Odborná starostlivosť v podnikaní: Kľúč k úspechu a minimalizácii rizík

Prevádzkovanie podnikania na Slovensku si tak pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby vo väčšine prípadov vyžaduje získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na základe zákona č. 455/1991 Zb. Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“). V opačnom prípade sa podnikanie vykonáva buď podľa iného osobitného predpisu (napríklad činnosť bánk, poisťovní, činnosť znalcov, advokátov, lekárov a iných slobodných povolaní) alebo ide o podnikanie samostatne hospodáriaceho roľníka podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska náročnosti podmienok, ktoré je nevyhnutné splniť pre získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, sa živnosti rozdeľujú do troch kategórií:

• voľné živnosti - na ich prevádzkovanie postačuje splnenie všeobecných podmienok,
• remeselné živnosti - na ich prevádzkovanie sa vyžaduje okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie osobitnej podmienky, ktorou je preukázanie odbornej spôsobilosti vyučením v odbore,
• viazané živnosti - na ich prevádzkovanie sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok aj osobitnej podmienky preukázaním odbornej spôsobilosti, ale iným spôsobom, než vyučením v odbore.

Povinnosť odbornej starostlivosti konateľov spoločností

Výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je spojený so značnou mierou rizika a zodpovednosti, ktorú Obchodný zákonník striktne upravuje. Zodpovednosť konateľa je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že za škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. Zákon pritom výslovne vyžaduje, aby konatelia vykonávali svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pochopenie týchto fiduciárnych povinností a pravidla obráteného dôkazného bremena je kľúčové pre ochranu majetku a zabezpečenie právnej istoty v turbulentnom podnikateľskom prostredí.

Definícia odbornej starostlivosti

Obchodný zákonník samotný pojem "odborná starostlivosť" priamo nedefinuje. Avšak judikatúra a odborná literatúra sa zhodujú, že odborná starostlivosť predstavuje spôsob konania konateľa na informovanom základe. Znamená to, že konateľ by mal pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia dôkladne zvážiť všetky relevantné informácie, možné postupy a potenciálne následky, ktoré s daným postupom súvisia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa touto problematikou zaoberal v uznesení sp. zn. 4 Cdo 177/2009, kde konštatoval, že odbornou starostlivosťou sa chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania. Z pohľadu judikatúry je pre pojem odborná príznačná skutočnosť, že jadro výkonu funkcie štatutárneho orgánu spočíva v správe cudzieho majetku a preto si tento výkon funkcie vyžaduje skúsenosti, resp. vedomosti minimálne v rozsahu, aby bol člen štatutárneho orgánu schopný rozpoznať potrebnú odbornú pomoc.

Význam odbornej starostlivosti

Odborná starostlivosť má zásadný význam pre výkon profesionálneho riadenia spoločností. Medzi kľúčové aspekty patria:

• Konanie v záujme spoločnosti a všetkých spoločníkov: Konateľ by mal vždy uprednostňovať záujmy spoločnosti a jej spoločníkov pred vlastnými záujmami, záujmami niektorých spoločníkov alebo tretích osôb.
• Rozpoznanie potreby odbornej pomoci: Ak konateľ nemá dostatočné vedomosti alebo skúsenosti v určitej oblasti, mal by vyhľadať odbornú pomoc. Konateľ nemusí byť odborník vo všetkých oblastiach (napr. právnik, ekonóm, účtovník), ale musí byť profesionálom v riadení spoločnosti. Ak nejaká oblasť prekračuje jeho vedomosti, je povinný zabezpečiť si poradenstvo od kvalifikovanej tretej osoby (napr. konzultanta, advokáta, daňového poradcu). Konateľ je povinný zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.
• Zodpovedný výkon funkcie: Konateľ by mal vykonávať svoju funkciu riadne a zodpovedne, svedomito a s náležitou starostlivosťou.
• Starostlivosť o majetok spoločnosti: Konateľ by mal spravovať majetok spoločnosti s takou starostlivosťou, akú by venoval vlastnému majetku.

Odborná starostlivosť verzus podnikateľské riziko

Podnikanie je neodmysliteľne spojené s rizikom. Podnikateľ, a teda aj spoločnosť s ručením obmedzeným, sa často stretáva so situáciami, kedy nie je možné vopred jednoznačne predvídať úspešnosť určitej investície alebo obchodného projektu. Výsledok takejto činnosti môže byť neistý a v prípade neúspechu hrozia podnikateľovi nepriaznivé následky.

Je dôležité rozlišovať medzi konaním s odbornou starostlivosťou a podnikateľským rizikom. Konateľ nie je zodpovedný za každý neúspešný podnikateľský krok, pokiaľ pri jeho rozhodovaní postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Nesprávne podnikateľské rozhodnutie teda nemusí nevyhnutne znamenať porušenie povinností konateľa a vznik zodpovednosti konateľa za škodu.

Pravidlo podnikateľského úsudku (Business Judgement Rule)

V snahe podporiť podnikateľského ducha a inovatívne rozhodovanie, sa v právnej teórii a praxi uplatňuje tzv. pravidlo podnikateľského úsudku (Business Judgement Rule). Toto pravidlo vychádza z predpokladu, že pre riadne fungovanie spoločnosti je nevyhnutné, aby členovia štatutárneho orgánu niesli zodpovednosť za porušenie svojich povinností, ale zároveň nie je možné, aby niesli riziko neúspechu v obchode.

Pravidlo podnikateľského úsudku chráni členov štatutárneho orgánu pred zodpovednosťou za škodu, ak preukážu, že pri svojom rozhodovaní:

• Konali informovane na základe dostupných informácií.
• Konali v dobrej viere.
• Racionálne odôvodnili záujem spoločnosti.

Dôkazné bremeno v súdnom spore je na konateľovi. Konateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konateľ bude musieť pre zbavenie sa tejto zodpovednosti preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. To znamená, že konateľ musí pri podnikateľskom rozhodnutí konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, inak zodpovedá za škodu, ktorá obchodnej spoločnosti z takéhoto rozhodnutia vzišla, a to bez možnosti liberácie. Dôkazné bremeno vyvrátenia tejto prezumpcie je na žalobcovi, spravidla spoločníkoch, ktorí sú povinní preukazovať určité okolnosti, ktoré odôvodňujú prelomenie tejto ochrany štatutárnych orgánov pri podnikateľskom rozhodovaní.

Najvyšší súd SR v prelomovom rozhodnutí (4Obdo/106/2020) stanovil jasné kritériá. Zodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti. Najvyšší súd jasne potvrdil, že konateľ nezodpovedá za výsledok svojej činnosti, ale za spôsob, akým k rozhodnutiu dospel. Súd od vás vyžaduje, aby ste pred každým dôležitým rozhodnutím vynaložili primerané úsilie na získanie všetkých rozumne dostupných informácií. Rozhodovanie „od brucha“ alebo na základe nedostatočných podkladov je neprípustné. Musíte preukázať, že ste si urobili „domácu úlohu“. Na základe získaných informácií musíte starostlivo zvážiť všetky možné výhody a nevýhody vášho rozhodnutia. Cieľom je rozpoznať riziká a snažiť sa ich minimalizovať. Ak toto všetko preukážete, za škodu nezodpovedáte, aj keby sa investícia nakoniec ukázala ako stratová. T. j. ak vaša investícia zlyhá alebo obchodný plán nevyjde, nemusí to automaticky znamenať, že budete platiť škodu z vlastného vrecka. Ak však nebudete vedieť preukázať, že ste pred rozhodnutím urobili všetko pre to, aby ste boli informovaní a zvážili riziká, vaša pozícia v prípadnom súdnom spore bude veľmi slabá.

Príklady konania v rozpore s odbornou starostlivosťou

• Nevymáhanie pohľadávky: Ak necháte premlčať pohľadávku, môžete za to niesť zodpovednosť. Museli by ste preukázať, že ste mali dobrý dôvod ju nevymáhať (napr. udržanie kľúčového obchodného partnera, kde by súdny spor spôsobil väčšiu škodu).
• Pôžička bez istenia: Poskytnutie pôžičky bez akéhokoľvek zabezpečenia (napr. ručenie, záložné právo, zmenka) je podľa súdu vysoko rizikový krok. Konateľ musí byť schopný preukázať, že aj napriek chýbajúcemu zabezpečeniu mal rozumný dôvod veriť, že pôžička bude vrátená, a že týmto krokom sledoval záujem spoločnosti. Príkladom je rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/214/2018 zo dňa 5. 12. 2019, ktoré potvrdzuje, že poskytnutie firemnej pôžičky bez adekvátneho zabezpečenia je považované za vysoko rizikové konanie.
• Nevýhodné ukončenie zmluvy: Ak predčasne a bez preukázania nutnosti ukončíte pre firmu výhodnú zmluvu, pripravte sa na problémy. Ak takýmto konaním vznikne spoločnosti škoda, konateľ bude s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedný za túto škodu, pokiaľ nepreukáže, že mal na takéto konanie veľmi vážne, rozumne podložené a zdokumentované dôvody. Dôkazné bremeno je v takomto spore vždy na konateľovi.

Ako zabezpečiť odbornú starostlivosť

Pre zabezpečenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie konateľa je dôležité:

• Získať dostatočné informácie: Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia si konateľ musí zaobstarať a zohľadniť všetky objektívne možné a dostupné informácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie.
• Vzdelávať sa a rozvíjať: Konateľ by mal neustále rozširovať svoje vedomosti a zručnosti v oblasti riadenia spoločností a relevantných právnych predpisov.
• Konzultovať s odborníkmi: V prípade potreby by mal konateľ konzultovať s odborníkmi, ako sú právnici, audítori, daňoví poradcovia a iní špecialisti.
• Vytvoriť efektívny systém riadenia rizík: Spoločnosť by mala mať zavedený systém riadenia rizík, ktorý umožní identifikovať, hodnotiť a riadiť potenciálne riziká spojené s podnikateľskou činnosťou.
• Dodržiavať etické zásady: Konateľ by mal pri výkone svojej funkcie dodržiavať etické zásady a konať v súlade s dobrými mravmi.

Odborná starostlivosť v remeselných živnostiach

Remeselné živnosti patria medzi živnosti, pri ktorých je potrebné pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení preukazovať aj odbornú spôsobilosť. Pri remeselných živnostiach sa vyžaduje okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie osobitných podmienok prevádzkovania živnosti.

Podmienky prevádzkovania remeselných živností

• Všeobecné podmienky: dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Za bezúhonného sa na účely získavania osvedčenia o živnostenskom oprávnení považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s plánovaným predmetom podnikania.
• Osobitné podmienky: odborná spôsobilosť získaná vyučením v príslušnom odbore podľa toho, aká remeselná živnosť sa plánuje vykonávať.

Preukazovanie odbornej spôsobilosti pri remeselnej živnosti

V súčasnosti rozoznáva živnostenský zákon 34 remeselných živností. Pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení je potrebné odbornú spôsobilosť pri remeselných živnostiach preukázať výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru. Úplný zoznam remeselných živností sa nachádza v prílohe č. 1 živnostenského zákona.

Vyššie spomínané doklady je ale možné na účely preukazovania odbornej spôsobilosti pri remeselnej živnosti nahradiť aj:

• výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo
• vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo
• dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v písmenách a) a b), a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej inštitúcii a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore alebo
• diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo
• osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii vydanom akreditovanou vzdelávacou inštitúciou alebo
• dokladom o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli pri ohlásení živnosti viac ako tri roky.

Príbuzný odbor a preukazovanie praxe pri remeselnej živnosti

Príbuzným odborom je potrebné rozumieť odbor, ktorého popis vedomostí a zručností získaných úspešným absolvovaním tohto vzdelávacieho odboru, ktoré vytvárajú spôsobilosť na výkon pracovných činností v danom povolaní (profil absolventa), je podobný, ako pri hlavnom odbore remeselnej živnosti. Príbuznosť odboru je posudzovaná až priamo pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení pracovníkmi odboru živnostenského podnikania okresného úradu porovnaním obsahu (profilu absolventa) hlavného a príbuzného odboru.

Praxou v odbore alebo v príbuznom odbore sa rozumie skutočné vykonávanie príslušnej činnosti pre remeselnú živnosť, pre ktorú sa má získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Živnostenský zákon nepredpisuje žiadne konkrétne druhy dokladov preukazujúcich prax. Prax je vhodné preukazovať najmä potvrdením zamestnávateľa o tom, že zamestnanec vykonával počas určitého obdobia činnosť, ktorá súvisí s remeselnou živnosťou, ktorá sa má získať. Potvrdenie o praxi od zamestnávateľa by malo obsahovať predovšetkým identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, presné údaje o pracovnej pozícii zamestnanca a časovom období vykonávania práce na tejto pozícii. Postup uznávania druhov predkladaných dokladov o praxi je tiež do veľkej miery závislý od konkrétnych pracovníkov odboru živnostenského podnikania okresného úradu.

Kto musí spĺňať všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení potrebuje získať pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou, fyzická osoba - živnostník aj právnická osoba. Všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti v prípade fyzickej osoby musí spĺňať práve táto fyzická osoba ako žiadateľ o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ak by táto fyzická osoba sama nespĺňala osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti v podobe odbornej spôsobilosti získanej vyučením v odbore, môže remeselnú živnosť vykonávať len vtedy, ak si pre ňu ustanoví zodpovedného zástupcu, ktorý ich spĺňa.

Právnická osoba, ktorá plánuje vykonávať remeselnú živnosť, je povinná pre ňu vždy ustanoviť zodpovedného zástupcu. Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné aj osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti a musí byť vo vzťahu k podnikateľovi v pracovnom pomere (nemôže to byť dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru). Zodpovedný zástupca nemusí byť k podnikateľovi v pracovnom pomere, ak ním je manžel (manželka), súrodenec alebo príbuzný v priamom rade (všetci predkovia a potomkovia).

Uznávanie odbornej praxe a kvalifikácie zo zahraničia

Pre Slovákov, ktorí pracovali alebo študovali v zahraničí, ale aj pre občanov a firmy z iných členských štátov Európskej únie, ktorí sa rozhodli začať vykonávať remeselnú alebo viazanú živnosť na Slovensku, môže byť na preukázanie odbornej spôsobilosti potrebné absolvovať proces uznávania odbornej praxe alebo uznávania odbornej kvalifikácie. Podľa § 66g živnostenského zákona je možné odbornú spôsobilosť pre remeselné a viazané živnosti preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na tzv. „osobu spoločenstva“, ktorou je fyzická osoba, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie alebo právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území členského štátu.

Doklady potrebné pre uznanie odbornej praxe

Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať odbornú spôsobilosť iba pre remeselné a viazané živnosti zaradené do zoznamov I až III (tretí stĺpec zoznamu remeselných živností uvedených v prílohe č. 1 a piaty stĺpec zoznamu viazaných živností uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o živnostenskom podnikaní). V súčasnosti tak možno preukázať odbornú spôsobilosť uznaním praxe takmer pre všetky remeselné živnosti. V prípade viazaných živností je ich počet podstatne nižší.

Žiadosť o začatie konania o uznaní odbornej praxe je potrebné doručiť Ministerstvu vnútra SR. Prílohou žiadosti je doklad o štátnej príslušnosti žiadateľa, osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti vydané príslušným úradom alebo orgánom členského štátu a ak je to potrebné, aj dokladmi o vzdelaní. Všetky predkladané doklady musia byť predložené spolu s ich úradne overeným prekladom do slovenčiny. Ministerstvo vnútra SR vydá rozhodnutie o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa jej doručenia. Podrobné podmienky pre splnenie uznania odbornej praxe sú pre živnosti v členení podľa jednotlivých zoznamov I až III uvedené v § 66i, 66j a 66k zákona o živnostenskom podnikaní.

Doklady potrebné pre uznanie odbornej kvalifikácie

Osoba spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie remeselnej alebo viazanej živnosti v inom členskom štáte, ale tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným živnostenským zákonom na Slovensku, môže požiadať Ministerstvo vnútra SR o uznanie odbornej kvalifikácie. K žiadosti je potrebné priložiť doklad o štátnej príslušnosti žiadateľa, rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov alebo kópie osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú vykonávať predmetnú profesiu a ak je to potrebné, aj doklady o odbornej praxi. Všetky doklady musia byť predložené spolu s ich prekladom do slovenčiny. Ministerstvo vnútra SR rozhodne o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa jej doručenia.

Poplatky a skúšky odbornej spôsobilosti

Vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre jednu remeselnú živnosť je spoplatnené správnym poplatkom vo výške 15 eur. Ak si takéto oprávnenie vybavíte elektronicky, prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu, poplatok za jednu remeselnú živnosť vás bude stáť len 7,50 eur.

Získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti je spojené s povinnosťou uhradenia správneho poplatku. Skladá sa z dvoch častí - poplatok za overenie odbornej spôsobilosti a poplatok za vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Za vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxi sa platí správny poplatok vo výške 20 eur. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti bude zaslané do elektronickej schránky žiadateľa na www.slovensko.sk. Služba je spojená s povinnosťou uhradenia správneho poplatku vo výške 10,00 € pri listinnej žiadosti alebo 5,00 € pri elektronickej žiadosti podanej cez portál slovenko.sk. Vydaný duplikát Vám bude doručený listinnou formou na uvedenú korešpondenčnú adresu prostredníctvom Slovenskej pošty do 30 dní od prijatia žiadosti.

Skúšky odbornej spôsobilosti pre jednotlivé činnosti sa konajú na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Bratislava hl.m. so sídlom v Bratislave. V prípade zastupovania fyzickej osoby je potrebné ku každej žiadosti pripojiť plnú moc (splnomocnenie) na zastupovanie na všetky úkony spojené s vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti podpísané oboma stranami. Na základe takejto žiadosti je potrebné čakať na stanovenie termínu, ktorý Vám (v prípade zastupovania na základe plnej moci) bude v elektronickej podobe oznámený najneskôr 7 dní pred termínom konania skúšok. Žiadateľ, ktorý nevyhovel z jednej časti skúšky, môže opravnú skúšku vykonať najneskôr do 6 mesiacov, ak tak nevykoná, z evidencie uchádzačov sa vyradí.

Odborná starostlivosť o ľudské telo: Špecifické požiadavky

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a požiadavkách pre živnostníkov, ktorí sa venujú odbornej starostlivosti o ľudské telo na Slovensku. Zameriava sa na legislatívny rámec, hygienické požiadavky, odbornú spôsobilosť a ďalšie aspekty, ktoré je potrebné dodržiavať pri prevádzkovaní živnosti v tejto oblasti.

Legislatívny rámec a prevádzkový poriadok

Základné požiadavky na prevádzkovanie zariadení starostlivosti o ľudské telo, ako aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb sú uvedené v § 23 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti o požiadavkách na stavebno-technické riešenie, vybavenie a vnútorné členenie zariadenia, pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, ako aj požiadavky na prevádzku zariadenia sú uvedené vo vyhláške MZ SR č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo.

Novela zákona č. 355/2007 Z. z. účinná od 21. júla 2020 zrušila povinnosť získania rozhodnutia od orgánov verejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do prevádzky pre zariadenia starostlivosti o ľudské telo. Namiesto toho sú prevádzkovatelia povinní najneskôr v deň začatia činnosti doručiť miestne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva (RÚVZ) písomne alebo elektronicky „oznámenie o začatí prevádzkovania priestorov“ podľa § 52 ods. 8 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 52 ods. 8 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.).

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo musia mať vypracovaný prevádzkový poriadok podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Prevádzkový poriadok musí obsahovať všetky činnosti a ich popis, spolu s identifikačnými údajmi prevádzkovateľa zariadenia a ďalšími predpísanými náležitosťami. Prevádzkový poriadok musí byť umiestnený na vhodnom a viditeľnom mieste.

Priestorové a hygienické požiadavky

Zariadenie prevádzky starostlivosti o ľudské telo musí tvoriť uzatvorený celok, stavebne a prevádzkovo oddelený od iných priestorov, ktoré nesúvisia s prevádzkou zariadenia. Musí mať zabezpečené osvetlenie, vykurovanie a vetranie. Veľkosť zariadenia musí zodpovedať vykonávaným úkonom. Zariadenie musí mať prívod pitnej a teplej vody. V každej prevádzkovej miestnosti musí byť k dispozícii umývadlo s výtokom pitnej a teplej vody, v masážnych salónoch je potrebné umiestniť aj sprchy. Podlahy musia byť ľahko umývateľné, hladké, nešmykľavé a bez škár. V prevádzkových miestnostiach nesmú byť koberce. Steny v miestach, v ktorých môže dôjsť k ich znečisteniu, musia mať ľahko umývateľný a dezinfikovateľný povrch.

Pracovné nástroje, pomôcky a bielizeň

V zariadení možno používať len pracovné nástroje a pomôcky na jednorazové použitie alebo pracovné nástroje a pomôcky na opakované použitie, ktoré umožnia ich ľahké čistenie, dezinfekciu a sterilizáciu. Pracovné nástroje a pomôcky na opakované použitie sa musia po každom zákazníkovi dôkladne mechanicky očistiť, umyť horúcou vodou s prídavkom saponátu a osušiť. Pracovné nástroje, ktoré porušujú celistvosť pokožky alebo môžu spôsobiť poranenie, sa musia aj dezinfikovať a sterilizovať. Pri zákazníkoch, ktorí trpia kožnými ochoreniami, možno používať len vyhradené pracovné nástroje a pomôcky, ktoré sa po ich použití musia dezinfikovať prípravkom so širokým spektrom účinnosti.

V zariadení musí byť dostatočné množstvo bielizne, primerané predpokladanému počtu zákazníkov. Pre každého zákazníka sa musí používať čistá bielizeň. S bielizňou sa musí manipulovať tak, aby nedochádzalo k vzájomnému styku alebo zámene čistej a použitej bielizne. Použitú bielizeň možno skladovať len v pracích alebo umývateľných a dezinfikovateľných obaloch alebo v obaloch na jednorazové použitie. Po vypratí je potrebné bielizeň vysušiť. Ak nie je použitá bielizeň odnášaná na pranie denne, po použití sa musí vysušiť na určenom mieste mimo prevádzkovej miestnosti, prípadne v sušiacom zariadení. Ak pranie použitej bielizne vykonáva prevádzkovateľ zariadenia, musí používať vyvárku a vypratá bielizeň sa musí vyžehliť. Vyvárku bielizne možno nahradiť praním pri nižších teplotách s použitím pracieho prostriedku s dezinfekčným účinkom.

Dezinfekcia a likvidácia odpadu

Vlhká mechanická očista a dezinfekcia pracovných plôch, podláh a zariadení na osobnú hygienu sa musia vykonávať denne pred začatím alebo po skončení prevádzky a priebežne počas výkonu práce. Plochy zariadení prichádzajúce do priameho kontaktu s telom zákazníka sa musia umývať a dezinfikovať po každom zákazníkovi. Vlhká mechanická očista umývateľných povrchov stien a nábytku sa musí vykonávať raz týždenne.

Ak pri obsluhe zákazníka vzniká odpad, ten sa musí odstraňovať po každom zákazníkovi a zhromažďovať v uzatvárateľných nádobách.

Ďalšie povinnosti živnostníka

• Lekárnička prvej pomoci: V zariadení starostlivosti o ľudské telo musí byť na vhodnom a dostupnom mieste lekárnička prvej pomoci.
• Osobné ochranné pracovné prostriedky: Zamestnancom musia byť poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky podľa druhu vykonávaných činností podľa Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
• Informovanie zákazníkov: Ak sa v zariadení používajú špeciálne prístroje alebo metódy, zákazník musí byť upozornený na možné kontraindikácie a zdravotné riziká a oboznámený so spôsobom ochrany zdravia a musia mu byť poskytnuté zodpovedajúce ochranné pomôcky.
• Zákaz fajčenia: Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia, v ktorých je zakázané fajčenie, sú povinní upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením, ktoré musí byť umiestnené na viditeľnom mieste.

Živnosti v oblasti starostlivosti o ľudské telo

Prevádzkovanie kaderníckeho alebo kozmetického salónu, salón poskytujúci manikúru alebo pedikúru, alebo masážny salón sa radia medzi remeselné živnosti. Pre založenie s.r.o. v tejto oblasti musí žiadateľ splniť stanovené podmienky. Medzi všeobecné podmienky patrí dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.

Opatrovanie detí ako živnosť

Profesionálne opatrovanie detí je pre mnohých ľudí nielen prácou, ale aj poslaním a obľúbenou formou podnikania či privyrobenia si. Dopyt po spoľahlivých a láskavých opatrovateľkách, ktoré rodičom pomôžu skĺbiť pracovný a rodinný život, je neustále vysoký.

Formy opatrovania detí:

• Opatrovanie v domácnosti dieťaťa: Najčastejšia forma, kedy dochádzate priamo do rodiny. Dieťa zostáva vo svojom známom prostredí, čo je preň najkomfortnejšie.
• Opatrovanie u seba doma: Môžete opatrovať jedno alebo viac detí vo svojom vlastnom byte či dome.
• Denná starostlivosť v malom rozsahu: Ak by ste sa rozhodli opatrovať u seba doma menšiu skupinu detí na pravidelnej báze, vaša činnosť už môže hraničiť s prevádzkou malých detských jaslí, čo si vyžaduje oveľa prísnejšie pravidlá, schválenie priestorov RÚVZ a často aj inú formu živnosti.

Pre bežné individuálne opatrovanie detí (napr. na základe živnosti „Služby dennej starostlivosti o deti“) sa zvyčajne nevyžaduje špecifické pedagogické vzdelanie alebo formálna kvalifikácia. Kľúčom k úspechu sú vaše osobnostné vlastnosti: spoľahlivosť, zodpovednosť, trpezlivosť, empatia a láskavý prístup k deťom.

Založenie živnosti na opatrovanie detí:

• Okresný úrad - odbor živnostenského podnikania: Ohlásenie voľnej živnosti.
• Daňový úrad: Do 30 dní od získania živnosti sa registrujte pre daň z príjmov (bude vám pridelené DIČ).

Dôležité dokumenty a poistenia:

• Zmluva o poskytovaní služieb opatrovania detí: Vždy uzatvárajte s rodičmi písomnú zmluvu!
• Poistenie zodpovednosti za škodu: Dôrazne odporúčame uzatvoriť si poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

Bezpečnosť a administratíva:

• Zabezpečte, aby prostredie, v ktorom dieťa opatrujete, bolo bezpečné.
• Pri spracúvaní osobných údajov dieťaťa a jeho rodiny (vrátane citlivých údajov o zdraví) musíte dodržiavať nariadenie GDPR.
• Starostlivo si veďte záznamy o všetkých príjmoch a o všetkých výdavkoch spojených s vašou činnosťou.

Cena a propagácia:

• Stanovte si jasnú hodinovú alebo dennú sadzbu.
• Overte si aktuálne podmienky povinnosti používať online registračnú pokladnicu (eKasa) pre vaše služby, ak prijímate platby v hotovosti.
• Využívajte osobné odporúčania, referencie a online platformy na sprostredkovanie opatrovania.

tags: #od #podnikatela #sa #vyzaduje #odborna #starostlivost