Surdopédia: Komplexný pohľad na pedagogiku sluchovo postihnutých a význam včasnej intervencie

Pod pojmom surdopédia (latinsky - surdus - hluchý, paideia - výchova) rozumieme výchovu a vzdelávanie sluchovo postihnutých. Pedagogika sluchovo postihnutých je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie sluchovo postihnutých. Pedagogika svoju činnosť zameriava na rozvoj osobnosti a na edukáciu sluchovo postihnutých.

Charakteristika sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je následkom organického alebo funkčného poškodenia, pri ktorom je v dôsledku zníženej priepustnosti (event. nepriepustnosti) sluchového kanálu príjem sluchových informácií výrazne znížený. V dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej reči limitovaná. Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne. Nedostatočná priepustnosť akustického kanálu spôsobuje ťažkosti v edukačnej, pracovnej a spoločenskej sfére. Tieto dôsledky sa zmierňujú špeciálnou intervenciou, závislou od aplikovania špeciálnych edukačných metód.

Sluchové postihnutie je charakteristické:

  • zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje;
  • znížením ostrosti sluchu;
  • obmedzením príjmu akustických informácií.

Stupeň sluchového postihnutia sa posudzuje podľa intenzity zvukového podnetu vyjadrenú v decibeloch (dB - jednotka intenzity zvuku).

Schéma sluchového aparátu a jeho poškodenia

Príčiny porúch sluchu

Porucha sluchu môže vzniknúť na základe rozličných faktorov, v rozličnom čase, môže mať rozličný typ, stupeň, ale aj dôsledky. Môžeme ju získať v priebehu celého života a je zrejmé, že najviac osôb s poruchou sluchu je v seniorskom veku.

Príčiny porúch sluchu sú orgánové, t.j. vznikajú z porúch anatomického substrátu niektorej časti sluchového analyzátora.

Genetické príčiny

Vďaka najnovším výsledkom výskumov v oblasti genetiky vieme, že cca 50 percent strát sluchu má genetický podklad, pri 25 percentách je príčina straty sluchu neznáma a pri 25 percentách ide o negenetické príčiny.

Najčastejšou príčinou sluchu sú genetické príčiny, ale prekvapujúce je, že len asi v 20 % ide o rodičov, ktorí majú sami stratu sluchu. Väčšina, čiže až 80 % detí s poruchou sluchu sú deti, ktoré sa narodia dvom počujúcim rodičom, z ktorých ale každý z nich má genetickú predispozíciu. Dnes už vieme, že v takomto prípade ide o tzv. conexin 26 (gén poruchy sluchu), že rodičia sú prenášačmi poruchy sluchu (aj cez niekoľko generácií), pričom sami sú počujúci. Teda na základe zákonov genetiky určité percento z ich detí môže mať poruchu sluchu, môžu byť prenášačmi poruchy sluchu, alebo budú zdraví.

Získané príčiny

Ďalšími príčinami sú samozrejme aj:

  • ochorenia matky (v minulosti sa najčastejšie spomínala rubeola, toxoplazmóza, cytomegalovírus, ovčie kiahne, pásový opar);
  • úrazy matky;
  • nesprávna životospráva počas tehotenstva;
  • nízka pôrodná hmotnosť;
  • predčasný pôrod;
  • problémy pri pôrode;
  • silná novorodenecká žltačka;
  • ochorenia dieťaťa;
  • niektoré lieky.

Neskôr sú to hlavne choroby a úrazy dieťaťa.

Infografika: Príčiny porúch sluchu u detí

Typy porúch sluchu

V rámci porúch sluchu rozlišujeme rôzne typy, ktoré ovplyvňujú prístup k edukácii a komunikácii:

  • Hluchonemota: Vrodená alebo v ranom veku získaná strata sluchu spojená s vývojovou bezrečnosťou. Reč sa spontánne nevyvíja. Vnímané sú len vibrácie hlbokých tónov, nie reč.
  • Zvyšky sluchu: Vrodená alebo získaná neúplná strata sluchu spojená s vývinovou bezrečnosťou, alebo obmedzením vývinu reči.
  • Ohluchlosť: Strata sluchu, ktorá vznikla počas vývinu reči alebo neskôr, keď už základné rečové stereotypy boli upevnené.
  • Nedoslýchavosť: Vrodená alebo získaná čiastočná strata sluchu je príčinou oneskoreného alebo obmedzeného vývinu reči.

Úloha pedagogiky sluchovo postihnutých (surdopédie)

Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života.

Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém. Pomocnými vedami pedagogiky sluchovo postihnutých sú psychológia, sociológia, fonetika, a z medicínskych disciplín - otorinolaryngológia, foniatria, neurológia; biologické vedy, elektroakustika a kybernetika.

Nadväzovanie kontaktov: Nepočujúce a nedoslýchavé deti sa učia v škole pomocou slovného porozumenia a audiológie

Včasná diagnostika a intervencia

Význam včasnej diagnostiky je hlavne v tom, že v súčasnosti už vieme, že čím skôr sa strata sluchu zistí, pridelia sa kompenzačné pomôcky a začne sa s dieťaťom pracovať, tak tým väčšiu šancu má vyvíjať sa podobne ako jeho počujúci rovesníci. Potrebné je tiež povedať, že možnosť, že si dieťa s poruchou sluchu osvojí jazyk a reč je neporovnateľne väčšia ako tomu bolo pred cca 30 rokmi. A práve raná/včasná diagnostika a využitie tzv. kritického obdobia má v tomto procese veľmi dôležitú úlohu.

Moderná pedagogika sluchovo postihnutých v zahraničí uznáva tzv. model 1-3-6, ktorý znamená:

  • V prvom mesiaci: diagnostika straty sluchu.
  • V treťom mesiaci: pridelenie kompenzačných pomôcok.
  • V šiestom mesiaci: začiatok špeciálnopedagogickej starostlivosti.

Pri dodržaní týchto termínov je zrejmé, že v oblasti reči môžeme zachytiť veľmi dôležité obdobie napodobňujúceho džavotania (6 - 8 mesiac života), v ktorom sa nám začínali deti so stratou sluchu líšiť od ich intaktných rovesníkov, pretože vzhľadom na svoju stratu sluchu nemohli, resp. nemohli dostatočne napodobňovať zvuky, ktoré sa okolo nich prezentovali a preto sa začínali oneskorovať v osvojovaní si jazyka a reči. Samozrejme výsledky u detí sú veľmi heterogénne (v závislosti od mnohých faktorov), nie je možné povedať, že všetky dosiahnu požadovaná úroveň, ale predpoklady na to sú oveľa lepšie ako v minulosti.

Reakcie rodičov a podpora

Reakcie rodičov na diagnózu straty sluchu u dieťaťa sú v odbornej literatúre veľmi dobre popísané a sú podobné ako aj u iných skupín detí so zdravotným znevýhodnením. Veľmi zjednodušene ide o nasledovné reakcie: šok - popretie - úzkosť a strach - vina - hnev - depresia - prijímanie reality. Negatívne reakcie strácajú na sile a následne začínajú rodičia vnímať aj silné stránky svojho dieťaťa a riešiť oblasti, ktoré sú dôležité pre ich dieťa (odborníci, starostlivosť, kontaktovanie iných rodín…). Rodičia musia prejsť všetkými týmito reakciami, ale u každého z nich môžu trvať jednotlivé časti rozlične dlho a mať rozličný charakter.

V prípade, ak rodičia „očakávali“ vzhľadom na priebeh tehotenstva nejaké problémy, niekedy môže byť pre nich dokonca upokojujúca informácia, že ide „len“ o stratu sluchu. Samozrejme iné je to v prípade, ak išlo o bezproblémové tehotenstvo aj pôrod. Čo sa týka vplyvu na dieťa, v súčasnosti, keď prvé informácie o možnosti, že sluch nebude poriadku sa dostávajú už v pôrodnici, rodičia prechádzajú týmito procesmi hneď na začiatku, čiže dieťa do toho nie je priamo „akoby vtiahnuté“. Prirodzene reakcie rodičov na danú situáciu môžu byť rozličné, súvisia s vyššie spomenutými reakciami a rodičia môžu v určitej etape cítiť zlosť a hnev voči svojmu dieťaťu, cítiť to ako vlastné zlyhanie.

Program Mobilný pedagóg

Program Mobilný pedagóg sa realizuje už 5 ročníkov a je to program, ktorý realizuje TELECOM prostredníctvom nadácie PONTIS. Ide o podporu rodín s deťmi so stratou sluchu priamo v rodine. Okrem toho, že počas 10 mesiacov chodí do rodín špeciálny pedagóg, tak rodičia majú dve stretnutia, úvodné a záverečné, kde sa stretávajú, vzájomne spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti zo starostlivosti o takéto dieťa.

V posledných ročníkoch sa podarilo dostať do programu už niekoľkomesačné deti, čiže rodiny mali možnosť začať veľmi skoro špeciálnopedagogickú podporu. Tým, že sa podpora realizuje doma, rodičia vidia, že nemusí ísť len o cielene cvičenia, ale že dieťa môžu rozvíjať počas každodenných aktivít a že môžu pri tom používať bežné pomôcky, ktoré majú doma (napr. hrnce, varešky). Veľmi dôležité je aj to, hlavne ak ide o malé deti, že s nimi nemusia cestovať, že čas, kedy k ním špeciálny pedagóg príde sa prispôsobí rytmu dieťaťa (napr. podľa toho, kedy chodí poobede spať).

Pedagóg pracuje s dieťaťom so stratou sluchu v domácom prostredí

Publikácia "Máme dieťa s poruchou sluchu"

Hlavným cieľom publikácií (autorov Silvia Hovorková, Martina Rzymanová, Darina Tarcsiová) bolo poskytnúť rodičom informácie o strate sluchu a o všetkom čo s ňou súvisí, práve v súvislosti s prvými rokmi života a na druhej strane zužitkovať všetky skúsenosti, ktoré sa počas programu Mobilný pedagóg nadobudli. Cieľom bolo, aby nemuseli informácie hľadať na rozličných miestach, ale mali k dispozícií materiály, kde sa všetko dôležité dozvedia. Veľmi dôležité bolo aj to, že boli k dispozícii výpovede rodičov, ktoré sprostredkovali ich prežívanie tejto situácie, a aj informácie o konkrétnych možnostiach, ktoré v podmienkach Slovenska existujú. Kniha je k dispozícií všetkým rodičom, pedagógom, odborníkom alebo študentom. Získať ju možno na stránke DobraKrajina.sk pod projektom „Máme dieťa s poruchou sluchu“ za odporúčaný príspevok 15,00 €.

tags: #obsah #pedagogika #sluchovo #postihnutych