Život na invalidnom vozíku: Praktické informácie a inšpiratívne príbehy

Invalidný vozík neznamená koniec sveta, ak vám spoločnosť dá možnosť plnohodnotne žiť, hovorí mladík Jakub, ktorý sa narodil s telesným postihnutím. Mnohí imobilní sa však uzatvárajú do seba, pretože ich k tomu doženie nedostupnosť osobných asistentov či neschopnosť zamestnať sa. Tento článok je súčasťou seriálu Bariéry, ktorý poukazuje aj na nedostatky slovenskej spoločnosti a zároveň ponúka pohľad na život na invalidnom vozíku, skúsenosti ľudí, ktorí sa s touto realitou vyrovnali, a inšpiratívne príbehy tých, ktorí dosiahli pozoruhodné veci.

Denné výzvy a potreba asistencie

Mnohí ľudia s telesným postihnutím sú celý život odkázaní na pomoc iných. Potrebujú ju pri vstávaní z postele, obliekaní sa či hygiene. Osobných asistentov je však na Slovensku dlhé roky málo. Nízke platové ohodnotenie i nevýhodné podmienky robia z hľadania nového asistenta beh na dlhú trať.

Osobný asistent: Nevyhnutnosť a výzva

Jakub je pomerne aktívny človek - v rámci chránenej dielne poskytuje právne poradenstvo pre ľudí s telesným postihnutím, pravidelne sa zúčastňuje stretnutí v Brne či Bratislave. Keďže nemá pohyblivú dolnú časť tela, bez osobného asistenta fungovať nedokáže. Od roku 1999 ich vystriedal dvanásť s tým, že jedného mal s prestávkou 13 rokov. Tých ostatných menil približne raz ročne. Asistentov hľadá rôzne - inzerátmi v regionálnych periodikách či na internete.

Najhoršie je, keď zrazu asistent oznámi, že už nemôže poskytovať svoje služby. Vtedy musí Jakub absolútne meniť svoje plány a prekopať kalendár. Najčastejšie jeho asistenti končia zo zdravotných dôvodov a argumentom býva napríklad náročná manipulácia.

Bariéry v spoločnosti a ako ich prekonávať

Okrem problémov s asistentmi sa však ľudia na invalidných vozíkoch stretávajú aj s ďalšími prekážkami, ktoré mnohých nepriamo prinútia uzavrieť sa do seba a zahatávajú cestu k aktívnemu životu.

Architektonické bariéry

V prípade ľudí s obmedzenou pohyblivosťou dostávajú bariéry doslovný i prenesený význam. Budovy bez nájazdových rámp, plošín či výťahov sú na Slovensku realitou aj v roku 2023. Zákony tiež dávajú priestor tomu, aby miesta, kam sa ľudia na invalidnom vozíku nedostanú bez pomoci, existovali, pretože bezbariérové musia byť iba budovy postavené alebo zrekonštruované po roku 2002. Samostatnou kapitolou je to, ako je napríklad rampa nainštalovaná. Sú rampy s prudkým sklonom, ktorý vám nedovolí ju použiť. Taká rampa je len naoko. Osobitnou súčasťou našich verejných priestorov sú aj obrubníky či chodníky, kde chýbajú zošikmené nájazdy.

Doprava pre imobilných

Približne každá druhá električka, ktorá premáva denne po Bratislave, je bezbariérová. Človek na invalidnom vozíku si teda niekedy môže na zastávke počkať dlhšie ako ten, ktorý zvládne sám nastúpiť aj po schodoch. Jakub hovorí, že to, ako to vo veľkých mestách funguje, je ten lepší prípad a napríklad po našom hlavnom meste by sa dokázal relatívne dobre pohybovať aj sám.

Komplikovanejšia už je cesta do Bratislavy z obce neďaleko Skalice. V susednej dedine i v Skalici sú síce nástupištia, podľa Jakuba však nie sú prispôsobené pre imobilných. Ak chce človek na invalidnom vozíku cestovať vlakmi a potrebuje pomoc, musí podľa stránky Železničnej spoločnosti Slovensko oznámiť svoj zámer aspoň 24 hodín vopred, aby mu vedeli zabezpečiť, čo potrebuje. Vo formulári musí vyplniť, na akom type vozíka sa pohybuje a tiež to, či ide so sprievodom. V závere je nutné vybrať si, čo od dopravcu požaduje - zaradenie vozňa so zdvíhacou plošinou, naloženie a vyloženie, pomoc pri nástupe a výstupe či pomoc s prechodom na nástupište. Jakub však, našťastie, má auto.

Predsudky a komunikácia

Hoci fyzické prekážky sú na Slovensku neprehliadnuteľné aj v roku 2023, Jakub za azda najväčšiu bariéru v rámci svojho fungovania považuje to, že si okolie niekedy spája fyzické postihnutie s mentálnym. Stáva sa mu, že k nemu pristupujú ako k malému dieťaťu. Očakávajú, že má aj mentálne postihnutie. Príkladom je to, že keď sú s asistentom v obchode a Jakub sa niečo spýta, predavačka sa obráti na asistenta a odpovedá jemu. Takéto situácie vytvárajú napätie aj medzi ním a asistentom, pretože prichádzajú výčitky, prečo neupozorní na to, že je iba sprievod, ale komunikuje, akoby sa nič nedialo. Výsledkom sú pocity frustrácie a tiež sklamanie z nepochopenia situácie.

Ľudia na invalidnom vozíku často pomoc nepotrebujú, jediné, čo vyžadujú, je prijať a vnímať ich nie menejcenne. Ak stretnete človeka na vozíku, ktorý bude vo vašom ponímaní potrebovať pomoc, nezabudnite ho najskôr osloviť a spýtať sa, či pomoc potrebuje. Ak však povie nie, rešpektujte ho a netlačte príliš na pílu, nesnažte sa prejavovať ľútosť, podceňovanie či zbytočné emočné poznámky, ktoré by ničomu nepomáhali.

Pracovné príležitosti a zamestnávanie

Ľudia s telesným postihnutím majú podľa Jakuba na trhu práce rôzne možnosti, no realita je často iná, ako to, čo si predstavujeme. Klienti, s ktorými v rámci poradenského centra pracuje, sa stretávajú s obavami zamestnávateľov. Čo ak nezvládnu robiť tú prácu a vyskytne sa problém? Alebo i to, že majú zamestnávatelia obavy z prítomnosti ďalšieho človeka vo firme - osobného asistenta. To je však hlúposť. Obavy sú podľa neho neopodstatnené a často bránia ľuďom v tom, aby sa uplatnili. I preto mnohí pracujú buď v chránených dielňach, alebo jednoducho zostanú doma na invalidných dôchodkoch.

Invalidný vozík: Predĺženie tela a cesta k inklúzii

Práve vďaka invalidnému vozíku môže zdravotne znevýhodnený zažívať inklúziu v každodennom živote. Zúčastňovať sa na podujatiach, mať rovnaké príležitosti ako intaktná časť spoločnosti, stretávať sa s rodinou, priateľmi. Fungovať bežne, ako zdraví ľudia. Navyše, vozičkári môžu robiť veci, ktoré by sa kedysi zdali ako nemožné.

Niekedy sa ľuďom s vozičkármi spájajú zbytočné predsudky a opovrhnutia. Používatelia invalidných vozíkov nie sú pripútaní na svoj invalidný vozík. Ide o zariadenie, ktoré im umožňuje dostať sa na rôzne miesta, presúvať sa z bodu A do bodu B. Rovnako tak netreba mať predsudky, že keď sa ľudia postavia na nohy, kamuflujú svoje ochorenie. Existuje mnoho dôvodov, prečo môže niektorý používateľ používať invalidný vozík iba istý čas - chronické bolesti, únava, obmedzenie pohyblivosti, únava a vyčerpanie po operácii a pod. V prípade takej roztrúsenej sklerózy je jeden deň možné zvládnuť bez paličky či vozíka, ale iný zase bez vozíka nedokážu fungovať. Pre väčšinu užívateľov je invalidný vozík predĺžením tela, preto by sme mali na to klásť dôraz, keďže tu hovoríme o pravidlách osobného priestoru. Neopierajte sa oň nohami ani rukami, nepoužívajte ho ako kreslo či odkladací priestor. Ďalším všeobecným pravidlom, ktoré by ste mali ovládať, je: nikdy sa nedotýkajte, ani nepohybujte invalidným vozíkom bez povolenia majiteľa. To platí samozrejme aj v prípade, ak je invalidný vozík práve využívaný. Invalidný vozík je priamou súčasťou užívateľa, akoby jeho telom, ktoré treba vnímať s rešpektom, dôstojnosťou a úctou.

Výber správneho invalidného vozíka

Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo šťastné. Pre deti s obmedzenou pohyblivosťou je jedným z kritérií šťastia správny výber invalidného vozíka, ktorá sa stane priateľom a pomocníkom pri ich každodennom živote. Správne zvolené rehabilitačné zariadenie nie je len nevyhnutnou pomôckou, ktorá uľahčuje život, ale ovplyvňuje aj vývoj dieťaťa a môže prispievať k zlepšeniu alebo zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Najmä v prípadoch, keď dieťa trávi na vozíku väčšinu času. Dnes sú najobľúbenejšie detské invalidné vozíky, ktoré sa dajú nastaviť a ktoré „rastú“ spolu s dieťaťom.

Kľúčové parametre pri výbere invalidného vozíka:

• Šírka sedadla: Správna šírka zabezpečí ľahký pohyb v sedadle a rovnomerné rozloženie hmotnosti. Ak je sedadlo príliš úzke, rozsah a voľnosť pohybu sú výrazne obmedzené. Správnu šírku môžete určiť zmeraním šírky bokov dieťaťa a pripočítaním 2 cm.
• Hĺbka sedadla: Vzdialenosť od spodnej časti operadla po okraj sedadla. Správne zvolená hĺbka pomáha udržiavať normálny krvný obeh a rovnomerne rozložiť telesnú hmotnosť.
• Výška sedadla: Vzdialenosť medzi podlahou a sedacou plošinou. Ak je príliš vysoká, používateľovi sa bude ťažko pristupovať k stolu.
• Výška opierky na ruky: Volí sa individuálne na základe fyzických predispozícií. Nízko upevnené lakťové opierky spôsobujú, že sa dieťa hrbí.
• Výška operadla: Správne nastavená výška operadla poskytuje optimálnu oporu trupu a pohodlie. Ak je opierka chrbta príliš nízka, hlava dieťaťa bude padať dozadu.
• Podnožky: Dôležité pre pohodlné sedenie a zmenu polohy, taktiež pre jednoduché nasadanie a vstávanie z vozíka. Väčšina aktívnych používateľov vozíkov uprednostňuje sklápacie podnožky.
• Hmotnosť a materiál rámu: Zohráva úlohu hmotnosť pacienta. Príliš ľahký alebo príliš ťažký invalidný vozík bude vážnou prekážkou.
• Plášte kolies: Môžu byť liate alebo pneumatické.

Viac informácií o vozíkoch a mnohých ďalších pomôckach, ako aj zaujímavé články, tipy a rady pre vozičkárov, si môžete prečítať na webovej stránke LetMo, ktorá sa radí medzi lídrov v oblasti poradenstva pri výbere, predaji a servise invalidných vozíkov na Slovensku.

Dostupné štátne príspevky a podpora

Ak ste imobilný alebo sa staráte o blízku osobu s obmedzenou mobilitou, máte nárok na rôzne finančné príspevky a podporu od štátu. Okrem invalidného dôchodku a príspevku na opatrovanie či osobnú asistenciu existuje aj peňažný príspevok na opravu alebo kúpu zdravotných pomôcok, ktoré môžu výrazne uľahčiť každodenný život.

Od 1. septembra 2025 vstupuje do platnosti nový systém posudzovania odkázanosti, integrovaná posudková činnosť. Táto zmena zásadne ovplyvňuje proces získavania štátnych príspevkov na rôzne druhy pomoci pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) - vrátane kompenzačných pomôcok ako sú schodolezy, stoličkové výťahy, zdvíhacie plošiny či stropné zdviháky.

Riešenia pre bezbariérový domov

Schody patria medzi najčastejšie bariéry v rodinných domoch. Pre človeka na invalidnom vozíku alebo pre seniora so zníženou mobilitou môže byť presun medzi poschodiami prakticky nemožný bez pomoci inej osoby. Moderné technológie však dnes ponúkajú viacero riešení, ktoré dokážu túto bariéru odstrániť:

• Schodolez: Pomôcka, pri ktorej však imobilný človek potrebuje pomoc inej osoby. Je dôležité ho pred kúpou reálne vyskúšať.
• Stoličkový výťah: Praktické technické zariadenie, ktoré umožňuje prekonávať schodiská bez fyzickej námahy. Je ideálny pre seniorov s obmedzenou pohyblivosťou, osoby po operáciách alebo úrazoch a členov rodín, ktorí potrebujú asistenciu.
• Mobilný zdvihák: Samostatné zariadenia na kolieskach, ktoré umožňujú presun imobilných osôb medzi rôznymi miestami.
• Stropný zdvihák: Praktická pomôcka na bezpečné a pohodlné presuny osôb s obmedzenou pohyblivosťou.

Pri starostlivosti o osoby s obmedzenou pohyblivosťou je bezpečný a dôstojný presun základom. Kľúčovou súčasťou každého zdviháka - či už mobilného alebo stropného - je správne zvolený zdvíhací vak. Ten rozhoduje o tom, ako pohodlne a bezpečne sa osoba presunie.

Príspevok na kúpu motorového vozidla

Ak je ŤZP osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na prepravu, či už do zamestnania, do školy, domova sociálnych služieb alebo k lekárom, má nárok na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V mnohých prípadoch je možné autá upraviť tak, aby umožňovali šoférovať aj človeku na invalidnom vozíku. Nožné pedály sa dajú zdvihnúť, premiestniť, alebo dokonca nahradiť ručne ovládanými zariadeniami. Niektoré vozidlá umožňujú dostať celý vozíček za volant, a to práve vďaka zariadeniu, ktoré ukotví jeho stoličku až priamo k podlahe auta.

Inšpiratívne príbehy ľudí na invalidnom vozíku

Život s telesným postihnutím prináša nepochybne množstvo výziev. Napriek tomu existuje nespočetné množstvo príkladov ľudí, ktorí dokázali prekonať prekážky a žiť plnohodnotný a úspešný život. Život vo vozíku, rovnako ako aj medzi zdravou komunitou, neraz „vykreslí“ zaujímavé obrazce. Niekedy radostné, inokedy paradoxné a potom zase hrdinské (cez slzy). Proste rozmanité, pestrofarebné ako podoba chameleóna prechádzajúceho sa po dúhe.

Stephen Hawking: Vedec s neochvejnou mysľou

Stephen Hawking, narodený v roku 1942 v Oxforde, bol brilantný teoretický fyzik a kozmológ. Preslávil sa svojimi prácami o kvantovej gravitácii a čiernych dierach. Napriek tomu, že trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), ktorá postupne ochromuje telo, Hawking dokázal viesť mimoriadne produktívny život a stal sa jednou z najvýznamnejších vedeckých osobností 20. a 21. storočia.

Jiří Ježek: Cyklistický šampión

Jiří Ježek je český profesionálny handicapovaný cyklista, narodený v roku 1974 v Prahe. Po autonehode v roku 1985, pri ktorej mu amputovali pravú nohu pod kolenom, sa nevzdal športu a stal sa najúspešnejším cyklistom v histórii paralympijských hier. Je šesťnásobným paralympijským víťazom a majstrom sveta. Okrem športu sa venuje dobročinným aktivitám a motivačným prednáškam.

Christopher Reeve: Superman, ktorý bojoval za ostatných

Christopher Reeve sa stal celosvetovo známym vďaka roli Supermana. Po nešťastnom páde z koňa si poranil krčnú chrbticu a ostal ochrnutý od krku dolu. Po prvotnom zúfalstve sa rozhodol venovať svoju energiu pomoci ľuďom s podobným osudom a založil nadáciu na výskum liečby poranení chrbtice.

Mária Gazdíková: Tanec s vozíkom

Mária Gazdíková (24) z Košíc, ktorá napriek invalidnému vozíku rozvinula svoj pohybový talent. Stala sa prvou (a zrejme jedinou) mažoretkou na Slovensku v invalidnom vozíku a neskôr aj „profesionálnou“ tanečníčkou. Na Majstrovstvách Európy v tanečnom športe na vozíčku, ktorých dejiskom boli prvý raz Košice, obsadila 2. miesto vo freestyle a 3. miesto v štandardných tancoch.

Rufino Borrego: 43 rokov života s chybnou diagnózou

Portugalčan Rufino Borrego bol ako trinásťročný chybne diagnostikovaný s nevyliečiteľnou svalovou dystrofiou. Neskôr sa ukázalo, že trpí vyliečiteľnou vrodenou myasténiou. Zlá diagnóza ho „odsúdila“ na život vo vozíku, ktorý trval rovných 43 rokov, čo je paradoxom bytia.

Wyatt: Batoľa na vozíku, ktoré spoznáva svet

Nepredstaviteľný šok prežívajú rodičia, ktorým zdravo narodené dieťa náhle vážne ochorie. Manželia Banksovci z mesta Greenville v USA museli riešiť situáciu, keď ich polročný syn Wyatt ochrnul od krku dole. Lekári ho posadili na invalidný vozík, aby sa snažil presúvať za hračkami. Ročný chlapček túto úlohu veľmi rýchlo zvládol a začal sa odvíjať Wyattov nový život vo vozíku. Na Slovensku by sa však tento príbeh nemohol udiať, pretože zdravotné poisťovne deťom do troch rokov invalidný vozík väčšinou neschvália.

Sestra Patrícia: Cesta viery a zmierenia

Sestra Patrícia Iveta Parasková po vážnej dopravnej nehode na Ukrajine ostala ochrnutá od hrudníka. Napriek nepriaznivým lekárskym prognózam sa naučila používať počítač a touchpad, háčkovať a kresliť. Dnes s úsmevom hovorí, že po päťdesiatke sa naučila používať počítač a touchpad. Rehoľníčka nebola nikdy nahnevaná na to, čo sa stalo. Na začiatku u nej prevážil ako prvý pocit vďačnosti, že vôbec prežila.

Janka: Sny na kolesách

Janka napriek svojmu handicapu - rázštepu chrbtice a hydrocefalu - je húževnatá 13-ročná mladá slečna, ktorá sa nevzdáva a chce si naplniť svoje sny. Miluje výlety s priateľmi a sníva o elektrickom pohone k invalidnému vozíku, ktorý by jej umožnil dlhé a náročnejšie vychádzky.

Marek Lipjanec: Hľadanie spôsobov, nie dôvodov

Marek Lipjanec mal 21 rokov, keď po skoku do bazéna ochrnul od hrudníka nadol. Napriek tomu sa dokázal vrátiť k hudbe, učí deti hrať na klavír a žije plnohodnotný rodinný život s manželkou a dvoma dcérami. Jeho príbeh je o hľadaní spôsobov, nie dôvodov, prečo niečo nejde.

tags: #chlap #na #invalidnom #oziku