Dôchodkové poistenie je relevantné pre každého človeka, bez ohľadu na jeho zárobkovú činnosť. Je kľúčové vedieť, aké obdobie a v akej výške sa zohľadňuje do zápočtu odpracovaných rokov, ako aj to, ktoré obdobie môžete ovplyvniť a čo robiť, ak niektoré obdobie chýba.
V predchádzajúcom článku s názvom „Čo je potrebné vedieť pri odchode do starobného dôchodku“ sú zhrnuté podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, dôchodkový vek, ako aj celý postup vybavovania starobného dôchodku.
Obdobie dôchodkového poistenia a jeho evidencia
V praxi, takzvaný „zápočet odpracovaných rokov“ predstavuje prehľad obdobia dôchodkového poistenia, ktoré vstupuje do výpočtu dôchodkových dávok.
Sociálna poisťovňa zhromažďuje a eviduje podrobné údaje o poistencoch. Evidencia obdobia započítaných rokov sa delí na dve hlavné obdobia:
- Obdobie do 31. 12. 2003
- Obdobie od 1. 1. 2004
Evidencia do 31. 12. 2003
Obdobie do 31. 12. 2003 legislatívne vychádza zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Zápočet rokov z tohto obdobia sa nazýva „Informácia o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003“ a obsahuje len dôchodkové poistenie po rokoch.
Evidencia od 1. 1. 2004
Obdobie od 1. 1. 2004 legislatívne upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Rozdielom je, že pri informáciách od 1. 1. 2004 je uvedený aj konkrétny názov zamestnávateľa, čo pri období do 31. 12. 2003 neplatilo.
Ako získať informácie o stave individuálneho účtu poistenca?
Najrýchlejším a najjednoduchším spôsobom je telefonické vyžiadanie prostredníctvom bezplatnej linky 0800 123 123 (od 8:00 do 18:00 hod.). Pre volania zo zahraničia sú dostupné čísla +421 906 171 931 a +421 2 3247 1931. Stačí zavolať, identifikovať sa a nahlásiť adresu, na ktorú vám Sociálna poisťovňa doporučene zašle „Informáciu o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003“ a „Informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu za konkrétny rok“.
Sociálna poisťovňa umožňuje aj elektronické sprístupnenie údajov prostredníctvom e-Služieb. Od 1. 1. 2022 bolo zrušené používanie Grid karty pre prihlasovanie. Elektronická služba - individuálny účet poistenca zabezpečí prostredníctvom štandardizovaného elektronického formulára prijatie požiadavky od poistenca na sprístupnenie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu za vybrané konkrétne poistenie, za vybraný kalendárny rok alebo kalendárne roky, najskôr však od roku 2004.
NÁVOD: Prihlásenie sa do Elektronického účtu poistenca s pomocou el. občianskeho preukazu (eID)
Doplatenie poistného za odpracované roky
Ak ste neplatili poistné, ale chceli by ste, aby sa vám dané obdobie započítalo, Sociálna poisťovňa vám túto možnosť ponúka. Môžete doplatiť poistné za obdobie od 1. 1. 2004 (prípadne obdobia prerušenia dôchodkového poistenia od 1. 1. 2005), avšak výlučne za obdobie vymedzené zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Vymeriavací základ, z ktorého zaplatíte poistné na dôchodkové poistenie dodatočne, si určíte sami. Pri dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie nie je stanovená splatnosť poistného. Sociálna poisťovňa ho nemôže predpísať ani vymáhať.
Obdobie štúdia a jeho započítanie do dôchodku
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia.
Štúdium pred 1. 1. 2004
Do 31. 12. 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že pred rokom 2004 bol občanovi aj za dobu štúdia priznaný a vypočítaný dôchodok.
Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Štúdium po 1. 1. 2004
Od 1. 1. 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od tohto dátumu doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia, pretože študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO.
Stredoškolské štúdium a povinná školská dochádzka
Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).
- Školský rok 1961/1962 - 1977/1978: Účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka základnej školy neskôr.
- Školský rok 1978/1979 - 1983/1984: Účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Školský rok 1984/1985 - 2007/2008: Účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Občania narodení po 31. 8. 1982 už končia desaťročnú povinnú školskú dochádzku v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Kľúčové pojmy pre výpočet dôchodku
Pri výpočte dôchodku je dôležité poznať niekoľko kľúčových pojmov:
- Obdobie dôchodkového poistenia (odpracované roky): Ide o jeden z najdôležitejších pojmov. Pri výpočte sumy dôchodku sa získaný priemerný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota násobia obdobím dôchodkového poistenia (v rokoch). Započítava sa okrem skutočne odpracovaných rokov aj doba dobrovoľného dôchodkového poistenia, doba, za ktorú sa dodatočne zaplatilo poistné, obdobia, kedy za občana platí poistné štát alebo Sociálna poisťovňa, obdobie invalidity, náhradné doby a doba štúdia pred 1. januárom 2004.
- Dôchodková hodnota: Jedna z najdôležitejších veličín pri výpočte dôchodku, ktorou sa násobí získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia. Jej výška bola v roku 2004 stanovená tak, aby starobný dôchodok občana, ktorý bol približne 40 rokov dôchodkovo poistený, dosiahol približne polovicu jeho hrubého príjmu. Od roku 2004 do roku 2022 dôchodková hodnota každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.
- Dôchodkový vek: Kľúčový pojem pri posudzovaní nároku občana na dôchodok. Nárok na starobný dôchodok vzniká až po dosiahnutí dôchodkového veku. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1.1.1967 je stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b zákona.
- Náhradná doba: Doba pred 1. januárom 2004, ktorá sa podľa vtedy platných predpisov započítava do doby dôchodkového poistenia. Napríklad doba, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské, poberal peňažnú pomoc v materstve, alebo čerpal podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Taktiež doba pred 1.1.2004, kedy bol občan v evidencii na úrade práce (do 31.12.2000 bez ohľadu na nárok na podporu, od 1.1.2001 do 31.12.2003 len s vyplácanou podporou v nezamestnanosti).
- Osobný mzdový bod: Kľúčová veličina pri výpočte dôchodku. Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod, ktorý je pomerom osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu v danom roku. Osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
- Osobný vymeriavací základ: Hrubá mzda zamestnanca, alebo vymeriavací základ, z ktorého platí poistné SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba. Posudzuje sa osobitne za každý rok dôchodkového poistenia.
- Priemerný osobný mzdový bod: Priemer osobných mzdových bodov získaných v rozhodujúcom období. Vyjadruje celoživotný pomer príjmov k priemernému príjmu na Slovensku. Pri výpočte starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sú to roky od roku 1984 do roku pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok.
- Vymeriavací základ: Hrubá mzda zamestnanca, z ktorej zamestnávateľ vypočíta a odvádza odvody. Dobrovoľne poistená osoba si určuje vymeriavací základ sama. V prípade poistencov štátu (materská, rodičovská dovolenka) platí poistné štát z vymeriavacieho základu, ktorý je daný ako 60 % priemernej mzdy zistenej za dva roky dozadu. V prípade opatrovateľov a osobných asistentov je to 50 % priemernej mzdy.
- Všeobecný vymeriavací základ: Ročná priemerná mzda zistená na Slovensku za daný rok. Je dôležitá pri výpočte osobného mzdového bodu. Napríklad za rok 2023 bol všeobecný vymeriavací základ 17160 €.
Súbeh dôchodkov a valorizácia
Nie je možné súčasne poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok. Súbežne je však možné poberať jeden z uvedených dôchodkov a pritom vdovský/vdovecký dôchodok. V takomto prípade sa nižší zo súčasne poberaných dôchodkov kráti na polovicu. Nezaopatrené dieťa, ktoré stratilo oboch rodičov, poberá dva sirotské dôchodky - jeden sirotský dôchodok po každom rodičovi.
Všetky druhy dôchodkov sa každoročne zvyšujú (valorizujú). Dôchodky priznané v predošlom období sa zvyšujú k 1. januáru príslušného roka. Starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky priznané v aktuálnom roku sa už pri ich výpočte zvyšujú rovnako, ako sa zvyšujú už priznané dôchodky rovnakého druhu k 1. januáru. V súčasnosti je zvýšenie určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázané Štatistickým úradom SR.
Rok 2023 bol výnimočný, pretože dôchodky sa valorizovali dvakrát. V roku 2024 sa kvôli mimoriadnej valorizácii k 1.7.2023 dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2024, k 1. januáru 2024 nezvyšovali.
Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí
Pri stanovení dôchodkového veku pri určení veku odchodu do starobného alebo predčasného starobného dôchodku sa znižuje dôchodkový vek občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. Je dôležité poznamenať, že to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému rodičovi - prednostne matke.