Odmeňovanie konateľa, sociálny fond a pravidlá jeho tvorby a použitia na Slovensku

Na úvod je dôležité objasniť, akým spôsobom sa spoločník alebo konateľ môže odmeňovať vo vlastnej s.r.o. Existuje niekoľko možností, pričom každá z nich má svoje špecifiká z hľadiska pracovnoprávnych, obchodnoprávnych, daňových a odvodových povinností. Medzi hlavné kanály patria odmena za výkon funkcie konateľa, mzda v pracovnom pomere a podiely na zisku (dividendy).

Odmena konateľa: Obchodnoprávny vzťah s dopadom na dane a odvody

Odmena konateľa na základe mandátnej zmluvy či zmluvy o výkone funkcie konateľa je obchodnoprávny pomer podľa Obchodného zákonníka. Tento vzťah pokrýva funkciu a činnosť konateľa, ako je obchodné vedenie firmy alebo zabezpečenie účtovníctva. Zásadný rozdiel oproti pracovnému pomeru spočíva v tom, že nepodlieha pracovnoprávnym povinnostiam, a teda Inšpektorát práce nemá až tak čo kontrolovať. Rovnako nepodlieha akémukoľvek minimálnemu limitu odmeny, ani z hľadiska pracovného práva, ani podľa pravidiel pre transferové oceňovanie nezávislých obchodných vzťahov. Odmena môže byť stanovená ľubovoľne - napríklad 1 000 EUR, 100 EUR či 1 EUR.

Napriek obchodnoprávnej povahe sa odmena konateľa zdaňuje a zodvodňuje rovnako ako mzda zamestnanca, ide totiž o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. To znamená, že aj tu je potrebná registrácia zamestnávateľa na Finančnej správe, sociálke i zdravotke, ako aj registrácia samotného konateľa. Pri pravidelnej odmene (mesačne) sa zvyčajne uplatnia sadzby: zdravotné poistenie 4 % zamestnanec a 11 % zamestnávateľ; sociálne poistenie 9,4 % zamestnanec a 24,15 % zamestnávateľ (spolu 33,55 %). Pri nepravidelnej odmene (napr. raz za rok/štvrťrok) je sociálne poistenie nižšie: 7 % zamestnanec a 21,75 % zamestnávateľ (zdravotné ostáva 4 % + 11 %). Sociálna poisťovňa zároveň používa maximálne vymeriavacie základy (stropy), ktoré pri vysokých sumách môžu znížiť odvody.

Príklady odmeňovania konateľa

  • Pravidelná odmena 2 000 € mesačne:
    • Zamestnanec: sociálne 188 € (9,4 %) + zdravotné 80 € (4 %) = 268 €.
    • Firma: sociálne 483 € (24,15 %) + zdravotné 220 € (11 %) = 703 €.
    • Celkový náklad firmy: 2 703 €.
  • Nepravidelná odmena 10 000 € vyplatených raz ročne:
    • Zamestnanec: sociálne 700 € (7 %) + zdravotné 400 € (4 %).
    • Firma: sociálne 2 175 € (21,75 %) + zdravotné 1 100 € (11 %).
    • Celkový náklad firmy: 13 275 €.
Tabuľka porovnávajúca typy odmeňovania konateľa.

Konateľ ako zamestnanec vs. Konateľ na základe zmluvy o výkone funkcie

Konateľ a zamestnanec sú dve rozdielne činnosti, ktoré sa nemôžu prekrývať. Napríklad, ak je Jožko spoločníkom v s.r.o. a zároveň konateľom, môže byť zároveň zamestnancom, ktorý na prevádzke predáva miešané drinky. Na vykonávanie funkcie konateľa má zmluvu o výkone funkcie (resp. mandátnu zmluvu) s mesačnou či ročnou odmenou, zatiaľ čo na miešanie drinkov má pracovnú zmluvu s pracovným časom, dovolenkou, príplatkami a mesačnou mzdou. V prípade pracovného pomeru sa riešia štandardné povinnosti zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (dovolenka, príplatky, evidencie). Pri nároku na odmenu sa konateľ na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca - firma ho prihlási a z odmeny platí preddavky (pri nepravidelnej odmene sa prihlásenie robí len v mesiacoch, keď je odmena vyplatená). Do Sociálnej poisťovne sa konateľ s odmenou nahlasuje ako zamestnanec; pri nepravidelnom príjme sa použije odlišný typ príjmu, čo ovplyvní sadzby.

Sociálny fond: Povinnosti, tvorba a použitie

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba alebo služobný pomer. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu:

  • S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer: S.r.o. sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
  • Fyzická osoba je konateľom s.r.o. a zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu: S.r.o. sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
  • Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer: Občianske združenie sa považuje za zamestnávateľa a je povinné tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, ktoré možno rozdeliť do troch základných kategórií:

  1. Povinný prídel: Ide o povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
  2. Ďalší prídel: Ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť pre zamestnávateľa povinný alebo nepovinný. Povinný je vtedy, ak je jeho tvorba dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. V obidvoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
  3. Ďalšie zdroje: Medzi ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu patria napríklad zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
Graf: Štruktúra zdrojov sociálneho fondu.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa môžu použiť na rôzne účely, ktoré súvisia so starostlivosťou o zamestnancov. Medzi najčastejšie patria:

  • stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
  • účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. prenájom futbalového ihriska, zimného štadióna),
  • rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
  • zdravotnú starostlivosť,
  • sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného, predčasného starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Obmedzenia použitia sociálneho fondu

Z prostriedkov sociálneho fondu nie je možné poskytovať príspevok na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní).

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu a odvody

Príspevky zo sociálneho fondu, bez ohľadu na to, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, prípadne ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov). Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Sociálny fond a DPH

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.

Povinnosti konateľa v súvislosti so sociálnym fondom

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným má v súvislosti so sociálnym fondom niekoľko dôležitých povinností:

  • Zabezpečiť tvorbu sociálneho fondu v súlade so zákonom a internými predpismi spoločnosti.
  • Zabezpečiť vedenie evidencie o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu.
  • Zabezpečiť použitie prostriedkov sociálneho fondu v súlade so zákonom a internými predpismi spoločnosti.
  • Zabezpečiť zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu v súlade so zákonom.
  • Informovať zamestnancov o možnostiach využitia sociálneho fondu.
  • Predkladať valnému zhromaždeniu návrh na použitie sociálneho fondu.

Zodpovednosť konateľa

Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobí porušením svojich povinností. Ak konateľ poruší povinnosti v súvislosti so sociálnym fondom, môže mu vzniknúť povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým spoločnosti vznikla.

tags: #odmena #konatela #a #socialny #fond