Rehabilitáciu môže za život potrebovať každý z nás, či už v rámci dlhodobých ochorení alebo náhlych zdravotných poranení. Rehabilitácia je komplexný proces, ktorého cieľom je zlepšenie celkového stavu jedinca, minimalizácia zdravotného deficitu a znovuzaradenie pacienta do pracovného i bežného života. Komplexnosť rehabilitačného procesu je daná telesnou (fyzickou), duševnou (psychickou) a sociálno-pracovnou opaterou jedinca.
Primárnym cieľom rehabilitácie je minimalizácia negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia - či už akútneho alebo chronického. Základným pilierom rehabilitačného procesu je liečebná rehabilitácia, no v rámci komplexnosti je veľmi dôležitá aj pracovná, sociálna či výchovná rehabilitačná zložka.
Zložky komplexnej rehabilitácie
Komplexná rehabilitácia je vzájomne prepojený, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Delí sa na nasledujúce druhy:
- Liečebná rehabilitácia
- Pracovná rehabilitácia
- Sociálna rehabilitácia
- Výchovná (pedagogická) rehabilitácia
- Komunitná rehabilitácia
Liečebná rehabilitácia
Liečebná rehabilitácia je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Je súbor diagnostických, terapeutických a edukačných opatrení s cieľom maximálneho zlepšenia zdravotného stavu pacienta. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Je vykonávaná všade tam, kde je potrebné zlepšenie a zachovanie funkcie pohybového aparátu, kondície a celkového stavu jedinca. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech.
Základnou zložkou liečebnej rehabilitácie je fyzioterapia, ktorá je zdravotnícky odbor zaoberajúci sa diagnostikou, liečbou a prevenciou pohybového aparátu človeka. Využíva najmä liečebnú telesnú výchovu, manuálne techniky, postupy, metódy a fyzikálnu terapiu.
Metódy fyzioterapie v rámci liečebnej rehabilitácie:
- Liečebná telesná výchova (aktívna i pasívna kinezioterapia)
- Terapeutické postupy (mäkké, mobilizačné a manipulačné techniky)
- Komplexné metódy a koncepty (Mojžišovej metóda, SM systém, Klappovo lezenie, Brůgger koncept a iné)
- Metodiky založené na neuro-muskulárnom, nervovo-svalovom podklade (Vojtova metóda, DNS dynamicko neuro-muskulárna stabilizácia, McKenzie metóda, SMS Senzomotorická stimulácia, PNF proprio neuro-muskulárna facilitácia a iné)
- Fyzikálna terapia (elektroterapia, magnetoterapia, hydroterapia, mechanoterapia, fototerapia a termoterapia)
Liečebná rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych štátnych i súkromných zariadeniach: nemocnica, ambulancia, liečebňa, domov seniorov, rehabilitačný ústav, kúpele, lázne a iné. V niektorých prípadoch je liečebná rehabilitácia poskytovaná externe priamo v domácom prostredí pacienta. Liečebnú rehabilitáciu a fyzioterapiu vykonávajú fyzioterapeuti, vyštudovaní rehabilitační pracovníci a zdravotné sestry s nadstavbou.
Všeobecné ciele liečebnej rehabilitácie a fyzioterapie:
- Zvýšenie svalovej sily a celkovej kondície
- Zlepšenie hrubej i jemnej motoriky
- Zlepšenie stability a koordinácie
- Obnova sebestačnosti a nezávislosti
- Eliminácia bolestivosti
- Zlepšenie pohybových stereotypov, ergonómia pohybu
- Zlepšenie psychického stavu a nálady
Pracovná rehabilitácia
Pracovná zložka rehabilitačného komplexu je činnosť, ktorej cieľom je obnova a zlepšenie poškodenej pracovnej zručnosti v dôsledku úrazu alebo ochorenia. Terapia prácou je odborne nazývaná ako ergoterapia.
Pracovná rehabilitácia je súbor opatrení a dlhodobej prípravy zdravotne postihnutej osoby s cieľom prispôsobenia sa na pracovné alebo iné aktivity. Ide o využitie tzv. zostatkového pracovného potenciálu. Je to zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.
Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Jej cieľom je obnova a zlepšenie poškodenej pracovnej zručnosti v dôsledku úrazu (ochorenia). Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.
Čo zahŕňa ergoterapia?
Ergoterapia vedie k zlepšeniu fyzického i duševného stavu a vedie pacienta k sebestačnosti (nezávislosti). Dochádza k zvýšeniu svalovej sily, kondície, zlepšeniu jemnej i hrubej motoriky a celkovej zručnosti jedinca.
Špecifická ergoterapia sa zameriava aj na presné pracovné zručnosti, ktoré bude pacient potrebovať pri návrate do pôvodnej či novej práce. Náplňou ergoterapie je i testovanie a posudzovanie stavu sebestačnosti pacienta v zmysle bežných denných aktivít, ako je jedenie, varenie, nákupy, osobná hygiena, použitie toalety, presuny z lôžka a iné.
Príkladom sú rôzne dielne v rehabilitačných ústavoch (drevárska, výtvarná, šijacia), kde sa jedinec zabáva a súčasne podporuje liečbu zlepšovaním motoriky pohybového aparátu. Chránená dielňa je zase špecifické zariadenie, ktoré sa uplatňuje tak v pracovnej, sociálnej aj výchovnej rehabilitácii. V chránenej dielni môžu pracovať jedinci so zmenenou pracovnou (ne)schopnosťou.
Sociálna rehabilitácia
Sociálna zložka rehabilitačného procesu je činnosť slúžiaca na podporu pacientovej samostatnosti, sebestačnosti a maximálneho zaradenia sa do spoločnosti. Cieľom je zabezpečenie dôstojného a hodnotného života s maximálnou možnou nezávislosťou na druhých osobách a adaptácie do pracovného i bežného každodenného života.
Sociálna rehabilitácia je úzko prepojená s ergoterapiou. Jedná sa o proces, kde osoba s dlhodobým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností pre dosiahnutie stanovených cieľov sebestačnosti (s ohľadom na zdravotné postihnutie). Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
Obsahom sociálnej rehabilitácie je nácvik mobility, lokomócie, sebestačnosti, komunikácie a sociálnej adaptácie. Odbornou súčasťou sú aj terénne sociálne služby a integračné centrum. Zariaďuje opatrovateľskú činnosť a pomáha upravovať špecifické bývanie. Sociálna rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych zariadeniach: zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, denný stacionár či iné špecializované sociálne zariadenie.
Definícia a ciele sociálnej rehabilitácie: Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.
Výchovná (pedagogická) rehabilitácia
Poslednou zložkou rehabilitačného procesu je edukačná rehabilitácia. Je úzko spojená s ostatnými zložkami rehabilitácie. Jedná sa o súbor odborných pedagogických činností a postupov s cieľom rozvoja osobnosti a vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím.
Príkladom je edukácia pacienta s kardio-vaskulárnym ochorením ohľadne rizikových faktorov, životosprávy, prevencie a predchádzaniu zhoršenia ochorenia. Pre pacientov s poruchami pohybového aparátu sa napríklad jedná o edukačný pohybový program k sebestačnosti, pohybovej ergonómii a zdravému pohybu v rámci prevencie recidívy ochorenia.
Pedagogická rehabilitácia je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
Komunitná rehabilitácia
Cieľom komunitnej rehabilitácie je zabezpečiť, aby postihnuté osoby boli schopné maximalizovať svoje fyzické a mentálne schopnosti, mali prístup k pravidelným službám a príležitostiam a dosiahli úplnú integráciu v rámci svojich komunít a spoločností.
Komunitná rehabilitácia sa zaoberá tým, že postihnutých ľudí učí novým zručnostiam a ako maximalizovať ich momentálne zručnosti a schopnosti, ako aj tým, že pomáha komunite pochopiť, že postihnutí ľudia môžu byť aktívnymi a rovnocennými členmi svojich komunít. Komunitná rehabilitácia je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny.
Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.
Pracovníci rehabilitačného procesu
Rehabilitačný proces tvorí multidisciplinárny tím pracovníkov. Aby bol stanovený cieľ terapie dosiahnutý čo najlepšie, je potrebná prepojenosť a spolupráca rôznych zdravotníckych i humanitárnych odborov.
- Ošetrujúci lekári (rehabilitačný doktor, neurológ, ortopéd,...)
- Fyzioterapeut
- Ergoterapeut
- Zdravotná sestra
- Sociálny pracovník
Sociálny pracovník je realizátorom úloh sociálnej práce - pomáha jednotlivcovi vytvárať rovnováhu medzi jeho možnosťami, potrebami a požiadavkami v zmysle sociálneho prostredia.
Nárok pacienta na rehabilitáciu
Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ak ju pacient na Slovensku potrebuje, je plne hradená z verejného zdravotného poistenia Slovenskej republiky. O potrebe a rozsahu rehabilitácie však rozhoduje ošetrujúci lekár.
Príkladom je aj kúpeľná či ústavná liečba, ktorej dĺžku a charakter indikuje rehabilitačný lekár. Kúpele poskytujú doplnkovú liečbu pacientom s rôznym spektrom diagnóz. Kúpeľnú liečbu na podklad lekára uhrádza zdravotná poisťovňa - a to plne alebo jej určitú časť. Poisťovňa návrh lekára posúdi a schváli úhradu stanovenej liečby. Do kúpeľov môže ísť však pacient aj ako samoplatiteľ.
Zdravotnícke a ortopedické pomôcky (barle, podsedák, operadlá, vozík, chodítko,...) sú taktiež po odsúhlasení lekárom plne alebo čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou.
Nárok na liečebnú rehabilitáciu v nemocničnom lôžkovom či ambulantnom prostredí v štátnom zariadení posudzuje ošetrujúci lekár. Obvodný lekár vás pošle k špecialistovi (rehabilitačný lekár), ktorý vám následne stanoví presnú rehabilitačnú liečbu v príslušnom regionálnom zariadení.
Individuálna pohybová liečba
Individuálna pohybová liečba je najvýznamnejšia časť liečebnej rehabilitácie, ktorá svojimi prostriedkami a metodikami obnovuje, upravuje a zlepšuje schopnosti pacienta, ktoré sú zmenené chorobou, úrazom alebo vekom. Je zameraná na:
- Odstraňovanie svalovej nerovnováhy
- Uvoľňovanie skrátených svalov
- Posilňovanie oslabených svalov
- Nácvik vhodnej cvičebnej zostavy s odľahčením preťažených oblastí a relaxačnými prvkami
Pohybová liečba je vykonávaná fyzioterapeutom podľa najnovších poznatkov reflexnej a vývojovej kinezioterapie a neuromuskulárnej stimulácie. Liečebná telesná výchova (LTV) je forma terapie, ktorá sa používa najmä pri liečbe ťažkostí pohybového aparátu. Zameriava sa na správne držanie tela, liečbu bolesti, terapiu po úrazoch resp. operáciách.
Pracovná rehabilitácia a Sociálna poisťovňa
Súčasťou systému úrazového poistenia je aj pracovná rehabilitácia a s ňou spojená dávka - rehabilitačné. Ide o nástroje, ktoré majú pomôcť poškodenému zaradiť sa späť do pracovného života a zároveň mu zabezpečiť príjem počas rehabilitácie. Sociálna poisťovňa o jej vykonaní uzatvára písomnú dohodu so zamestnávateľom alebo s poskytovateľom rehabilitácie.
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa.
Podmienky poskytnutia pracovnej rehabilitácie upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. „Výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného.“ Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. Počas poskytovania pracovnej rehabilitácie má jej účastník nárok na peňažnú dávku rehabilitačné, ktorej účelom je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie. Ide o inštitút v rámci systému sociálneho (konkrétne úrazového) poistenia.
Zákon o sociálnom poistení tiež ustanovuje, že pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak je poškodený poberateľom starobného dôchodku. Nárok na rehabilitačné má ten poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia. Rehabilitačné sa vypláca mesačne pozadu, a to v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím je jediné a certifikované zariadenie na Slovensku, ktoré poskytuje komplexnú rehabilitáciu, t.j. liečebnú, pracovnú, sociálnu a pedagogicko-výchovnú. Významným subjektom inštitútu je Stredná odborná škola (SOŠ) pre žiakov s telesným postihnutím.
Cieľom školy je poskytnúť im nielen kvalitné odborné vzdelávanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore, ale aj komplexnú liečebnú rehabilitáciu. Služby inštitútu môže využívať každý občan s vrodeným alebo získaným telesným postihnutím, chorý, či zdravotne oslabený. Prichádzajú aj tí, ktorí majú poruchy sluchu, zraku či špecifické poruchy učenia. O služby a pomoc môžu požiadať ľudia zo všetkých kútov Slovenska, inštitút má celoslovenskú pôsobnosť.
V rámci sociálnej terapie v tomto zariadení slúžia prijímateľom sociálnej služby 2 pracovné dielne, v ktorých trávia svoj voľný čas. Prijímatelia sociálnej služby sa venujú výrobe ručne šitých dekoračných predmetov, vyšívaniu, rôznym umeleckým technikám a aj prácam v areály zariadenia. Prijímatelia sociálnej služby majú možnosť čítať literatúru podľa vlastného výberu, k dispozícií sú aj rôzne spoločenské hry.
Všetky aktivity a činnosti sú vykonávané podľa špecifických potrieb prijímateľa sociálnej služby v nadväznosti na individuálny plán prijímateľa sociálnej služby, ktorý je zostavený interdisciplinárnym tímom. Každý prijímateľ sociálnej služby má prideleného tzv. kľúčového pracovníka - je to zamestnanec ku ktorému prijímateľ sociálnej služby najviac inklinuje.
Oblasti zamerania individuálnej pracovnej rehabilitácie
V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach. V prvej fáze je nutné zamerať sa na problematiku osôb imobilných. Niektoré témy možno použiť, prípadne s určitými úpravami, pre celú skupinu osôb ťažko telesne postihnutých.
Identifikácia cieľovej skupiny
Komu smeruje sociálna rehabilitácia? Kto je osoba s telesným postihnutím? Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť.
Špecifické potreby
Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo existuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca.
Úprava prostredia a pomôcky
Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úpravy fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod.
Vzdelávanie
Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.
Typy postihnutia
Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).
Dôsledky porušenia miechy
Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovice tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušení miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti.
Ciele rehabilitácie pri ťažkých postihnutiach
V minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť rehabilitácie
Pri sociálnej rehabilitácii dôležitú úlohu hrajú faktory osobnosti, rodinné zázemie, komunita, v ktorej občan žije. Veľmi dôležitá je individuálna schopnosť aktívne realizovať dlhodobý rehabilitačný proces a využiť všetky možnosti naučiť sa pracovať s ponúkanými prvkami v rámci rehabilitačného procesu. Úroveň telesnej a najmä duševnej pripravenosti určuje kvalitu ľudského života.
Bariéry a výzvy
Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.
Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.
Príležitosti a aktivity v rámci sociálnej rehabilitácie
Jednou z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viacdňovým programom. Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.
Medzi aktivity, ktoré sa odporúčajú počas sociálnej rehabilitácie patria: privítací večierok, besedy, večery vtipov, prechádzky, návštevy pamätihodností, rybárske preteky a pod. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity a v neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.
Šport v rehabilitácii
Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť.
Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
Pomôcky a technológie
Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Niektoré druhy činností by sme dnes už bez pomoci najrôznejších špecializovaných pomôcok vôbec nevedeli zvládnuť. Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovláda úlohy, ktoré predtým pre neho boli samozrejmé.
tags: #individualna #pracovna #rehabilitacia