Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane.
Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Nezdaniteľné časti základu dane si môžu uplatniť len fyzické osoby, ktoré dosiahli v danom zdaňovacom období takzvané aktívne príjmy.
Za aktívne príjmy sa považujú príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, kedy ide o príjmy za výkon závislej činnosti, príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z vytvorenia diela, príjem z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne.
Medzi aktívne príjmy nepatrí napríklad príjem z prenájmu, príjem z použitia diela, príjem z predaja nehnuteľnosti a podobne.
V prípade, že v zdaňovacom období dosiahne daňovník (fyzická osoba) aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť, ale len k tej časti základu dane, ktorá plynie z jeho aktívnych príjmov.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona.
Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. daného roka, považujú za poberateľov dôchodkovej dávky.
Pod pojmom „dôchodok“ sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.
Podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.
Povinnosť predkladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci.
Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ust. § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. zákona proti byrokracii).
Predčasný starobný dôchodok a nezdaniteľná časť základu dane
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len "NČZD") len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce.
Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku, je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.
Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.
Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1. príslušného roka, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v danom roku iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v danom roku v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
V prípade, že zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa, resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Podpísať vyhlásenie, t.j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz.
Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške.
Zamestnancovi bol spätne k 24.12.2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025.
Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka.
Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení.
Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025 po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Tzn., vykoná prepočet predavkov za 1-4/2025 a sumu rozdielu nedoplatku preddavkov zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2025) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2025 v prehľade bude nedoplatok preddavkov uvedený v r. V r.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej na zdaňovacie obdobie, môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.
V prípade, že úhrnná výška vyplateného dôchodku za rok nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Daňovník, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku v danom roku v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Príklady
Príklad č. 1: Daňovník je k 1.1.2025 poberateľom predčasného starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume vypočítanej ako rozdiel medzi NČZD na daňovníka a celkovou sumou vyplateného predčasného starobného dôchodku za rok 2025.
Príklad č. 2: Daňovník poberá celý rok 2025 predčasný starobný dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko suma predčasného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025.
Príklad č. 3: Zamestnankyňa vyhrala súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru. Náhrada mzdy za roky 2020-2022 pri neplatne skončenom pracovnom pomere bude vyplácať zamestnávateľ. Vyplatenú náhradu mzdy na základe súdneho rozhodnutia zdaní preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia tejto náhrady zamestnávateľ.
Ak na základe rozhodnutia súdu zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec - § 5 ods. 8).
V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa, resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 25 426,27 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 753,79 eura.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce.
Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) sa na účely uplatnenia NČZD neberie do úvahy.
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje v roku 2025 sumu 5 753,79 eura.
Daňovník sa musí rozhodnúť, či si NČZD uplatní mesačne prostredníctvom vyhlásenia u zamestnávateľa, alebo ročne prostredníctvom daňového priznania či ročného zúčtovania.
Ak si zamestnanec uplatňuje NČZD mesačne, zamestnávateľ mu ju zohľadní pri výpočte preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Ak zamestnanec nepožiada o mesačné uplatňovanie NČZD, môže si ju uplatniť jednorazovo pri ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im bol dôchodok priznaný po 1.1. príslušného roka, si môžu uplatniť NČZD na daňovníka.
V prípade, že daňovník poberá starobný, predčasný starobný alebo výsluhový dôchodok a zároveň má príjem zo závislej činnosti, musí zvážiť, či sa mu oplatí uplatniť si NČZD.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak daňovník poberá starobný dôchodok a jeho ročný príjem zo závislej činnosti nepresiahne 50 % NČZD na daňovníka, môže podať daňové priznanie a získať späť zrazené preddavky na daň.
Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025.
Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, t. j. aj za mesiace 07-12/2025.
Podľa § 11 ods. 6 zákona, ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., nemá nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.
V takomto prípade, ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku nepresiahne sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak daňovník poberá starobný dôchodok a jeho ročný príjem zo závislej činnosti nepresiahne 50 % NČZD na daňovníka, je pre neho výhodné podať daňové priznanie, nakoľko mu vznikne daňový preplatok.
Pre správne uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane je dôležité sledovať legislatívne zmeny a informovať sa u svojho zamestnávateľa alebo daňového poradcu.
Ako vyplniť Žiadosť o ročné zúčtovanie dane - 1. časť
Pre čo najúplnejšiu orientáciu v tomto smere prinášame tiež informáciu na túto tému zo stránky Finančnej správy.
Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia.
Prinášame, čo k tomu hovorí Jozef Mihál, známy nielen ako politik, ale tiež daňový poradca.
Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Teda výsledná daň v daňovom priznaní je nula.
Čiže, už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo - výhodné pre poberateľov dôchodkov.
Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie.
V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň.
Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka.
Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.
Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň.
Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.
Dôchodcovia sú daňovníci, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“) alebo im takýto dôchodok bol priznaný v priebehu roka.
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v danom roku presiahli sumu, ktorá predstavuje 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.
Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v danom roku príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.
Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli stanovenú sumu.
V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania.
Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.
Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.
Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené.
Medzi takéto dôchodkové dávky patrí napr.: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovecký a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, výsluhový dôchodok, rodičovský dôchodok.
Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1. príslušného roka, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v danom roku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak sa fyzická osoba stala poberateľom dôchodku v priebehu roka (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť, pokiaľ základ dane nepresiahol stanovenú hranicu.
Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.
Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) sa na účely uplatnenia NČZD neberie do úvahy.
V daňovom priznaní za daný rok si môžete uplatniť rôzne nezdaniteľné časti základu dane.
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú formu zliav, ktoré znižujú základ dane a vo výsledku aj samotnú daň.
Inak povedané, ide o čiastky, ktoré nepodliehajú dani z príjmu.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť každá fyzická osoba (okrem výnimiek).
Čiastka nezdaniteľnej časti základu dane sa zvyšuje každý rok, a to súbežne so zmenou životného minima.
Nezdaniteľnú časť základu dane je možné uplatniť: mesačne - prostredníctvom tlačiva „Vyhlásenie o uplatnenie nezdaniteľnej časti a daňového bonusu”, ktoré daňovník podpíše u zamestnávateľa, ročne - prostredníctvom ročného zúčtovania alebo daňového priznania.
Odpočet na daňovníka si môžete uplatniť len pri základe dane do určitej výšky. Pri vyššom základe sa čiastka kráti.
Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku
Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku je ďalšou formou daňového zvýhodnenia.
Je možné ju uplatniť za podmienok, ak manžel/manželka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa ďalšie kritériá.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)
Daňové zvýhodnenie vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) je možné uplatniť v maximálnej ročnej čiastke.
Príspevky na DDS zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po určitej dátume.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie si uplatníte ročne, a to podaním daňového priznania alebo prostredníctvom ročného zúčtovania.
Prehľad výšky daňových zvýhodnení v daňovom priznaní za daný rok
V daňovom priznaní podanom v nasledujúcom roku si môžete uplatniť tieto čiastky daňových odpočtov.
Nechcete sa trápiť nad tým, na akú výšku nezdaniteľnej časti máte nárok?
Podľa § 11 ods. 6 zákona, ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., nemá nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.
V takomto prípade, ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku nepresiahne sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do nasledujúceho obdobia.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške.
Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku.
Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie.
Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane z príjmov dosiahnutých v zahraničí.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...".
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce.
Napokon, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti.
Nezdaňované príjmy: Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené.
