Obec Čierne Pole, ležiaca v Košickom kraji v okrese Michalovce, sa v posledných rokoch stala symbolom zlyhania samosprávy a predmetom širokej verejnej diskusie. Jej príbeh, často prirovnávaný k „tarantinovskému príbehu“, odhaľuje hlboké problémy v komunálnej politike, ktoré sa týkajú nielen tejto malej obce pri ukrajinskej hranici, ale aj mnohých ďalších samospráv na Slovensku.
História a demografia obce Čierne Pole
Názov obce je doložený z roku 1828 ako Fekete-Mezó, z roku 1863 ako Feketemezó, z roku 1920 ako Čierno Pole a z roku 1927 ako Čierne Pole; po maďarsky Feketemezó. Obec bola administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Veľké Kapušany, kraj Prešov; po roku 1960 pod okres Trebišov, kraj Východoslovenský. Obec sa spomína od 17. storočia a patrila rodine Barkóczyovcov.
V roku 1828 mala obec 26 domov a 284 obyvateľov. V polovici 19. storočia sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a tkáčstvom.
Na prvý pohľad sa zdá, že starosta Branislav Sijka (nezávislý) je úspešný, okrem ministra Petra Plavčana do dediny dostal aj prezidenta Andreja Kisku či europoslankyňu Annu Záborskú. Vedie pritom s poslancami a občanmi svojho druhu vojnu.
„Aj my by sme to radi vedeli,“ odpovedá obecná poslankyňa na jednoduchú otázku, koľko u nich žije ľudí. Účel? Zúčastňujú sa v súlade so zákonom ako voliči komunálnych volieb, inak ich v Čiernom Poli vôbec nevidno. Inými slovami, nebývajú tu.
Problémy v samospráve a konflikty
Základný rámec príbehu je zrejmý. V Čiernom Poli zlyhala akákoľvek komunikácia. Poslancom sa podarilo naposledy rokovať so starostom Sijkom 21. decembra 2017. Starosta nezvoláva aspoň raz za tri mesiace zastupiteľstvo tak, ako mu ukladá zákon. Zúfalí poslanci sa obrátili s piatimi trestnými oznámeniami na políciu, na NAKA, s podozrením z falšovania úradnej listiny starostom aj na prokuratúru - bezvýsledne.
Starosta Sijka, pôvodne nezávislý, si dnes užíva priazeň SNS. Zastupiteľstvo sa uznieslo na jej vrátení, od jesene 2016 sa však starosta Sijka ocitol pod ochranou národniarov, ich šéfovi Andrejovi Dankovi do parlamentu zaniesol dokonca peceň čiernopoľského chleba.
„Predchádzajúcim starostom bol jeho brat, súčasný starosta ho riadil. Už vtedy sa predstavoval ako starosta. Keď sme namietali, že ním nie je, zasmial sa, že je to jedno. Vraj Sijka ako Sijka,“ vraví bývalá učiteľka Anna Hrabíková, ktorá sa po konfliktoch vzdala mandátu poslankyne.
Prekážky v komunikačnej a úradnej práci
Podanie kandidátky na obecného poslanca je obvykle nudný administratívny úkon na pár sekúnd. Na obecnom úrade nebolo pred termínom podania nikoho. Sekretárka a zapisovateľka v jednej osobe mala práve dovolenku, alebo bola služobne odcestovaná, alebo bola práve na školení, alebo tam chodila v noci. Krajský predseda Národnej koalície, za ktorú Hrabík tentoraz kandiduje (v minulosti bol nezávislý), sa s ňou dohodol na pondelok na ôsmu ráno, že on Hrabíkovu kandidátku podá spolu s ním. Presnejšie, prišla, ale ušla pred nimi. Hrabík zburcoval kandidáta na starostu Vladimíra Vinca, v ktorého toyote začali prenasledovať autobus so zapisovateľkou. Ten sa im však stratil, zašiel kamsi do dediny.
Keď komunikácia dokáže liečiť
V Zemplínskom Širokom si ho počkali, Hrabík nastúpil. „Zbadal som ju. Sekretárka ho zbadala a zavolala starostovi Sijkovi. V Michalovciach sa veci zdramatizovali. Zapisovateľka volebnej komisie vybehla z autobusu a naskočila do auta starostovi. Kandidát na poslanca naskočil vzápätí do auta kandidátovi na starostu. „Kristína! Kristína! - kričal som na ňu, ona nič,“ pokračuje Hrabík. „V Zalužiciach Vladovi Vincovi vravím: nerob pre blbca somariny. Dedko pri ceste nám ukazuje, kadiaľ išla strieborná octavia.“ Rozuzlenie? Záležitosť ako z bondovky vyriešil až telefonát Hrabíka šéfke celoslovenskej komisie pre voľby Eve Chmelovej, ktorá zariadila, že zapisovateľka voľky-nevoľky prišla na úrad. Dve otázky ostávajú bez odpovede. Prečo pred Hrabíkom zapisovateľka utekala a čo by robil, keby ju po naháňačke áut dobehol.
Fungovanie obecného zastupiteľstva
Je piatok podvečer. Na chodníku pred obecným úradom sa trúsi asi dvadsať občanov, medzi nimi si na aute rozkladajú listiny štyria poslanci. Všade inde by šlo o zasadnutie, tu je presnejšie hovoriť o „postátí“. Poslanci majú na plote jedného z okolitých domov svoju nástenku, keďže prístup na tú obecnú im starosta znemožnil. Na obecnej nástenke ich čaká (tak ako zakaždým) odkaz od starostu. Ich zasadnutie je vraj protiprávne a nulitné, keďže právo zvolať ho má len on. „Postátie“ je vďaka prítomnosti štyroch z piatich poslancov uznášaniaschopné.
„Od začiatku volebného obdobia nepreukázal starosta poslancom žiadne uznesenie zastupiteľstva. Dávali sme asi tridsať interpelácií, všetky ostali bez odpovede. Starosta nereaguje ani na výzvy prokuratúry, aby sme rokovali riadne v priestoroch obecného úradu. Ďalej: obec Čierne Pole nemá zastupiteľstvom prerokovaný a schválený záverečný účet ani správu audítora za roky 2016 a 2017. Funguje teda v rozpočtovom provizóriu. „Kontrolór zistil, že na účte obce je 26 centov,“ povie prítomný občan. „Nevieme ani, kto je zamestnancom úradu. Medzi nahnevanými a bezradnými občanmi počuť hlasy, že je to celé na hlavu padnuté. A niet autority, ktorá by svojvôľu zastavila.“ Ďalší dôchodca, Ján Dančej, ho doplní, že starosta rozdelil obec na „svojich“ a „ostatných“, netušia však, podľa akého kľúča. Odrazu sa odniekiaľ prirúti štvorkolka. Šofér má helmu a túruje motor tak, aby nebolo počuť hovorené slovo. V Čiernom Poli už tri roky nefunguje obecný rozhlas. Starosta ho dal odmontovať s odôvodnením, že ho treba opraviť. Do akej opravy ho dal a kedy bude hotový, nikto netuší.
Všeobecne záväzné nariadenia obce Čierne Pole
Obec Čierne Pole pravidelne vydáva Všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré upravujú rôzne oblasti života v obci. Tieto nariadenia sú kľúčové pre fungovanie samosprávy a riešenie lokálnych problémov.
Prehľad vybraných VZN:
- Všeobecné záväzné nariadenie obce Čierne Pole č. 1/2026 o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (Dátum vyvesenia: 15.12.2025)
- Všeobecné záväzné nariadenie obce Čierne Pole č. 3/2025 o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (Dátum vyvesenia: 17.12.2024)
- Všeobecne záväzné nariadenie obce Čierne Pole č. 2/2025 o určení výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov v školskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec Čierne Pole (Dátum vyvesenia: 17.12.2024)
- Všeobecne záväzné nariadenie obce Čierne Pole č. 1/2025 o poplatkoch za pracovné úkony vykonávané Obecným úradom v Čiernom Poli (Dátum vyvesenia: 17.12.2024)
- Všeobecné záväzné nariadenie obce Čierne Pole č. 1/2022 o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (Dátum vyvesenia: 29.12.2022)
- NAVHR Všeobecné záväzné nariadenie obce Čierne Pole č. 1/2022 o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (Dátum vyvesenia: 12.12.2022)
- VZN 2/2020 o ochrane ovzdušia a poplatkoch za znečisťovanie prevádzkovateľmi malých zdrojov znečisťovania ovzdušia (Dátum vyvesenia: 18.12.2020)
- VZN 1/2020 o určení výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov v školskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec (Dátum vyvesenia: 18.12.2020)
- VZN 1/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálen odpady a drobné stavebné odpady (Dátum vyvesenia: 09.01.2020)
- VZN 2/2019 o nakladaní s komunálnymi odpadmi (Dátum vyvesenia: 09.01.2020)
- VZN 3/2019 o poplatkoch za pracovné úkony vykonávané na OcÚ (Dátum vyvesenia: 09.01.2020)
- VZN 4/2019 o správe a prevádzkovaní pohrebiska (Dátum vyvesenia: 09.01.2020)
- VZN 1-2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi na území obce Čierne Pole (Dátum vyvesenia: 09.08.2019)
- VZN O MIESTNYCH DANIACH A POPLATKOCH (Dátum vyvesenia: 09.08.2019)
Sociálny podnik Black Field s.r.o.
Obec Čierne Pole dňa 24. 10 2020 založila spoločnosť Black Field s.r.o., so 100 % účasťou na jeho základnom imaní. Dňa 18.1.2021 jej bol MPSVR priznaný štatút integračného podniku. Košický kraj má vyšší počet obyvateľstva so základným vzdelaním, než je priemer obyvateľstva v SR. Vytvorenie sociálneho podniku je ideálna možnosť, kde sa títo ľudia budú mať možnosť zamestnať a vytvárať hodnoty pre spoločnosť.
Zamestnanci sa v roku 2021 podieľali na výstavbe Oázy Biodiverzity v záhrade obecného úradu, kde vysadili 50 ks stromov a 50 kusov kríkov, o ktoré sa aj pravidelne starajú a zalievajú. Sociálny podnik po vybudovaní a kompletnom zariadení dielne ma v pláne naďalej vykonávať rekonštrukčné práce na budovách vo vlastníctve obce Čierne Pole.
Keď komunikácia dokáže liečiť
Príspevok Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS)
ZOMOS je združenie, ktoré chodí po celom Slovensku, pomáha a školí aktivistov. Za osem rokov existencie združenia sa podarilo priniesť zmenu do mnohých obcí. Na združenie sa obracajú už aj sami občania, ktorí sú v bezvýchodiskovej situácii. Averzia poslanca Poláka voči ZOMOSu, voči poslancom, ktorí naozaj robia naozajstnú poslaneckú prácu a voči každému, kto si dovolí mať iný názor ako on, trvá od jesene 2022. Ja som si to u neho zrejme fakt polepila tým, že nielenže mám iné názory ako on, ale navyše kladiem nepríjemné otázky, na ktoré sa mu ako verejnému činiteľovi nechce odpovedať. V hre je aj veľmi pravdepodobná možnosť, že na moje otázky jednoducho odpovedať nevie, lebo ani po viac ako dvoch rokoch poslancovania sa neorientuje v základných samosprávnych pojmoch. Poslanec Polák na obhajobu všetkých svojich tvrdení nepoužíva fakty. Niekedy dokonca dokáže občanom tvrdiť, že sa veci nestali - hoci dobre vie, že existujú dokumenty, ktoré dokazujú opak. Napríklad rozhodnutie o udelení pokarhania. Poslanec Polák tiež dokáže veľmi zdatne fabulovať. Rovnako dlhodobo a veľmi často sú takéto príklady úspešnej samosprávnej praxe zdieľané aj v skupine Záhorská Ves - miestny klub ZOMOS.
Prípadové štúdie problémov v samospráve
Vyšný Mirošov
Niet výstavnejšej skrine nehoráznosti starostu ako Vyšný Mirošov (okres Svidník). Starosta obce s menej ako 600 obyvateľmi bol v roku 2014 obžalovaný, že spreneveril viac ako 150 tis. eur. Na pojednávania chodil zriedka a tak bol súd odročený k dnešnému dňu 29-krát. Podľa obžaloby v rokoch 2011 až 2013 vykonal 38 finančných transakcií z obecných účtov. Peniaze previedol či už na účet futbalového klubu, alebo účty svojich príbuzných a kamarátov, či na firmu jeho manželky a švagrinej. Tieto prostriedky používal na vlastnú potrebu, pričom transakcie označoval ako mylnú platbu. Po intervencii poslancov zastupiteľstva predložil o týchto prevodoch falošné výpisy z účtu. Starosta tejto obce bol za svoju činnosť právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu a tak v uplynulom volebnom období prišiel o mandát. Maličkej obci s ročným rozpočtom 60 tis. eur zanechal na krku 74 tisícovú exekúciu. Zastupiteľstvu však neoznámil, že bol zbavený mandátu a tak funkciu vykonával veselo ďalej. Obec do volieb v roku 2018 riadili bratranci Valkovskí - poslanci zastupiteľstva, jeden ako zastupujúci starosta a druhí ako jeho zástupca (obaja boli najväčšími kritikmi odsúdeného starostu). Manželka odsúdeného starostu robila tejto dvojici prieky aj potom. Zneužila svoju právomoc ako poštárka a zastupujúcemu starostovi nedoručila oznámenie od banky, že ako štatutár má právo na komunikáciou s ňou a obci bol zrušený bankový účet.
Obec vo vranovskom okrese
Uplynulé volebné obdobie v tejto obci vo vranovskom okrese pripomínalo celkom slušnú kriminálku. Jej obyvatelia si mohli vyskúšať dve referendá za odvolanie starostky. Tá početnej rómskej komunite nasľubovala nesplniteľné veci a časť oklamaných voličov začala prejavovať nespokojnosť. Prvé referendum bolo pre nízku účasť neplatné a starostka ešte v jeho príprave právne napadla neplatnosť jeho vyhlásenia. O pol roka bolo vyhlásené ďalšie referendum, keď sa pri 53-percentnej účasti podarilo starostku odvolať. V doplňujúcich voľbách však tesným rozdielom vyhral rómsky kandidát, ktorého po necelom roku vo funkcii zatkla polícia pre dílovanie drog.
Obec v okrese Stropkov
Táto obec v okrese Stropkov má cca 130 obyvateľov a tak podstatnú časť jej rozpočtu pokrýva samospráva. Starosta v predminulom volebnom období však aj s takto oklieštenými financiami narábal pomerne laxne. Napríklad dvakrát si nechal preplatiť peniaze za ten istý benzín - raz do kosačky, raz ako „cesťák“. Mimochodom kosačka sa stala kameňom úrazu aj v inom prípade. Počas inventarizácie sa zistilo, že obci chýba nielen kosačka, ale aj motorová píla či kopírovačka, ale aj mnoho ďalších vecí z inventára obce. Tento majetok bolo potrebné hľadať práve doma u pána starostu. Za nos vodil aj vyšetrovateľa, no očividne mu to ani veľa práce nedalo. Na opakované naliehanie občanov vyšetrovateľ odvetil: „Ale mne sľúbil, že vráti“. Týždeň pred voľbami bol majetok napokon vrátený. Aj z týchto dôvodov zastupiteľstvo stoplo starostovi na niekoľko mesiacov plat.
Obec v trebišovskom okrese
Obec v trebišovskom okrese si získala pozornosť ZOMOSu zneužívaním právomoci starostu. Jeho arogantné správanie ústilo do šikanovania aktivačných pracovníkov. Ešte horšie sa to prejavovalo voči učiteľkám v miestnej základnej škole. Tam si dosadil jemu lojálnemu riaditeľa, keď pozbavil funkcie dovtedajšiu riaditeľku (ktorá bola v službe 24 rokov). Voľba riaditeľa pritom neprebehla v súlade so zákonom, čo konštatoval aj odbor školstva OÚ v Košiciach. Riaditeľ je voči starostovi až príliš servilný a umožňuje mu, aby školu riadil vlastne sám. Obzvlášť hrubý je najmä voči ženám - učiteľkám. Tie sa sťažujú na bossing, teda na psychické šikanovanie. Starosta zasahuje do riadenia školy neuveriteľným spôsobom. S učiteľkami organizuje pravidelné porady, kde ich uráža a deptá. O neskutočnej lojalite riaditeľa k starostovi hovorí práve dokrútka RTVS, keď reportér oslovil riaditeľa so žiadosťou o vyjadrenie a on pred kamerami zavolal starostovi, či sa môže vyjadriť. Občanov Cejkova napokon vyburcoval sexuálny škandál riaditeľa školy, keď ho polícia prichytila pri sexe s prostitútkou v trebišovskom parku (pôvodné podozrenia, že ide o maloletú Rómku sa nepotvrdili). Starosta napriek tomu odmietol riaditeľa odvolať.
Obec v michalovskom okrese
Hoci zasadnutie obecného zastupiteľstva sú zo zákona verejné, starosta tejto obce v michalovskom okrese mal s tým v predošlom volebnom období zjavný problém. Asi vedel, prečo. Aktivistov zo ZOMOSu nechcel pustiť na zasadnutie, lebo nie sú občanmi obce (čo je právny nezmysel). Na iné zasadnutie nedovolil vstup však už ani obyvateľom Čierneho Pola, proti čomu protestovali aj poslanci zastupiteľstva. Keď vychádzali k dverám, aby občanov pustili, starosta ich jednoducho v rokovacej miestnosti zamkol. Starosta skákal poslancom po hlave v podstate neustále. Bez odsúhlasenia zastupiteľstvom čerpal a uzatváral štátne či európske projekty (bez ohľadu na to, či obec mala financie na spoluúčasť). Poslancom utajoval kľúčové detaily projektov - zvyčajne ich totiž o projektoch informoval, až keď bola vec hotová a zazmluvnená. Starosta si užíval priazeň strany SNS, obec navštívil aj minister školstva Plavčan, keďže Čierne Pole získalo 90-tisíc z eurofondov na rekonštrukciu škôlky. Čo na tom, že obec s 300 obyvateľmi v roku 2010 škôlku zrušila, pre nedostatok detí.
Ondrejovce (okres Levice)
Príbeh tejto obce v okrese Levice uvádzam pre ilustráciu, že pôvodcom bizarných situácii v komunálnej politike nemusí byť vždy starosta. V tomto prípade predstaviteľa obce šikanuje starší manželský pár. Mužská polovica tohto páru už žalovala nielen starostu, ale 28 ďalších inštitúcii (prezidenta republiky, ministra financií, Tv Markíza, TA3, Nový Čas, Sozu či Transparency International, atď.). Okresná prokurátorka rada išla na materskú, keďže polovicu jej agendy tvorili Ondrejovce. Pán manžel od obce žiadal 5 tisíc eur ako nemajetkovú ujmu za to, že mu prišla neskoro odpoveď na infožiadosť. Tento kverulant nechodí na zasadnutia zastupiteľstva, hoci sú verejné. Následne si vyžiada kompletný spisový materiál a po takmer každom zasadnutí sa zdá, že hľadá dôvod pre podanie trestného oznámenia. Občania sa preto boja chodiť na zasadnutia či podpisovať sa na prezenčnú listinu, lebo sa stávajú minimálne svedkami pri prešetrovaniach jeho podaní. Vznikla proti nemu petícia, ktorú podpísalo zo 462 duší v obci až 138 z nich. Pán kverulant si nič lepšie ani nemohol priať, pretože následne žiadal o nemajetkovú ujmu 129 tis. eur - 10 tis.