Tento článok sa zaoberá problematikou odmeňovania právnych zástupcov, nárokom na náhradu škody a s tým súvisiacimi podmienkami. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch tejto oblasti, a to zrozumiteľným spôsobom pre širokú verejnosť.
Odmena advokáta: Spôsoby určenia a výška
Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak nedôjde k dohode o zmluvnej odmene, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene.
Spôsob určenia a výšku odmeny a náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času upravuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti z 10. septembra 2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Odmena advokáta je vecou dohody medzi ním a klientom. Klient sa môže dohodnúť s advokátom na hodinovej odmene, odmene za úkon, paušálnej odmene, pevne stanovenej odmene alebo odmene za úspešné ukončenie prípadu.
Hodinová odmena
Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby a výšky hodinovej sadzby. Advokát pri účtovaní predloží klientovi na jeho žiadosť časovú špecifikáciu vykonanej práce.
Paušálna odmena
Ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny.
Podielová odmena
Zmluvná odmena sa môže určiť aj podielom na hodnote veci (tzv. podielová odmena). Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.
Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa skončí konanie len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.
Príklad:
Klientka sa dohodla s advokátkou slovne, že jej honorár za právnu pomoc odpočíta z vysúdenej sumy 33 000 eur. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny je 20 % z hodnoty veci, teda 20 % z 33 000 eur = 6 600 eur.
Tarifná odmena
Tarifná odmena je odmena dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Tarifná odmena je stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku. Odmena 200 eur za celé konanie patrí advokátovi ustanovenému za opatrovníka na ochranu práv poškodeného v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva. Ak advokát nezastupoval ako opatrovník oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny podľa prvej vety. Za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, ktoré skutkovo súvisia, najvyššia odmena sa zvyšuje o polovicu; odmena za ostatné veci sa neprizná. Ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny.
Prehľad náhrad za stratu času a režijný paušál pre rok 2023
| Typ náhrady | Výška bez DPH | Výška s DPH | Typ konania |
|---|---|---|---|
| Náhrada za stratu času (1/60 VZ) | 20,87 € | 25,04 € | Civilné konanie |
| Náhrada za stratu času (1/60 VZ) | 17,70 € | 21,24 € | Trestné a priestupkové konanie |
| Režijný paušál (1/100 VZ) | 12,52 € | 15,02 € | Civilné konanie |
| Režijný paušál (1/100 VZ) | 10,62 € | 12,74 € | Trestné a priestupkové konanie |
Hotové výdavky
Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdajov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdajov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdajov. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Trovy právneho zastupovania
Advokátovi patria trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Na to, aby súd priznal náhradu trov zastupovania advokátom, je dôležité, aby boli trovy vynaložené účastníkom konania v spore v príčinnej súvislosti s jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.
Ako prebieha rozvod? - Právo s Patrikom #1 (ZÁZNAM zo živého vysielania)
Právny rámec zodpovednosti štátu za škodu
Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje právny rámec zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Tento zákon definuje podmienky, za ktorých je možné uplatniť nárok na náhradu škody.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Z písomnej žiadosti poškodeného musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
Rozsah náhrady škody
Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Toto právo možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Zodpovednosť advokáta za škodu
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) a náhrada škody
Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“); t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah. Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane. Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať. Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane. Pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť hospodársku realitu danej transakcie.