Pracovný pomer môže byť ukončený viacerými spôsobmi, ktoré udáva Zákonník práce. Ten zároveň definuje pojmy odstupného a odchodného a vymedzuje, kedy a v akej výške má zamestnanec na ne nárok. V súvislosti so skončením pracovného pomeru vznikajú zamestnancom v prípadoch upravených Zákonníkom práce nároky na odstupné a odchodné. V prípade obidvoch pojmov ide o plnenia, ktoré sa zamestnancovi poskytujú pri skončení pracovného pomeru, avšak každé z iného dôvodu a pri splnení iných podmienok.
Odstupné: nároky, výpočet a účtovanie
Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou bez zavinenia zamestnanca. Nárok na odstupné vzniká v tých prípadoch, keď zamestnanec za skončenie pracovného pomeru subjektívne nemôže.
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Nárok na odstupné má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak je pracovný pomer ukončený výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú napríklad:
- Organizačné zmeny, ako je zrušenie pracovného miesta alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným.
- Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (napr. zamestnanec na pracovisku s nadmerným teplom, chladom a pod.).
- Zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Pre pracovný úraz to platí len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca (napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod.).
Nárok na odstupné tiež vzniká, ak je pracovný pomer skončený dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f). Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného, čo znamená, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Špecifické ustanovenie platí v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu.
Prečo sa oplatí študentom pracovať? Aké zaplatia DANE a ODVODY?
Výpovedná lehota a odstupné
Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Účtovanie odstupného
Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), sa odstupné vyplácané v zákonnej výške účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Odstupné poskytované nad rámec zákonných predpisov sa účtuje na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady.
Na odstupné vytvárajú zamestnávatelia rezervy podľa § 19 ods. 7 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Rezerva na odstupné sa vytvára na povinnosť podniku vyplatiť odstupné zamestnancom prepusteným z organizačných dôvodov. Spoločnosti vyplýva z rozhodnutia vedenia podniku o budúcom prepustení zamestnancov povinnosť vytvoriť rezervu na odstupné v účtovnom období.
Zdaňujú sa teda daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
Odchodné: nároky, výpočet a účtovanie
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce. Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. To znamená, že zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odchodného, avšak nie nižšiu.
Účtovanie odchodného
Odchodné vyplácané v zákonnej výške sa účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Odchodné poskytované nad rámec zákonných predpisov sa účtuje na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady.
Odchodné sa zdaňuje daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podlieha taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
Kolektívne zmluvy a vyššie plnenia
Podľa § 231 Zákonníka práce je v kolektívnej zmluve možná aj výhodnejšia úprava vzťahu zamestnanca so zamestnávateľom, ako vyplýva priamo zo Zákonníka práce. Takéto vyššie plnenia sú považované za nárok zamestnanca z pracovného pomeru a za daňové výdavky za predpokladu dodržania ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.