Funkcia starostu obce je volená a vykonávaná v rámci samosprávy. Starosta je predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom. Platové pomery starostov sú upravené zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. V súvislosti s výkonom funkcie starostu sa často objavujú otázky týkajúce sa nároku na odstupné a odchodné.
Odstupné starostu
Po zániku mandátu starostu, napríklad z dôvodu skončenia funkčného obdobia, vzniká doterajšiemu starostovi nárok na odstupné, ak vykonával funkciu šesť mesiacov alebo dlhšie (§ 5 zákona č. 253/1994 Z. z.).
Výška odstupného sa vypočíta z priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat sa rozumie jedna dvanástina súčtu platu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Nárok na odstupné nevznikne, ak bol starosta opäť zvolený do funkcie.
Špecifické situácie pri vzniku nároku na odstupné
Ak bol starosta dlhodobo práceneschopný, výpočet odstupného sa vykoná na základe priemeru platu za obdobie 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu, s prihliadnutím na obdobie práceneschopnosti.
Ak sa starosta vzdá mandátu, je potrebné posúdiť, či má nárok na odstupné v závislosti od konkrétnych okolností a platnej legislatívy.
Ak starostovi zanikne mandát smrťou, nárok na odstupné, ako aj jeho ďalšie peňažné nároky postupne prechádzajú na manžela, deti a rodičov, ak s ním v čase smrti žili v spoločnej domácnosti.
Odchodné starostu
Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest nepozná inštitút odchodného pre starostu obce. To znamená, že starosta nemá zo zákona nárok na odchodné vyplácané z titulu výkonu funkcie starostu.
Ak bol starosta pred nástupom na výkon funkcie starostu zamestnancom a bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie, po skončení výkonu funkcie starostu sa vracia na svoje pracovné miesto u svojho zamestnávateľa. V takom prípade sa na neho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, vrátane prípadného nároku na odchodné pri odchode do dôchodku.
Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch alebo kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok.
Ďalšie aspekty
Starostovi patrí počas výkonu funkcie dovolenka v rozsahu podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).
Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Príklady z praxe a súvisiace otázky
Skončením účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, sa mohla ukončiť platnosť niektorých benefitov zamestnancov vo verejnej službe.
V praxi sa vyskytujú otázky, či má nárok na odstupné hlavný kontrolór obce po skončení jeho funkčného obdobia.
V prípade smrti zamestnanca je potrebné riešiť nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom.
V kontexte petržalského prípadu, kde bol bývalý starosta opätovne zvolený do funkcie po tom, ako sa vzdal mandátu a bolo mu vyplatené odstupné, vzniká otázka možnej výkladovej neistoty v právnych predpisoch. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedlo, že nárok na odstupné sa posudzuje v čase vzdania sa funkcie, bez ohľadu na to, či bude neskôr opäť kandidovať. Avšak, podľa zákona č. 253/1994 Z. z. nárok na odstupné nevznikne, ak bol starosta opäť zvolený do funkcie. Táto situácia poukazuje na potrebu jasnejšieho výkladu alebo legislatívneho doplnenia.
Ak starosta odstúpi, kompetencie preberá v plnom rozsahu jeho zástupca. Neprichádza tým zároveň o mandát, ostávajú mu teda všetky práva poslanca, vrátane hlasovania. Nie je dôvod na nástup náhradníka a ani sa nezmenšuje počet poslancov.
Doplňovacie voľby do orgánov samosprávy vyhlasuje predseda NR SR. Je dôležité presne určiť, do akého času musia byť vyhlásené a uskutočnené voľby nového starostu.
Odstupné starostovi patrí v zmysle §5 zákona NRSR č. 253/1994 Z.z. Odchodné z titulu výkonu funkcie starostu zákon nepozná.
V súvislosti s možnou výplatou odstupného a odchodného pre starostu, ktorý bol pred výkonom verejnej funkcie zamestnancom a po jej skončení ide priamo na dôchodok a na pôvodné miesto už nenastúpi, je potrebné posúdiť nárok podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Chyby minulých období – 5 príkladov, ako ich opraviť v účtovníctve aj daniach
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.
Všeobecné pravidlo o vrátení odstupného upravuje § 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške... (ak nenastali podmienky vylučujúce nárok na odstupné).
Zákonná úprava hovorí, za akých okolností patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce, no zároveň tiež jasne ustanovuje, že právny nárok nevznikne, ak je starosta opäť zvolený do funkcie.
Orgány verejnej moci sa totiž pri výklade právnych predpisov nemajú dostávať do neistoty, lebo to nie je dobrá vizitka pre nich samotných, ani pre legislatívnu úpravu ako takú.
V niektorých prípadoch sa odstupného pre starostu nepatrí, dobrým príkladom je situácia, keď starostovi zanikol mandát ex lege pre odsúdenie za trestný čin.
Zákonodarca nemal záujem jednorazovým plnením oceňovať prácu starostu, ktorý sa dobrovoľne vzdal svojej funkcie a následne sa hneď v doplňujúcich voľbách úspešne uchádzal o ten istý mandát.
Ak starosta odstúpil z funkcie, nie je to vždy dostatočný dôvod na to, aby sa úrad ponáhľal s vyplatením odstupného bez riadneho právneho základu a overenia všetkých zákonných podmienok.
Úrad mestskej časti nakladá s verejnými zdrojmi a musí pri tom postupovať nielen transparentne, ale aj obozretne.
V prípade, že sa ukáže, že výklad ministerstva o nároku na odstupné je správny, potom je vhodné, aby došlo k doplneniu a vyjasneniu aktuálnej právnej úpravy, čo by pomohlo predchádzať sporným výkladom v podobných prípadoch v budúcnosti.
Je možné, že špekulatívni jedinci by mohli zneužiť inštitút odstúpenia z funkcie a následného znovuzvolenia na získanie neoprávneného finančného prospechu, čo by mohlo byť návodom pre podobné konanie v budúcich voľbách.