V pracovnom práve na Slovensku sa často stretávame s pojmami "odstupné" a "odchodné". Hoci sa oba týkajú peňažných plnení poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, ich účel a podmienky sú odlišné. Tento článok sa zaoberá problematikou odchodného a odstupného vo verejnej správe, podmienkami ich poskytovania a nárokmi zamestnancov, vychádzajúc zo Zákonníka práce a ďalších relevantných právnych predpisov.
Definície a rozdiely medzi odstupným a odchodným
Výkon práce vo verejnom záujme, hovorovo aj verejná služba, je vykonávanie práce v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľom definovaným v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. V porovnaní so súkromnou sférou sa vyznačuje zvýšeným dôrazom na ochranu verejného záujmu.
Odstupné
Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Toto plnenie vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení tohto pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát.
Odchodné
Odchodné, na druhej strane, predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz.
Dôležité je zdôrazniť, že ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu. Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely, ktorý je upravený v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa pri výpočte vychádza z funkčného platu.
Právna úprava odchodného a odstupného vo verejnej správe
Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy:
- Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.): Predstavuje základný právny predpis, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku. Ustanovuje minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.
- Zákon o výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z. z.): Upravuje okrem iného aj maximálnu výšku odstupného a odchodného pre zamestnancov v tejto sfére.
- Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 553/2003 Z. z.): Je dôležitý pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa tohto zákona. Pri poskytovaní odchodného a odstupného je potrebné vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre týchto zamestnávateľov.
Podmienky nároku na odstupné
V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákonníka práce, odstupné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti, alebo z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočným. Nárok na odstupné vzniká aj vtedy, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú osobitným predpisom.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne je to aj v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.
Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Do trvania zamestnania na účely poskytovania odstupného sa započítava len pracovný pomer. Napríklad, ak zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval tri roky, z toho jeden rok v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou a dva roky na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na odstupné mu nepatrí.
Zákonník práce: Ako to je s výpoveďou, mzdou, dovolenkou, nadčasmi, príplatkami či prácou z domu
Výpočet výšky odstupného
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa a od toho, či zamestnanec skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou v nadväznosti na nadbytočnosť. Zákonník práce určuje minimálnu výšku odstupného. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa môžu túto výšku zvýšiť. Napríklad, ak zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval viac ako päť rokov a menej ako desať rokov a skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, jeho odstupné je najmenej v sume dvoch funkčných platov. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa môže byť táto suma zvýšená o jeden funkčný plat.
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku pracovného pomeru, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Podmienky nároku na odchodné
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch, v kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z.
Ak zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca.
Kolektívne zmluvy a ich vplyv na výšku odstupného a odchodného
U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe je záväzná pre všetkých štátnych zamestnancov a pre všetky služobné úrady podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava podmienok vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami. Tieto zmluvy môžu špecifikovať vyššie sumy odstupného a odchodného nad rámec zákonných minimálnych požiadaviek.
Ďalšie aspekty zamestnancov vo verejnej správe
Pracovnoprávne vzťahy
Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru k zamestnávateľovi. Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa.
Výberové konanie
Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, sa obsadzuje výberovým konaním. Výberovým konaním sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím.
Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady, výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.
Predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme
Pre prácu vo verejnej službe musíte splniť niekoľko základných podmienok. Verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Za bezúhonného človeka sa považuje ten, koho právoplatne neodsúdili za úmyselný trestný čin.
Fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom Ukrajiny alebo rodinným príslušníkom štátneho občana Ukrajiny, ktorá je odídencom a ktorá z objektívnych dôvodov nemôže preukázať bezúhonnosť, môže počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny preukázať bezúhonnosť čestným vyhlásením. Fyzická osoba, ktorá preukázala bezúhonnosť čestným vyhlásením a jej pracovný pomer trvá, je povinná do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov.
Povinnosti a obmedzenia vedúcich zamestnancov
Pri výkone práce vo verejnom záujme musíte rátať s viacerými povinnosťami a obmedzeniami. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Okrem toho musí zostať bezúhonný, nesmie prijímať dary v súvislosti s prácou a tiež nesmie mať v podriadenosti blízke osoby. Vedúci zamestnanec je povinný oznamovať údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu podľa osobitného predpisu orgánu, ktorý ho vymenoval alebo zvolil.
Náhrada škody
Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody. Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže zamestnávateľ upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody.
Prechodné ustanovenia
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003. Predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme, ktoré zamestnanec spĺňal podľa zákona o verejnej službe do 31. decembra 2003, sú splnené aj na účely tohto zákona. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorí so štátnym zamestnancom, ktorý k 31. augustu 2025 vykonával lekársku posudkovú činnosť, pracovnú zmluvu so vznikom pracovného pomeru k 1. októbru 2025, ak spĺňa predpoklady.