Slovensko, ako multikultúrna krajina, čelí výzvam spojeným s poskytovaním zdravotnej starostlivosti rôznym etnickým skupinám. Zabezpečenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a eliminácia diskriminácie sú kľúčové pre zlepšenie zdravia všetkých obyvateľov. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky etnickej príslušnosti a jej vplyvu na zdravotnú starostlivosť na Slovensku, s dôrazom na rómsku populáciu, ktorá čelí rozsiahlej diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu.
Podľa Ústavy SR má právo na ochranu zdravia každý jednotlivec. Zahŕňa jednak preventívnu ochranu zdravia, ako aj ochranu zdravia v chorobe. Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia je Ústavou SR priznané iba občanom SR. Všetci cudzinci zdržiavajúci sa na území SR majú povinnosť byť zdravotne poistení.
Povinnosť sa týka nielen tých cudzincov, ktorí majú udelený pobyt na území SR, ale aj tých, ktorí prichádzajú na základe schengenských/národných víz alebo na základe bezvízového styku. Podľa typu pobytu cudzinca a jeho ekonomickej aktivity majú cudzinci na Slovensku verejné zdravotné poistenie alebo komerčné poistenie. Rozdiel v týchto typoch poistenia spočíva v tom, že zatiaľ čo v prípade verejného zdravotného poistenia garantujú rozsah zdravotnej starostlivosti právne predpisy, v prípade komerčného zdravotného poistenia zodpovedá rozsah zdravotnej starostlivosti zmluve medzi komerčnou poisťovňou a poistencom.
Právna ochrana proti diskriminácii
Ak ste občan Slovenska alebo inej krajiny EÚ a žijete na Slovensku alebo v rámci Európskej únie, máte nárok na právnu ochranu proti priamej aj nepriamej diskriminácii na základe zákonných dôvodov. Táto ochrana sa vzťahuje na oblasti ako pracovný proces, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť a prístup k tovaru a službám. Konkrétne máte právo na prijímanie opatrení na boj proti diskriminácii, bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie od Slovenského národného strediska pre ľudské práva a podanie sťažnosti prostredníctvom súdneho alebo správneho konania (zmierovacie konanie).
Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „vertikálnej diskriminácie“. Znamená to, že štát sa musí vyvarovať toho, aby prijímal zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné a že verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. Parlament napríklad nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie ženy.
Pozitívny záväzok znamená, že štát musí aktívne konať, aby zabezpečil, že ani súkromné osoby nebudú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „horizontálnej diskriminácie“. Ústava Slovenskej republiky deklaruje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, ďalej, „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
V nadväznosti na pristúpenie k Európskej únii prijala Slovenská republika osobitný zákon upravujúci právo na rovnaké zaobchádzanie, takzvaný antidiskriminačný zákon, v záujme transpozície pôvodne dvoch základných smerníc Európskej únie o rovnakom zaobchádzaní, tzv. rasovej smernice a smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní. Slovenský zákon používa termín „rovnaké zaobchádzanie“. Zákon na Slovensku zakazuje diskrimináciu na základe celého radu dôvodov v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Osobný rozsah antidiskriminačného zákona sa vzťahuje na „každého“.
V určitých prípadoch môžu verejnoprávne orgány a inštitúcie prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. Na Slovensku má napríklad zamestnávateľ povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď, neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.
Nesmiete byť diskriminovaný či diskriminovaná pri prístupe k zdravotnej starostlivosti. Zákaz diskriminácie sa vzťahuje rovnako na štátne a samosprávne, ako aj súkromné zdravotnícke zariadenia a poskytovateľov. Zdravotná starostlivosť a služby s ňou súvisiace môžu byť poskytované štátnymi alebo samosprávnymi zdravotníckymi zariadeniami, domácimi lekármi alebo zariadeniami súkromnej lekárskej praxe. Všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou spojených majú povinnosť dodržiavať zákaz diskriminácie voči vám z dôvodu vašich osobných charakteristík.
Na druhej strane, uprednostňovanie starších ľudí pri očkovaní v kontexte pandémie COVID-19 nepredstavuje diskrimináciu, pretože takýto postup sleduje legitímny cieľ. Starší ľudia sú vírusom zraniteľnejší, čelia značne vyššej úmrtnosti a ťažším zdravotným komplikáciám. V niektorých prípadoch sa pripúšťa rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú občanmi EÚ. Napríklad, za niektoré zdravotnícke služby sa môže účtovať vyšší poplatok, alebo nemusia byť preplácané štátom. Ak nemáte prístup k zdravotnej starostlivosti alebo poskytnutá starostlivosť je nízkej kvality, môže to znamenať porušenie práva na zdravie.
Diskriminácia Rómov a jej dopady na zdravie
Rómska populácia, ako najpočetnejšia minoritná skupina v Európe, čelí rozsiahlej diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, čo má priamy dopad na ich zdravie. Každá osoba má právo na rovnaké zaobchádzanie a na zdravie, pričom tieto dve sú neoddeliteľne prepojené, keďže právo na zdravie môže byť porušené z dôvodu diskriminácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu napríklad pohlavia, etnickej príslušnosti, veku alebo zdravotného postihnutia.
V prípade skombinovania týchto charakteristík sa jedná o viacnásobnú diskrimináciu zo strany zdravotníckej inštitúcie, ktorú pacienti priamo vnímajú v súvislosti s ich právami. Medzi tieto práva patrí napríklad právo na adekvátne vysvetlenie pacientom s ich porozumením - to znamená, že majú byť zapojení do diskusie o poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a zdravotnícki pracovníci používajú jazyk/výrazy, resp. právo na dôstojné zaobchádzanie, ktoré je v súlade s pacientovými ľudskými právami.
So zhoršeným zdravím rómskej populácie a horším sociálno-ekonomickým statusom neoddeliteľne súvisia nerovnosti v zdraví. Väčšina nerovností v zdraví je dôsledkom nerovnomerného vplyvu socioekonomických determinantov v rôznych sociálnych kategóriách, ktoré stále pretrvávajú aj v najbohatších krajinách. Sú to systematické rozdiely z hľadiska ich zdravia, kvalite a prístupe k ZS, ktorá sa im poskytuje. Sociálne nerovnosti v zdraví vznikajú ako dôsledok mocenských nerovností, čiže ako dôsledok nerovnakého postavenia v sociálnej stratifikácii.
Rómska komunita sa odlišuje od majoritnej spoločnosti vo väčšine ukazovateľov spôsobu života (ekonomických, sociálnych, kultúrnych etc.). Životný štýl Rómov je silne ovplyvňovaný kultúrou chudoby, ktorá vedie k nižšej kvalite života. Tá sa prejavuje kratšou dĺžkou života, vysokým výskytom akútnych aj chronických chorôb.
Príslušníci rómskych komunít často pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré neposkytuje dostatok podnetov podporujúcich rozvoj osobnosti. Toto málopodnetné/patologické prostredie nepodporuje socializáciu dieťaťa; osvojenie si pracovných a hygienických návykov; získavanie rozmanitých vedomostí a zručností; vytvorenie rebríčka hodnôt a osvojenie si primeraných noriem sociálneho správania, ktoré by korešpondovali s majoritnou spoločnosťou. To znamená, že je nevyhovujúce pre adekvátny telesný, psychický a motorický vývin dieťaťa, často sú potom preto hodnotené ako pre školu nezrelé. Rómske komunity sú jednou z populačných skupín najviac postihnutých dlhodobou chudobou s charakteristickou medzigeneračnou reprodukciou.
Čo sa týka počtu Rómov obývajúcich Slovenskú republiku, resp. Európu, existujú značné odchýlky od skutočnosti, keďže mnoho príslušníkov rómskej komunity samých seba identifikuje ako príslušníka inej národnostnej menšiny. Obyvatelia rómskeho pôvodu takto samých seba identifikujú buď z vlastného presvedčenia, alebo z obavy pred odlišným zaobchádzaním - diskrimináciou. Z celkového počtu (odhadu) žije podľa analýz približne jedna tretina v rómskych osadách alebo getách izolovaných od majoritnej populácie. Časť z nich žije v obydliach najnižšieho hygienického štandardu, t. j. bez vody a elektriny. To spolu so skutočnosťou, že väčšina týchto obyvateľov má len základné vzdelanie (alebo žiadne), a žije v uvedených podmienkach viac naakumulovaných rodín, významne ovplyvňuje ich zdravotný stav. Je známe, že nízka kvalita bývania je spojená so zvýšeným environmentálnym rizikom a zlým zdravotným statusom. Táto expozícia environmentálnym znečisteninám v ovzduší súvisí napríklad aj s hypertenziou a astmou, a následne potom môžu vyústiť do vyššej úmrtnosti v dôsledku COVID-19 (alebo iného ochorenia).
Viaceré epidemiologické štúdie dokazujú, že zdravotný stav rómskej populácie je horší ako majority. Pri jeho charakterizácii je však treba zvlášť hodnotiť Rómov integrovaných a segregovaných. Úplne alebo čiastočne integrovaní Rómovia sa vyznačujú lepším zdravotným stavom oproti Rómom žijúcim v osadách. Podľa Mroskovej et al. (2019) má miera integrácie/segregácie vplyv na antropometrické parametre u novorodencov. Z retrospektívnej štúdie vyplýva, že rómski novorodenci vykazovali signifikantne nižšie hodnoty všetkých antropometrických parametrov v porovnaní s nerómskymi novorodencami.
V rómskych komunitách je dlhodobo pozorovaná vysoká perinatálna a dojčenská úmrtnosť, výrazne horšia oproti majorite. Kým u majoritnej populácie bola dojčenská úmrtnosť v rokoch 2002−2012 8 ‰, v rómskej komunite 20 ‰. Príčinou sú výrazné rozdiely v životných podmienkach a životnom štýle prameniacom v ich segregácii, ako aj využívaní zdravotnej starostlivosti. Jedným z aspektov segregácie je jej priestorový rozmer, tzn. že umiestnenie osídlenia nám môže napovedať, v akých životných podmienkach Rómovia žijú, aká je infraštruktúra a dostupnosť služieb. Táto perspektíva naznačuje opäť najhoršiu situáciu v segregovaných osídleniach a zlepšuje sa so zvyšujúcou mierou priestorovej integrovanosti.
Rasizmus a diskriminácia ako sociálny konštrukt
Rasizmus je založený na nerovnom sociálnom vzťahu príslušníkov dvoch skupín. Základom rasizmu je proces prikladajúci spoločenský význam biologickým, kultúrnym alebo náboženským charakteristikám a na ich základe vytvára skupiny, ktoré takto homogenizuje. O rasizmus teda ide v prípade, keď rasové, kultúrne, ekonomické alebo sociálne charakteristiky vysvetľujú nerovnosti, legitimizujú nerovné zaobchádzanie alebo pripisujú rôznym skupinám nerovné hodnoty. Rasou rozumieme určitý súbor fyzických vlastností, farby pleti a jazyka. Rozdielne zaobchádzanie na základe rasy alebo rasovej diskriminácie (behaviorálny prejav rasizmu) je veľmi častý aj napríklad v USA, ktoré sú charakteristické veľkou rasovou diverzitou. V USA rasizmus vytvára fyzickú a sociálnu izoláciu, bariéry v príležitostiach, ktoré prispievajú k nerovnostiam v zdraví.
Diskriminácia je sociálne štruktúrovaný jav, zameraný na zachovanie privilégií pre členov dominantných skupín za cenu deprivácie pre ostatných. To, že majorita vníma odlišnosť Rómov ako etnika, je normálnym a prirodzeným skupinotvorným procesom. Nie je však v poriadku, keď sa toto vnímanie odlišnosti a ostražitosť mení v xenofóbiu. K tomu dochádza v prípade, ak sa odlišnosť určitého etnika spája s predsudkami, čoho výsledkom je potom stigmatizácia a následná inštitucionálna diskriminácia so silnou dištanciou voči nim.
Naše implicitné asociácie môžu viesť k zaujatosti a následne vytvárať negatívne hodnotenie založené na určitých atribútoch - napr. predpokladať, že čierna pacientka bude menej kompetentná a preto nepredpisovať určitú liečbu. V takom prípade hovoríme o implicitných predsudkoch, ktoré vytvárajú disociáciu medzi tým, čomu človek verí a chce robiť, a skrytým vplyvom implicitných asociácií na myšlienky a konanie v konkrétnej situácii. V súvislosti s poskytovaním ZS totiž neexistuje oprávnený dôvod pre negatívne hodnotenie súvisiace s členstvom v určitej skupine. Vnímaná rasová diskriminácia je definovaná ako vnímanie nespravodlivého, resp. odlišného zaobchádzania z dôvodu rasy samotnými minoritnými pacientmi.
Nie každá diskriminácia sa vyskytuje na individuálnej úrovni. Politiky a predpisy môžu tak isto mať diskriminačný charakter a označujú sa ako inštitucionálny rasizmus. Individuálna diskriminácia v kombinácii s inštitucionálnym rasizmom môžu zosilniť negatívne účinky iných determinantov zdravia, čím sa rasové/etnické menšiny dostávajú do dvojitého ohrozenia. Diskriminácia Rómov je v mnohých prípadoch príčinou aj dôsledkom ich sociálneho vylúčenia a chudoby. Sociálna exklúzia je sústavný proces marginalizácie, izolácie a oslabovania sociálnych väzieb, ktorý je viditeľný v rôznych oblastiach života, vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poistenie cudzincov na Slovensku
Všetci cudzinci zdržiavajúci sa na území SR majú povinnosť byť zdravotne poistení. Povinnosť sa týka nielen tých cudzincov, ktorí majú udelený pobyt na území SR, ale aj tých, ktorí prichádzajú na základe schengenských/národných víz alebo na základe bezvízového styku.
Verejné zdravotné poistenie
Podľa zákona o zdravotnom poistení sú do systému verejného zdravotníctva zapojení títo cudzinci:
- Každý cudzinec s trvalým pobytom na území SR bez ohľadu na činnosť, ktorú na území SR vykonáva (okrem zákonom stanovených výnimiek).
- Cudzinec, ktorý nemá trvalý pobyt na území SR (ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte Dohody o EHP a vo Švajčiarskej konfederácii) a spĺňa niektorú z nasledovných podmienok:
- Vykonáva u zamestnávateľa so sídlom/prevádzkarnou v SR zárobkovú činnosť s mesačným príjmom najmenej v sume minimálnej mesačnej mzdy.
- Vykonáva/má oprávnenie vykonávať na území SR samostatnú zárobkovú činnosť.
- Je azylantom.
- Je študent z iného členského štátu EÚ alebo zahraničný študent ŠTPK študujúci na základe medzinárodnej zmluvy, alebo žiak alebo študent, ktorý: je maloletý bez sprievodu;
- Je Slovákom žijúcim v zahraničí.
- Je cudzinec zaistený na území SR.
- Je vo výkone detencie, je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
- Je nezaopatrený rodinný príslušník, ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte.
- Je nezaopatrený rodinný príslušník, ktorého za takého považujú právne predpisy členského štátu jeho bydliska.
- Je nezaopatrené dieťa s povolením na pobyt na území SR, do dovŕšenia 18 roku veku s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky, alebo dieťa s oprávneným pobytom narodené na území SR, ktorého pobyt na území Slovenskej republiky je oprávnený podľa osobitného zákona, ktoré má verejne zdravotne poisteného na území Slovenskej republiky aspoň jedného zákonného zástupcu alebo fyzickú osobu, ktorej bolo zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.
- Odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Osoby s udeleným azylom sú verejne zdravotne poistené a poistné za nich hradí štát. Cudzinci s poskytnutou doplnkovou ochranou nie sú automaticky súčasťou systému verejného zdravotného poistenia. Zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území SR za nich uhrádza Ministerstvo vnútra SR v rozsahu, v akom sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia. Súčasťou verejného zdravotného poistenia sa stávajú až v prípade, ak splnia niektorú z vyššie uvedených podmienok (napr. ak sa zamestnajú, alebo začnú podnikať ako SZČO).
Komerčné poistenie
Cudzinci, ktorí nespadajú do systému verejného zdravotného poistenia, si musia zabezpečiť komerčné zdravotné poistenie, ktoré uhrádza liečebné náklady počas celého ich pobytu na Slovensku. Týka sa to aj študentov vysokých a stredných škôl, ktorí nespadajú do osobného rozsahu verejného zdravotného poistenia. Študenti musia mať uzatvorené komerčné zdravotné poistenie v SR alebo vo svojej domovskej krajine pokrývajúce SR, pričom výška poistného krytia musí byť najmenej 30-tisíc eur.
Štátny príslušník tretích krajín (ŠTPK) má povinnosť uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte. ŠPTK je povinný preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území SR. Pri niektorých kategóriách prechodných pobytov (na účel podnikania, na účel osobitnej činnosti, na účel výskumu a vývoja, na účel zlúčenia rodiny a prechodný pobyt ŠPTK, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte) je ŠPTK povinný odovzdať policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie.
Cudzinec má povinnosť predložiť doklad o zdravotnom poistení pri podaní žiadosti o národné vízum (s výnimkou ak ide o rodinného príslušníka azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana) a aj v prípade žiadosti o schengenského víza na účel sezónneho zamestnania. Žiadatelia o schengenské vízum musia taktiež preukázať cestovné zdravotné poistenie, ktoré kryje všetky členské štáty EÚ. Poistné krytie musí byť najmenej 30-tisíc eur.
Ochrana verejného zdravia
Spravidla všetci štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, sú povinní odovzdať policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte (lehotu je možné na základe písomnej žiadosti predĺžiť o 60 dní) lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. V prípade, že túto povinnosť nesplnia, polícia pobyt zruší. Lekársky posudok môžu vydať pracoviská pre cudzokrajné choroby a tropickú medicínu, ktorých zoznam je dostupný na stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Vyšetrenie je spoplatnené a je potrebné sa naň vždy vopred objednať. Ohrozenie verejného zdravia je dôvodom na administratívne vyhostenie cudzinca z územia Slovenska.
Lekárskej prehliadke sú podrobení všetci cudzinci, ktorí požiadajú o azyl v SR. Cudzinci zaistení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov sú povinní podrobiť sa lekárskej prehliadke (vrátane potrebného diagnostického a laboratórneho vyšetrenia, očkovaniu a preventívnym opatreniam určeným orgánom na ochranu zdravia).
Každý uchádzač o štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, ktorý absolvoval predchádzajúce štúdium v zahraničí musí predložiť uznaný doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou strednou, prípadne vysokou školou. Rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní vydáva Okresný úrad v sídle kraja v SR, príslušný podľa miesta pobytu žiadateľa alebo podľa sídla fakulty, ak žiadateľ nemá udelený pobyt v SR, v zmysle § 36 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Každý uchádzač, ktorý úspešne ukončil úplné stredoškolské štúdium v zahraničí, je povinný predložiť s prihláškou na vysokoškolské štúdium, najneskôr však v deň konania prijímacej skúšky, rozhodnutie o uznaní rovnocennosti dokladov, ktoré získal v zahraničí (nevzťahuje sa na doklady o vzdelaní získané v Českej republike). V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) o uznaní dokladu o vzdelaní, ktorým je vysvedčenie o maturitnej skúške, vydaného uznanou strednou školou v inom členskom štáte alebo v treťom štáte na účely pokračovania v štúdiu rozhoduje okresný úrad v sídle kraja po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa s obsahom a rozsahom vzdelávania, ktorý sa podľa štátneho vzdelávacieho programu vyžaduje v Slovenskej republike.
Žiadosť o uznanie dokladov podľa § 36 obsahuje nasledovné údaje: meno a priezvisko žiadateľa, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu, predmet žiadosti, názov a adresu uznanej strednej školy alebo základnej školy, ktorá doklad o vzdelaní vydala, rok ukončenia štúdia, podpis žiadateľa. Ak ide o uznanie dokladu o vzdelaní neplnoletej osoby, žiadosť podáva jej zákonný zástupca.
K žiadosti o uznanie dokladov v zmysle § 36 ods. 1 a 2 zákona je potrebné priložiť nasledovné doklady: kópia dokladu totožnosti, osvedčená kópia dokladu o ukončenom vzdelaní, výpis o absolvovaných predmetoch a vykonaných skúškach, potvrdenie o uznanej strednej školy o rozsahu praktického vyučovania, ak ide o stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, overenie pravosti podpisov a odtlačku pečiatky školy na doklade o ukončenom vzdelaní orgánom štátu pôvodu príslušným na jeho overenie/apostillu, doklad o zaplatení správneho poplatku.
Žiadateľ je povinný predložiť osvedčený preklad dokladov do slovenského jazyka.
Automatické uznanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu
Doklad o vzdelaní vydaný uznanou vzdelávacou inštitúciou členského štátu alebo tretieho štátu, s ktorým bola uzavretá medzinárodná zmluva o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo štátu Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania sa na účely pokračovania v štúdiu uznáva za rovnocenný automaticky.
Kancelária verejného zdravotníctva SR sa zaoberá aj problematikou verejného zdravia, ktoré je definované ako „zdravie populácie“. Súčasťou verejného zdravia sú aj tieto ukazovatele: prevencia ochorení, znižovanie chorobnosti, úmrtnosti aZákladným cieľom verejného zdravotníctva je ochrana a podpora zdravia ako základného ľudského práva a zlepšovanie zdravia a pohody ľudí, vrátane všetkých jej členov s cieľom dosiahnutia zdravia pre všetkých v 21. storočí.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa ukázalo, že aj v Európe existujú značné rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti a v jej kvalite. Tieto rozdiely sú často spojené s etnickou príslušnosťou, sociálnym postavením alebo inými charakteristikami.
tags: #etnika #a #zdravotna #starostlivost