Transformácia z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku po roku 1990 priniesla pre Českú republiku a Slovensko, ktoré sa od 1. januára 1993 museli pasovať samostatne, značné výzvy. Po rokoch môžeme konštatovať, že spoločnosť zaznamenala pozitívny vývoj v mnohých oblastiach. V súčasnosti žijeme dlhšie, sme vzdelanejší a máme čistejšie prostredie. Aj keď priepasť voči Západu v mnohých oblastiach zostáva značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní, je zaujímavé porovnať vývoj priemernej mzdy a priemerného dôchodku od roku 1989.
Vývoj ekonomickej úrovne a miezd
Štartovacia pozícia Slovenska v prvých rokoch existencie nebola dobrá. V roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Slovensko zaostávalo aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.
Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Zo štatistík je zrejmé, že priemerný zamestnanec dosiahol už v roku 2007 v pomere k cenám úroveň mzdy z roku 1989.
Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993.
Priemerný dôchodok a životná úroveň dôchodcov
Podobne ako priemerná mzda, aj priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Pre roky 1993 a 1994 sa výsledky a vyhliadky pre Českú republiku zdali byť dobré: zdá sa, že počiatočný šok z rozdelenia bol do značnej miery absorbovaný, stabilizačná politika bola zachovaná a privatizácia napreduje. Šok z rozchodu je celkom odlišný pre Slovenskú republiku, kde situácia pravdepodobne zostane v blízkej budúcnosti zložitá, ako uvádza OECD iLibrary v roku 1995.
V roku 2023 predstavoval priemerný starobný dôchodok na Slovensku 643,70 eura. Dôchodcovia však lepšie časy necítia. Mnohí penzisti nedosiahnu na priemerný dôchodok. Napríklad slovenské ženy dôchodkyne majú priemerný dôchodok len 298 eur, slovenskí muži dôchodcovia majú priemer 408 eur a celkový priemer sólo dôchodkov na Slovensku je 336 eur.
Porovnanie života za socializmu a dnes z pohľadu dôchodcov
Dôchodcovia ako pamätníci často v dobrom spomínajú na stav pred rokom 1989. A z ekonomického hľadiska majú čiastočne pravdu. Aj keď teraz si môžu v obchodoch viac vyberať či cestovať, kam chcú, na rozdiel od minulosti nemajú za čo. V roku 1989 bol priemerný dôchodok 1 639 Kčs a senior bol väčší „kráľ“ ako teraz, keď priemerná penzia dosahuje takmer 400 eur. Po prepočte na terajšiu úroveň cien totiž korunový dôchodok v prepočte vychádza až na 419 eur.
Porovnanie cien tovarov a služieb v roku 1989 a 2018:
- Plnotučné mlieko (1 liter): 1989 - 3,10 Kčs (0,06 eura), 2018 - priemerná mzda umožnila kúpiť 1126 litrov (v 1989 len 1014 litrov).
- 95 oktánový benzín (1 liter): 1989 - 8 Kčs (0,27 eura), 2018 - priemerná mzda umožnila kúpiť 745 litrov (v 1989 len 392 litrov).
- Škodovka (jednoduché auto): 1989 - občan s priemerným platom zarábal 27 mesiacov, 2018 - potreboval 11-mesačný plat.
Seniori teraz míňajú až 37 percent z penzie na bývanie a energie, zatiaľ čo pred 25 rokmi dávali na tento účel len 16 percent. Navyše za lieky sa nedoplácalo, rekreácie boli dotované, a tak si penzista mohol dopriať inde.
Štruktúra výdavkov dôchodcov
V porovnaní s rokom 1989 vynakladajú dnešní dôchodcovia výrazne väčšiu časť svojich výdavkov na bývanie a zdravie. Dôchodcovia míňajú v súčasnosti rovnakú sumu na kultúru a rekreáciu ako pred rokom 1989. Ich výdavky do tejto oblasti predstavujú takmer 8 percent z celkových mesačných výdavkov. V absolútnych číslach na túto oblasť vynakladajú seniori okolo 22 eur mesačne, čo je približne 260 eur ročne.
Dôchodkový systém a jeho zmeny
Dôchodky v socializme sa prideľovali podľa zákona č. 121/1975. Existovali tri kategórie zamestnancov s odlišnými podmienkami vzniku nároku na starobný dôchodok. Nárok na starobný dôchodok vznikal mužom zamestnaným najmenej 25 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku 60 rokov. Ženy museli byť zamestnané 25 rokov a do dôchodku šli vo veku 53 až 57 rokov v závislosti od počtu vychovaných detí. Výška dôchodku bola 50 percent z priemerného mesačného zárobku. Maximálna výška starobného dôchodku bola 3 000 Sk.
V roku 1988 bol prijatý zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný až do roku 2003. Po roku 1989 prešiel mnohými legislatívnymi úpravami, ale v zásade zachovával princípy toho pôvodného. V roku 2003 bola maximálna výška starobného dôchodku 6 709 Sk.
Od roku 2003 sa prešlo k systému dôchodkového poistenia. Nárok dnes vzniká na základe obdobia poistenia, nie zamestnania. Výška dôchodku sa odvádza od zaplateného poistného z priemerného vymeriavacieho základu a nezávisí od pohlavia poistenca. V prechodnom období sa postupne zvyšuje dôchodkový vek žien o 9 mesiacov ročne a zároveň bol predĺžený dôchodkový vek zo 60 na 62 rokov.
Valorizácia dôchodkov
Za ostatných 25 rokov dosahovali priemerné starobné dôchodky na Slovensku rádovo 43 až 54 percent z priemernej mzdy v danom roku. Od roku 1991 však priemerná výška starobného dôchodku nikdy neprekročila polovicu priemernej mzdy v ekonomike. V súčasnosti sa starobné dôchodky valorizujú o pevnú sumu. Tá sa počíta na základe vývoja cien a miezd v ekonomike. Do nastavovania výšky dôchodku pre budúci rok sa vo väčšej miere premieta práve cenový vývoj. Od roku 2018 vstúpi do hry pri valorizácii dôchodkov už len dôchodcovská inflácia.
Ďalšie aspekty života na Slovensku a v Česku
Demografický vývoj
Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Výrazne odlišný trend bol ale 30 rokov pred rozdelením krajín, kedy za obdobie 1963 - 1993 na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v ČR o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov. Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale ČR sa nám vzďaľuje.
Až do začiatku 90. rokov sme patrili v rámci vyspelejšej Európy medzi krajiny s vyššou pôrodnosťou. Po roku 1989 nastal dramatický prepad pôrodnosti. V roku 1990 sa narodilo 80 000 detí, v roku 2002 to bolo len 50 841 detí a priemerný počet 2,1 dieťaťa na matku sa znížil na 1,19 dieťaťa. Prepad pôrodnosti z roku 2002 sa už nezopakoval, hoci v roku 2012 sa narodilo len 55 535 detí. Priemerný vek prvorodičiek je dnes u nás taký ako pred novembrom 1989 v západnej Európe.
Trh práce a nezamestnanosť
Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %. Dnes je to zhruba 13,6 %.
Životné prostredie
Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.
Dôvera v inštitúcie
Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcií. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem polície, právneho systému a systému zdravotnej starostlivosti. Najväčšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom.