V právnom systéme Slovenskej republiky existujú situácie, kedy môže byť trestné stíhanie zastavené z objektívnych príčin, ako je napríklad úmrtie obvineného. Táto skutočnosť však nemusí automaticky znamenať, že štát sa zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním. Nasledujúci článok sa venuje problematike nároku na náhradu škody v kontexte úmrtia obvineného, pričom vychádza z relevantnej judikatúry a právnych predpisov.
Základné princípy zodpovednosti štátu za škodu
Štát nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom svojich orgánov. Tento princíp je zakotvený v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Zastavenie trestného stíhania z dôvodu smrti obvineného
Trestné stíhanie proti obvinenému sa zastaví, ak obvinený zomrie. V takomto prípade sa trestné stíhanie zastavuje pre neprípustnosť. Otázkou však zostáva, či je možné uplatniť nárok na náhradu škody, ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu smrti obvineného.
Judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/98/2021
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal touto problematikou v rozsudku sp. zn. 7Cdo/98/2021 z 27. januára 2021. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že vo výnimočných prípadoch možno vychádzať z nezákonnosti trestného stíhania konkrétnej osoby, ktorej bolo stíhanie zastavené z objektívnej príčiny jej smrti, keď konečné rozhodnutie v trestnom konaní zakladajúce nezákonnosť trestného stíhania ostatných spoluobvinených neobsahuje rozdielne posúdenie skutku voči zomrelej osobe, resp. z neho nevyplývajú žiadne špeciálne okolnosti pre takéto rozdielne posúdenie.
V takýchto prípadoch by bolo v rozpore s dobrými mravmi a účelom zákona č. 514/2003 Z. z., aby sa štát zbavil zodpovednosti za škodu len z toho dôvodu, že dotknutá osoba v priebehu trestného konania zomrela a nebolo tak možné voči nej zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nebol trestným činom, ale len formálne z dôvodu jej úmrtia.
Podstata rozhodnutia
Podstata tohto rozhodnutia spočíva v tom, že ak je zrejmé, že aj proti zomrelej osobe by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bola stíhaná, nie je trestným činom, zastavenie trestného stíhania pre neprípustnosť z dôvodu smrti osoby nemôže viesť k tomu, že štát neponesie zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Opačný výklad by viedol k extrémnej nespravodlivosti a nenaplneniu účelu zákona č. 514/2003 Z. z.
Príklad z praxe
Okresný súd Košice I rozsudkom z 08. apríla 2019 č. k. 23C/115/2018 - 228 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 8 658,81 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 16 000 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24 658,81 eur od 29.09.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento prípad sa týkal trestného stíhania, ktoré bolo zastavené proti manželovi žalobkyne z dôvodu jeho smrti. Súd však priznal žalobkyni náhradu škody, pretože dospel k záveru, že aj proti jej manželovi by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom.
Súd prvej inštancie zistil, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Východ sp. zn. ČVS:PPZ-XX/BPK-V-XXXX zo dňa 16.01.2012 bolo proti manželovi žalobkyne začaté trestné stíhanie za organizátorstvo pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného, za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a proti žalobkyni za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného a za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 2/2012 zo dňa 19.01.2012 bol manžel žalobkyne vzatý do väzby, ktorá začala plynúť dňa 17.01.2012 od 06:00 hod a vykonával ju v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Sťažnosť žalobkyne a jej manžela proti týmto uzneseniam prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj ,,prokurátorka") uznesením sp. zn. VII/1 Gv 127/11-121 zo dňa 07.03.2013 ako nedôvodnú zamietla. Uznesením prokurátorky sp. zn. VII/1 Gv 127/11-190 zo dňa 01.06.2012 bol manžel žalobkyne prepustený z väzby na slobodu. Z uznesenia prokurátorky sp. zn. VII/1 Gv 127/11/1000-412 zo dňa 26.05.2012 súd prvej inštancie ďalej zistil, že trestné stíhanie proti manželovi žalobkyne bolo zastavené pre neprípustnosť, lebo obvinený zomrel. Následne uznesením prokurátorky sp. zn.
Premlčacia lehota
Premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. začína plynúť momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode, kedy má vedomosť o protiprávnom konaní a zároveň o tom, že vznikla škoda a v akej výške. V prípade zomrelej osoby začne premlčacia lehota plynúť rovnako ako u spoluobvinených právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení ich trestného stíhania z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, nie je trestným činom. Práve z tohto momentu je možné vyvodiť či predpokladať nezákonnosť trestného stíhania aj voči zomrelej osobe.
Súdy v základnom konaní však za relevantný dátum pre začiatok plynutia premlčacej lehoty uviedli, že to bolo uznesenie prokurátorky zo dňa 09.05.2016, ktorým bolo určené, že skutok nie je trestným činom, čiže rozhodnutie o začatí trestného stíhania je nezákonným rozhodnutím a došlo ku škode, za ktorú zodpovedá štát. O výške škody, ktorá sa týkala ušlej mzdy sa žalobkyňa dozvedela až vyhotovením znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 06.11.2017.
Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalovanej, že už právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že manžel žalobkyne zomrel bolo možné zistiť nezákonnosť rozhodnutia. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974).
Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým
V prípade, ak nezákonné trestné stíhanie spôsobilo zomrelej osobe nemajetkovú ujmu, môžu si pozostalí uplatniť nárok na jej náhradu. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd tiež zohľadňuje, že trestné stíhanie, najmä ak je osoba obvinená zo závažného trestného činu, predstavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Vysvetlenie pojmu nemajetková ujma
Ujma sa klasicky rozčleňuje na ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú ujmu. Na rozdiel od škody, resp. majetkovej ujmy, ujma nemajetková sa nedá úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože nemajetkovú ujmu nemožno nikdy reálne nahradiť. Ide o ujmu, spôsobenú na takých hodnotách, ktoré svojou povahou nepatria do majetkovej sféry. Medzi hodnoty nemajetkovej povahy patria inštitúty vyjadrené v § 11 OZ. Ide najmä o život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy (zvukové záznamy, písomnosti, obrazové snímky), výsledky tvorivej duševnej činnosti (autorské diela) a pod. Tieto hodnoty nie je možné peniazmi oceniť, pretože ich nie je možné zmerať alebo jednoznačne určiť ich hodnotu. V prípade ak dôjde zásahu do ktorejkoľvek z vyššie spomenutých hodnôt jedná sa o nemajetkovú ujmu.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že všetky následky predstavujúce nemajetkovú ujmu boli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Súd hodnotiac, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť, postavenie žalobkyne v súvislosti s trestným stíhaním, dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu následkov takej intenzity, ktorá by zakladala jej právo na priznanie peňažnej náhrady v ňou uplatnenej sume 21 750 eur.
Súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle jej záverov bol toho názoru, že všeobecný súd musí určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení aj iných právnych predpisov upravujúcich odškodnenie (zákon č. 215/2006 Z. z.), ako aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP a určiť maximálnu hranicu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, aby priznaná náhrada nebola väčšia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov s následkom smrti.
Premlčanie nároku na nemajetkovú ujmu
Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j. že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva. Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn.