Odchodné a odstupné v štátnej službe: Podrobný sprievodca

Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie odchodného a odstupného v kontexte štátnej služby na Slovensku. Cieľom je objasniť podmienky nároku na tieto peňažné plnenia, ich výšku a relevantné právne predpisy, ktoré ich upravujú.

Úvod do Odchodného a Odstupného

Odstupné a odchodné sú dve odlišné formy finančnej kompenzácie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi. Hoci sa oba považujú za peňažné plnenia, ich účel a podmienky nároku sa líšia. Odstupné predstavuje určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru, zatiaľ čo odchodné je plnenie poskytované pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu.

Čo je Odstupné?

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát. Je vylúčená kumulácia odstupného a výpovednej doby. V praxi to znamená, že zamestnanec si môže vybrať buď uplynutie výpovednej doby, počas ktorej by ešte stále chodil do práce a vykonával pracovnú činnosť pre zamestnávateľa, alebo požiada o vyplatenie odstupného.

Čo je Odchodné?

Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz. Odchodné je upravené v § 76a Zákonníka práce. Po novele Zákonníka práce stačí o odchodné požiadať do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. Na odchodné majú nárok iba pracovníci, ktorí po skončení zamestnania nadobudnú nárok na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok.

Právny Rámec Odstupného a Odchodného v Štátnej Službe

Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je potrebné brať do úvahy aj ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Dôležitým zákonom pre štátnych zamestnancov je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Tento zákon upravuje odchodné a odstupné pre štátnych zamestnancov odlišne od Zákonníka práce, často priaznivejšie.

Podmienky Nároku na Odstupné v Štátnej Službe

Odstupné patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákonníka práce odstupné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Nárok na odstupné vzniká len v prípadoch, ak došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo pre nadbytočnosť zamestnanca.

Odstupné je upravené aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to konkrétne v ustanovení § 53 zákona. Odstupné patrí štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Zákon o štátnej službe neopomína ani odstupné pre zamestnancov v stálej štátnej službe, ktorí boli odvolaní z pozícií vedúcich zamestnancov.

Dôvody pre Poskytnutie Odstupného

Medzi hlavné dôvody pre poskytnutie odstupného patria:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov alebo inej organizačnej zmene.
• Strata spôsobilosti vykonávať prácu: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Výška Odstupného v Štátnej Službe

Oproti Zákonníku práce je zákon o štátnej službe v otázke odstupného pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere priaznivejší, pretože v prípade skončenia pracovného pomeru vo vyššie uvedených prípadoch im prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali aspoň dva roky, tak im prináleží až trojnásobok funkčného platu, čo je oproti § 76 ods. 2 v spojení s § 62 Zákonníka práce nepochybne priaznivejšie. Zákon o štátnej službe umožňuje aj kolektívne vyjednávanie a umožňuje uzavrieť tzv. kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá môže upraviť odstupné vyššie, ako je uvedené v § 53 zákona o štátnej službe. V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku.

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odstupného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Príklad z praxe: Odstupné

Spoločnosť AX, s. r. o., zrušuje svoje podnikateľské aktivity, a preto dá zamestnancom výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. a). Na podklade toho dôjde zo strany zamestnanca k výzve, aby došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, s ktorou je v zmysle zákona zamestnávateľ povinný súhlasiť a zamestnancovi vyplatí odstupné. Následne dôjde k zrušeniu spoločnosti AX, s. r. o., bez likvidácie, pretože celý jej majetok prejde na právneho nástupcu ALFA, s. r. o., ktorá sa rozhodne pokračovať v podnikateľských aktivitách právneho predchodcu, pričom osloví aj pôvodného zamestnanca a tento opätovne nastúpi do pracovného pomeru. Ak sa tak stalo pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je zamestnanec povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Zamestnávateľ sa však so zamestnancom môže dohodnúť, že na vrátení odstupného nebude trvať. Ak už uplynul čas, za ktorý zamestnanec dostal odstupné (napríklad zamestnanec mal 3-mesačné odstupné a právny nástupca zamestnávateľa ho oslovil po 4 mesiacoch) a ten uzavrie pracovný pomer, nemá zamestnávateľ nárok na vrátenie ani pomernej časti odstupného.

Podmienky Nároku na Odchodné v Štátnej Službe

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe vyplýva, že podmienky na priznanie odchodného sú vcelku obdobné tým, ktoré vyžaduje § 76a Zákonníka práce. Štátny zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Na odchodné má však nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať.

Zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Kedy Vzniká Nárok na Odchodné?

Na odchodné má nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať. Ak si zamestnanec neuplatní nárok na priznanie jedného z typov dôchodku v zákonom stanovenej lehote - teda pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení - stráca nárok na odchodné.

Príklad z praxe: Vrátenie Odchodného

Odchodné mi bolo vyplatené podľa nižšie uvedeného textu zákona o štátnej službe na základe mojej žiadosti o invalidný dôchodok predloženej do jedného mesiaca po skončení štátnozamestnaneckého pomeru: § 54 ods. (1) Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Miera zníženia pracovnej schopnosti bola stanovená na 35%, teda invalidný dôchodok mi nebol priznaný. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, t.j. nárok na odchodné má štátny zamestnanec v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iba v prípade, ak spĺňa požiadavky uvedené v bode a., b. Podmienkou vzniku nároku na odchodné je okrem iného aj preukázanie nároku na invalidný dôchodok. Nakoľko invalidný dôchodok nebol priznaný, neviete túto skutočnosť preukázať, a teda odchodné je potrebné vrátiť.

Výplata Odstupného a Odchodného

Odstupné, ako aj odchodné sú finančné plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancom, a preto sa budú vyplácať spoločne s bežnou mzdou ostatných zamestnancov. Ide teda o plnenie, na ktorého vyplatenie nemá zamestnanec nárok okamžite napríklad priamo pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale je potrebné počkať do najbližšieho výplatného termínu určeného u zamestnávateľa na výplatu mzdy. Zákonník práce v takomto prípade nevylučuje autonómiu vôle strán a umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom termíne, čo nevylučuje ani možnosť skoršieho, ale dokonca ani neskoršieho termínu vyplatenia odstupného. U zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva, bude lehota vyplatenia odstupného a odchodného pravdepodobne upravená priamo v kolektívnej zmluve, ak by upravená nebola, platili by zákonné ustanovenia, prípadne dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Štátnozamestnanecký pomer sa môže skončiť viacerými spôsobmi:

• Dohodou: Skončí sa dohodnutým dňom. Dôvody musia byť v dohode uvedené.
• Výpoveďou: Služobný úrad aj štátny zamestnanec môžu dať výpoveď. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Služobný úrad môže dať výpoveď len zo zákonom ustanovených dôvodov (napr. zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, neuspokojivé výsledky služobného hodnotenia). Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu.
• Okamžitým skončením: Služobný úrad aj štátny zamestnanec môžu okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer len zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nevyplatenie platu služobným úradom, ohrozenie života alebo zdravia štátneho zamestnanca).
• V skúšobnej dobe: V rámci skúšobnej doby môže služobný úrad a štátny zamestnanec písomne skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou alebo štátnym zamestnancom na otcovskej dovolenke len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo otcovstvom.

Princípy štátnej služby a ochrana zamestnancov

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a nesmú konať spôsobom, ktorý vzbudzuje podozrenie, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho zamestnanca.

Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil.

Prešetrenie výpovede

Štátny zamestnanec môže podať na služobný úrad, ktorý mu dal výpoveď z tzv. organizačných dôvodov, žiadosť o prešetrenie dodržania zákonnosti pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Orgánom príslušným na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia, ktorá sa zriaďuje v nadriadenom služobnom úrade. Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ide o tzv. prekluzívnu lehotu.

tags: #odchodne #a #odstupne #v #statnej #sluzbe