Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takomto prípade má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu v prvých dňoch PN poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a následne nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti, ktoré zjednodušujú a zrýchľujú celý proces. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako postupovať pri PN, aké sú povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa zmenil systém s príchodom elektronickej PN (ePN).

Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach výlučne elektronicky (ePN). Tento systém zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Pacient/zamestnanec už nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím je eliminovaná možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Aké sú výhody ePN?
- Neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
- Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské.
- Nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské (ak to za vás neurobí zamestnávateľ).
- Neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri ePN
Vďaka elektronickému systému sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a následne aj zamestnávateľovi.
Povinnosti zamestnanca
- Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec nemusí doručovať žiadne potvrdenia o PN zamestnávateľovi, avšak je dôležité, aby bez zbytočného odkladu informoval zamestnávateľa, že je PN a nedostaví sa do práce.
- Zotrvanie na adrese: Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Nahlásenie účtu/adresy: Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN je poistenec povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať, alebo adresu, kam žiada zaslať dávku v hotovosti. Toto neplatí v prípade, ak číslo účtu alebo adresu nahlasuje zamestnávateľ. Oznamovať účet alebo adresu nie je povinný poistenec-zamestnanec, ak zamestnávateľ poskytuje mzdu na účet.
- Hlásenie úrazu: Ak vaša ePN vznikla z dôvodu úrazu (pracovného aj nepracovného) a žiadate o dávku, máte povinnosť čo najskôr vyplniť a poslať tlačivo „Hlásenie úrazu“ na účely nemocenského. Toto tlačivo je dostupné aj v Elektronickom účte poistenca.
- Preukázanie totožnosti pri kontrole: Zamestnanec sa musí pri kontrole dodržiavania nariadeného liečebného režimu preukázať pracovníkom Sociálnej poisťovne občianskym preukazom.
Povinnosti zamestnávateľa
- Oznamovacia povinnosť: Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni do 3 dní od sprístupnenia informácie o vzniku ePN:
- informáciu, ako vypláca mzdu zamestnancovi (ak na účet, tak zamestnávateľ doplní číslo účtu zamestnanca, ak v hotovosti, tak to oznámi Sociálnej poisťovni),
- posledný deň, ktorý zamestnanec pracoval pred vznikom PN.
- Náhrada príjmu pri pracovnom úraze: V prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania zamestnávateľ oznamuje dni, za ktoré bola náhrada príjmu za obdobie PN vyplatená, a to v lehote do 3 dní od vyplatenia náhrady príjmu (formulár „Potvrdenie o náhrade príjmu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania“).
- Kontrola liečebného režimu: Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa, nie zamestnávateľ.
- Nahlasovanie zmien do zdravotnej poisťovne: Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného (začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z). Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K len v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
- Prerušenie poistenia: Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Ako si skontrolovať ePN a nahlásiť zmeny
Svoju elektronickú práceneschopnosť si môžete kontrolovať online. V Elektronickom účte poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne máte prehľad o svojej ePN a informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.
NÁVOD: Elektronický účet poistenca - aktivácia prístupu ONLINE, bez návštevy pobočky, s použitím eID
Aktivácia Elektronického účtu poistenca
Prístup do EÚP si môžete aktivovať osobne po jednej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne alebo elektronicky s využitím elektronického občianskeho preukazu (eID) prostredníctvom žiadosti cez slovensko.sk.
Zmena adresy pobytu alebo čísla účtu
V EÚP si viete nahlásiť zmenu čísla účtu či adresu pobytu počas PN, na ktorú vám má Sociálna poisťovňa zasielať nemocenské. Postup je nasledovný:
- V časti „Elektronická práceneschopnosť“ kliknite na konkrétnu ePN.
- Otvorí sa vám detail ePN.
- V približne strednej časti obrazovky nájdete „Spôsob výplaty dávky“, po kliknutí na „Výplata dávky“ sa formulár otvorí.
- Časť „Údaje o poistencovi“ sú vopred vyplnené systémom.
- Skontrolujte údaje a ak je formulár bez chyby, odošlite ho tlačidlom „Potvrdiť“. Ak systém upozorní na chyby, je potrebné vrátiť sa do formulára, chybu opraviť a opäť kliknúť „Potvrdiť“.
- Odoslaný formulár nájdete v Detaile ePN, v spodnej časti obrazovky, v časti „Oznámenia“.
SZČO a dobrovoľne poistení by mali pri prvej ePN nahlásiť číslo bankového účtu alebo adresu, ktoré sa budú používať na výplatu nemocenského či úrazového príplatku.
Späťvzatie žiadosti o nemocenské/úrazový príplatok
Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok môže poistenec až do ukončenia konania vziať späť. Postup:
- V časti „Elektronická práceneschopnosť“ si vyberte konkrétnu ePN kliknutím na riadok ePN.
- Následne sa dostanete do detailu ePN.
- Vo vrchnej časti obrazovky vľavo sa nachádza „Poistný vzťah“, po rozkliknutí „Zobraziť detail konania“, kliknite na „Späťvzatie žiadosti“ a vyplňte formulár.
- Poistenec vyznačí, z ktorých poistných vzťahov berie žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok späť.
- Formulár odošlite tlačidlom „Potvrdiť“.
Papierová PN
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN (napríklad z technických príčin, ktoré trvajú viac ako tri kalendárne dni). V tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Povinnosti pri papierovej PN
Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN.
- Diel I. - „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti“: Tento diel si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Po skončení PN ho vracia lekárovi.
- Diel II. - „Žiadosť o nemocenské“: Tento diel zamestnanec predloží svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca.
- Diel IIa. - „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca“: Týmto dielom si zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
- Diel III.: Tento diel si necháva ošetrujúci lekár a zasiela ho Sociálnej poisťovni.
- Diel IV. - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti: Po skončení PN vystaví ošetrujúci lekár tento diel, ktorý zamestnanec ihneď odovzdá zamestnávateľovi. Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako desať dní.
- Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. lístok na peniaze): Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac a je vystavená papierovo, ošetrujúci lekár potvrdí tento preukaz. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac. Tento doklad je potrebné doručiť do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa v mesiaci.
Postup odovzdania dokumentov Sociálnej poisťovni poštou (pri papierovej PN)
V prípade papierovej PN je dôležité dodržiavať stanovené lehoty a správny postup:
- Získajte potrebné tlačivá: Uistite sa, že máte všetky relevantné diely potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Vyplňte tlačivá: Tlačivá vyplňte čitateľne a pravdivo. Uistite sa, že ste vyplnili všetky povinné polia.
- Priložte potrebné prílohy: K tlačivám priložte všetky potrebné prílohy, ako napríklad kópie dokladov, potvrdení a pod. V prípade žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložte formulár PD U1 (ak ho máte) a doklady preukazujúce výkon práce na území štátu Európskej únie.
- Odosielajte dokumenty doporučene: Dokumenty odošlite doporučene na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Adresu pobočky nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Dôrazne odporúčame odoslať dokumenty doporučene, aby ste mali doklad o ich odoslaní a doručení.
- Uschovajte si kópie dokumentov: Pred odoslaním si urobte kópie všetkých dokumentov, ktoré odosielate. Tieto kópie si uschovajte pre prípad potreby.

Nárok na nemocenské a jeho výpočet
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Vymeriavací základ
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Denný vymeriavací základ (DVZ) je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenského
U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výška a trvanie nemocenského
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Zamestnanec:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Podmienkou poberania nemocenského pre dobrovoľne poistenú osobu je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote:
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Maximálna dĺžka PN z hľadiska nemocenského poistenia je 52 týždňov. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.
Liečebný režim a kontroly
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Kontroly dodržiavania liečebného režimu
Kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonáva zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si nájdete takéto oznámenie, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky, je osamelý a nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, môže sa vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad v prípade vykonania kontroly.
Zmena miesta pobytu počas PN
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Postup pri PN vzniknutej v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.
Musí ísť o potvrdenie, ktoré aj v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
K žiadosti je potrebné priložiť: žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom).
Ošetrovné (OČR)
Ošetrovné sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku, prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát. Túto skutočnosť však musí potvrdiť ošetrujúci lekár chorého. Krátkodobé OČR možno poberať najviac 14 kalendárnych dní.
Aktuálne nárok na ošetrovné vzniká aj v prípade, ak dôjde k nečakanému uzavretiu predškolského alebo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. V takom prípade môže rodič požiadať o krátkodobé ošetrovné, aj keď dieťa nie je choré.
K žiadosti o ošetrovné je potrebné poslať aj čestné vyhlásenie, v ktorom sa oznamujú skutočnosti potrebné pre nárok na výplatu ošetrovného za príslušný mesiac. Sociálna poisťovňa potrebuje poznať presné dni, kedy sa ktorý rodič o dieťa staral. Čestné vyhlásenie je možné poslať aj za dva, tri mesiace naraz, dávka však môže byť vyplatená až po doručení tohto vyhlásenia.