výpočet nemocenskej dávky
Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.
Príklad výpočtu:
| Deň | Suma na 1 deň | Percento denného vymeriavacieho základu |
|---|---|---|
| 1. - 3. | 23,50685 € | 25 % |
| 4. a ďalší deň | 51,71507 € | 55 % |
Väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Pri minimálnych odvodoch vypočítame výšku nemocenského takto: denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku. Pri minimálnych odvodoch (652 € mesačne) a PN na 7 dní, dostane živnostník nemocenské vo výške 69,33 €.
Ak má mesiac 30 dní, živnostník platí minimálne odvody (z vymeriavacieho základu 652 eur mesačne) a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura.
Možnosti komerčného poistenia
Štátne nemocenské poistenie nemusí vždy pokryť všetky výdavky živnostníka počas PN. Preto existuje možnosť uzatvoriť komerčné poistenie práceneschopnosti.
Výhody komerčného poistenia
- Možnosť nastaviť si výšku poistnej dávky podľa individuálnych potrieb.
- Zabezpečenie dostatočného príjmu počas PN.
- Cena poistenia závisí od veku, výšky poistnej sumy a rizikovosti povolania.
Príklady:
- Kaderník (35 rokov) s ročným príjmom do 9000€ a mesačnými výdavkami 1000€ by od Sociálnej poisťovne nedostal nič. Komerčné poistenie na poistnú sumu 35€/deň by ho stálo približne 38€/mesačne.
- IT-čkár a konateľ s.r.o. (40 rokov) s ročným príjmom 36 000€ a mesačnými výdavkami 1800€ platí minimálne odvody. Komerčné poistenie na dávku 60€/deň by ho stálo približne 65€/mesačne.
Daňové aspekty
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v roku 2015 zaplatil na účet Sociálnej poisťovne odvody aj za obdobie, kedy ich nebol povinný platiť. Takto navyše zaplatené poistné bez právneho dôvodu mu Sociálna poisťovňa vrátila v roku 2016.
V prípade uplatňovania preukázateľných daňových výdavkov je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 cit. Ak poistné zaplatené bez právneho dôvodu Sociálna poisťovňa, resp. zdravotná poisťovňa vráti daňovníkovi v rovnakom účtovnom období, ako daňovník uvedené sumy na účet Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne uhradil, potom daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o sumu vráteného poistného zníži výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“.
Ak k vráteniu súm poistného zaplateného bez právneho dôvodu dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, daňovník neúčtuje tieto sumy ako zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“. V tomto prípade poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil základ dane, vrátené daňovníkovi je jeho zdaniteľným príjmom, ktorý zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom vrátenú sumu poistného prijal.
Výplata nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov. Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
tags: #odvody #pocas #pn #dobrovolne #poistovne