Komplexný sprievodca kontrolami počas PN: Pravidlá a povinnosti na Slovensku

Článok aktualizovaný v roku 2025 poskytuje komplexný pohľad na kontroly počas PN (práceneschopnosti) na Slovensku. Cieľom je informovať poistencov o ich právach a povinnostiach, ako aj o priebehu a pravidlách kontrol vykonávaných Sociálnou poisťovňou (SP).

Čo je liečebný režim a prečo je dôležitý?

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Pojem liečebný režim nedefinuje Zákonník práce, ale zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona je liečebný režim definovaný ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav.

Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú kontrolóri Sociálnej poisťovne.

Počas tzv. PN-ky má zamestnanec - pacient - isté povinnosti, a to zdržiavať sa na nahlásenej adrese, liečiť sa. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr. piť alkoholické nápoje.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

1. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista, dokonca aj atestovaní zubári.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemáte, okrem dodržiavania liečebného režimu, žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Práva a povinnosti poistenca počas PN

Povinnosti poistenca

• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
• Bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy. Túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
  • v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky,
  • alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
  Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
• Umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
• Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.

Práva poistenca

• Mať stanovené vychádzky, ak to povaha choroby umožňuje. Čas vychádzok zaznamená ošetrujúci lekár na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
• V prípade osamelosti a nemožnosti zabezpečiť si základné životné potreby, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa mať pokladničný blok ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke. Toto platí aj pre osamelého pacienta, ktorý nemá stanovené vychádzky, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.
• Nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom Elektronického účtu poistenca (SZČO a dobrovoľne poistení pri prvej ePN).

Priebeh a frekvencia kontrol

Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca upravuje § 155 Zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly priebežne a podľa určených priorít v jednotlivých pobočkách. Výber poistencov na kontrolu sa vykonáva v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom, so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, druh choroby a úrazu, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti.

Kontrolu môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár, zamestnávateľ alebo iná fyzická či právnická osoba. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Kontrola sa môže vykonávať od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kedy najčastejšie chodí kontrola na nemocenské? Sociálna poisťovňa vykonáva počas celého roka pravidelne kontroly aj cez víkendy alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje - napríklad na diskotéke či v pohostinstve. Kontrola sa vykonáva v rôznom čase počas dňa, aj v popoludňajších hodinách, v dňoch pracovného voľna i v dňoch pracovného pokoja. Všeobecne platí, že rozsah a čas, kedy sa vykonávajú kontroly chorých v pracovnej neschopnosti, nie je nijako špeciálne vymedzený. Kontrola práce neschopného zamestnanca nie je obmedzená iba na dennú dobu, ktorá zodpovedá bežnému pracovnému času v kalendárnom týždni. Kontrola na nemocenské môže byť teda takmer kedykoľvek - v čase pracovného času, kontrola na neschopnosti večer, kontrola na neschopnosti cez víkend a počas sviatkov. Môže prísť aj opakovane a tiež v deň ukončenia neschopenky.

Jediné obmedzenie kontrolóra je to, že by mal dodržiavať nočný pokoj. Kontrola môže prebiehať opakovane. Dochádza k nej na adrese, ktorú ste nahlásili u lekára a vášmu zamestnávateľovi. Nemusí ísť nutne o adresu trvalého bydliska, môžete sa liečiť aj inde.

V priebehu choroby zamestnanca, ktorý je dočasne práce neschopný a musí zostať doma, môže doraziť kontrola. Kontrola na neschopnosti prvých 10 dní je vykonávaná zamestnávateľom. Vzhľadom na to, že v prvých 10 dňoch dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, v tom čase sa môže pri dverách chorého zamestnanca objaviť práve zamestnávateľ. Zamestnávateľ však môže príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne požiadať o vykonanie kontroly dočasne práceneschopného zamestnanca.

Od doby poberania nemocenskej ju potom zabezpečuje Sociálna poisťovňa. Kontrola sa vykoná spravidla od 11. dňa trvania PN, pretože prvých 10 dní ešte hradí zamestnávateľ. Môže sa však vykonať aj skôr, na podnet inej osoby. O tom, kedy bude kontrola na neschopnosti vykonaná, samozrejme chorý nie je vopred informovaný. Z vašej strany je za účelom kontroly vyžadovaná súčinnosť. Okrem viditeľného označenia miesta pobytu musíte zaistiť prístup k dverám.

Čo robiť, ak vás kontrola nezastihne doma?

Ak vás kontrola nezastihne doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Zamestnanci pobočky SP sa pri kontrole musia preukázať preukazom kontrolóra alebo iným dokladom preukazujúcim jej totožnosť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podať vysvetlenie (napr. predložiť pokladničný blok z nákupu základných životných potrieb, ak sa pacient osamelý a nemá stanovené vychádzky). Zamestnanec spíše zápisnicu a tá ide ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

V praxi sa takmer všetky prípady nezastihnutia poistenca počas kontroly akceptujú, a to buď ospravedlnením, alebo ukončením PN-ky. To znamená, že nemusí dôjsť k odobratiu nemocenského plnenia. Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pri porušení liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur, ale pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Sociálna poisťovňa môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr. ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Ak zistí nedodržiavanie liečebného režimu zamestnávateľ, rieši sa postih podľa Zákonníka práce.

Nemocenské dávky

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nároky na nemocenské podľa typu poistenca

Ochranná lehota

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Výplata nemocenského

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov. Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Pracovný pomer a PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

tags: #od #kolkej #do #kolkej #su #nemocenske