Komplexný pohľad na podporné opatrenia pre mentálne postihnutých na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje významnú oblasť záujmu sociálnej politiky a legislatívy na Slovensku. Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny občanov, pričom vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a praktické aspekty sociálnej starostlivosti o mentálne postihnutých, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Ľudská dôstojnosť a práva mentálne postihnutých osôb

Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami. Má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti.

Jedno zo siedmych práv mentálne postihnutých klientov hovorí, že ak je to možné, mentálne postihnutý má žiť s vlastnou rodinou alebo v zariadení, ktoré rodinu plne nahradzuje, ktoré je podporované spoločnosťou a podmienky tohto zariadenia musia byť čo najviac podobné normálnemu životu. Domovy pre mentálne postihnutých sa preto snažia priblížiť normálnym rodinným podmienkam, v ktorých majú vyrastať všetky deti, o ktoré sa žiaľ vlastní rodičia z rôznych príčin nemôžu sami postarať.

Segregácia a integrácia mentálne postihnutých

Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím, a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.

Definícia zdravotného postihnutia v slovenskom kontexte

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Slovenská republika ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. z 9. podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 28. apríla 2010. bola 26. čl. 27 ods. 1 písm. postihnutím v súlade s jeho čl. 46 v tomto znení: "Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. záchranného zboru." Dohovor nadobudol platnosť 3. mája 2008 v súlade s článkom 45 ods. 1. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol platnosť 25. 45 ods. 1. Dohovor obsahuje dôležité ustanovenia týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú pre Slovensko záväzné.

Legislatívny rámec sociálnej pomoci na Slovensku

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálnu pomoc na Slovensku je Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Tieto zákony definujú služby a príspevky, ktoré sú k dispozícii pre osoby v sociálnej núdzi, vrátane mentálne postihnutých.

Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci

Medzi účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci patria:

• Občan v núdzi.
• Ďalšie fyzické osoby uvedené v § 4b Zákona o sociálnej pomoci.
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Zariadenia sociálnych služieb (rozpočtové alebo príspevkové organizácie).
• Obce a samosprávne kraje.
• Ďalšie právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Zákon o sociálnej pomoci zaručuje rovnaké práva všetkým občanom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení. Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté v dôsledku nedodržania tejto zásady, sa môže domáhať právnej ochrany na súde. Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi.

Poskytovanie pomoci cudzincom

Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok ustanovených týmto zákonom aj cudzincom, ktorí spĺňajú určité kritériá, napríklad:

• Občania členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru s registrovaným trvalým pobytom na Slovensku, ktorí sú zamestnaní alebo študujú.
• Rodinní príslušníci cudzincov s povolením na trvalý pobyt.
• Cudzinci, ktorých práva vyplývajú z medzinárodných zmlúv.
• Cudzinci, ktorým bol udelený azyl.

Sociálna núdza a jej riešenie

Sociálna núdza je definovaná ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

Podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní

Podporné opatrenia pre deti a žiakov poskytuje škola alebo školské zariadenie. Zámerom postupného zavádzania podporných opatrení je plnohodnotné zapájanie detí alebo žiakov do výchovy a vzdelávania a rozvíjanie ich vedomostí, zručností a schopností. Umožňuje to zákon č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platný od 1. septembra 2023.

Podporným opatrením podľa školského zákona je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti (§ 145a, ods. 1). Žiak so ŠVVP stanovenými centrom poradenstva a prevencie je vzdelávaný podľa vypracovaného IVP s konkrétnymi podpornými opatreniami. Podporné opatrenia môžu byť navrhnuté a poskytnuté aj žiakom bez ŠVVP (ide najmä o sledované či rizikové deti, alebo to môžu byť aj deti cudzincov, deti v kríze a podobne).

Katalóg podporných opatrení

Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle Katalóg podporných opatrení. Katalóg podporných opatrení podľa § 145a ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vedie a zverejňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Aktuálna verzia s platnosťou od 1. septembra 2023 je záväzná. Informácia o tom, kto môže poskytovať jednotlivé PO je uvedené v Katalógu podporných opatrení.

Skupina PO (celkom desať) sa deťom a žiakom poskytuje na základe zhodnotenia ich opodstatnenosti diagnostikou (pedagogickou, orientačnou alebo odbornou), a to na základe vyjadrenia školy (1. a 2. stupeň podporných úrovní v systéme poradenstva a prevencie) alebo zariadenia poradenstva a prevencie podľa § 145b ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. (3. - 5. stupeň podpornej úrovne v systéme poradenstva a prevencie). Skupina PO (deväť - podľa § 145b ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.) je priamo spojená s odbornou diagnostikou špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a je podmienená vyjadrením zariadenia poradenstva a prevencie. Zariadenia poradenstva a prevencie môžu navrhnúť aj tie PO, ku ktorým sa vyjadruje škola alebo školské zariadenie (podporná úroveň 1. a 2. stupňa).

Proces žiadosti o podporné opatrenia

O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec. Ak ide o dieťa alebo o neplnoletého žiaka, o vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel poskytnutia podporného opatrenia možno požiadať len s informovaným súhlasom jeho zákonného zástupcu. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne. Vyjadrenie obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho poskytnutia.

K návrhu podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení a k navrhovanému rozsahu jeho poskytovania sa riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia písomne vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky školy alebo školského zariadenia na poskytnutie podporného opatrenia. Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky.

Postup pri odmietnutí poskytnutia podporného opatrenia

Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť poskytnutie podporného opatrenia, je potrebné zvážiť iné alternatívy.

Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ŠVVP)

Žiakom so ŠVVP je podľa definície uvedenej v § 2 písm. i) zákona č. 245/2008 Z. z., ktorému je na základe diagnostiky diagnostikované zdravotné znevýhodnenie, SZP, nadanie a priznané PO alebo dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, nadanie, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie PO. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiak v pásme inferiority nie je žiakom so zdravotným znevýhodnením, avšak z dôvodu znížených kognitívnych schopností je možné žiaka považovať v intenciách § 2 písm. i) zákona č. 245/2008 za žiaka so ŠVVP. Nie každý žiak, ktorý zaostáva, je žiakom so ŠVVP.

Bežné poruchy učenia

V posledných rokoch pribúdajú deti s rôznymi poruchami učenia. Podľa odborníkov má problémy s čítaním, písaním či počítaním päť až desať percent školákov, európske štatistiky hovoria až o dvadsiatich percentách. Nárast počtu takýchto detí je spôsobený najmä zlepšenou diagnostikou. Medzi najčastejšie poruchy patria:

• Dyslexia: porucha schopnosti čítať. Deti nerozlišujú jednotlivé hlásky, zamieňajú si ich a ťažko spájajú do slabík a tie zasa do slov.
• Dysgrafia: porucha schopnosti napodobniť tvary písmen, neschopnosť naučiť sa písať.
• Dysortografia: porucha schopnosti naučiť sa základné pravidlá pravopisu. Dieťa nepočuje mäkčene, dĺžne, konce slov alebo viet.
• Dyskalkúlia: porucha matematických schopností. Žiaci majú problémy s osvojením číselných znakov.
• Dyspraxia: porucha schopnosti naučiť sa vykonávať zložité úkony. Spolu s dysmúziou patrí medzi menej závažné poruchy.

Maturitná skúška pre žiakov so ŠVVP

Ak je žiakom posledného ročníka SŠ, podáva do 30. septembra písomnú žiadosť riaditeľke školy o úpravu maturitnej skúšky. U žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním, ktorí v tomto školskom roku podávajú prihlášku na strednú školu (žiaci 9. ročníka základnej školy) sa v zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. vyžaduje, aby k prihláške na vzdelávanie na strednú školu pripojili správu z diagnostického vyšetrenia, ktorá obsahuje návrh PO. Na základe ustanovenia § 161s ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. rediagnostické vyšetrenie týchto žiakov pre účely prijímacieho konania nie je potrebné.

Pedagogickí asistenti a ich prideľovanie

Zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede je PO podľa § 145a ods. 2 písm. m) zákona č. 245/2008 Z. z. Z toho vyplýva, že vystavenie vyjadrenia na účel poskytnutia uvedeného PO je v kompetencii zariadenia poradenstva a prevencie. Od školského roku 2024/2025 môže ministerstvo prideliť príspevok na úhradu nákladov na osobné náklady pedagogického asistenta v súlade s § 4e ods. 1 písm. a) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zriaďovateľovi školy alebo zriaďovateľovi špeciálneho výchovného zariadenia podľa metodiky schválenej na príslušný školský rok. Aj špeciálna materská škola môže žiadať pre svoje deti PO „pedagogický asistent“.

Rozsah podporných opatrení

Rozsah jednotlivých PO prispôsobuje škola alebo poradenské zariadenia individuálnym potrebám dieťaťa. Katalóg podporných opatrení poskytuje metodologickú pomoc a inšpiráciu na určenie rozsahu podpory. Pri určovaní rozsahu PO je vhodné vyjadriť sa i k časovému obdobiu, na ktoré sa poskytovanie PO navrhuje (na koľko týždňov, mesiacov, počas celého školského roka, atď.), pričom po jeho uplynutí sa poskytovanie PO automaticky končí.

Sociálna rehabilitácia pre mentálne postihnutých

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Formy a aktivity sociálnej rehabilitácie

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Aktivity sociálnej rehabilitácie môžu zahŕňať:

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné, minimalizujú napätie, povzbudzujú k sebakontrole a spolupráci.
• Diskusie: Učia uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti.
• Brainstorming: Podporuje kreatívne a originálne nápady, dáva možnosť vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Môžu urobiť ľudí šťastnejšími, ale je potrebné rešpektovať osobný priestor každého účastníka.
• Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovaní názorov iných.
• Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
• Relaxačné techniky: Navodzujú príjemnú atmosféru, uvoľnenie a koncentráciu.

Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať ambulantnou alebo pobytovou formou v rôznych zariadeniach. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a asistenti, ktorí podporujú sebaobhajcov v ich práci. Líder by mal mať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Zákon o sociálnych službách definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Nárok na tieto príspevky sa posudzuje na základe viacerých kritérií, ako sú:

• Fyzická a psychická schopnosť fyzickej osoby.
• Ťažké zdravotné postihnutie.
• Odkázanosť na sprievodcu.
• Zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona.
• Odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby.
• Potreba osobitnej starostlivosti.

Lekársky posudok obsahuje náležitosti podľa § 40 ods. 6 písm. a) prvého bodu a písm. b) ak fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Parkovací preukaz

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3. Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie.

Príjem a majetok

Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje príjem a majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Do príjmu sa započítavajú aj príjmy osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby.

Za majetok sa považujú nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje, či hodnota jej majetku je vyššia ako 50 000 eur. Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady s tým spojené.

Opakované a jednorazové príspevky

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa delia na opakované a jednorazové. Medzi opakované príspevky patria napríklad príspevky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), i), m) a n) Zákona o sociálnych službách.

Osobná asistencia

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo iné osoby blízke fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (definované v § 25 ods. 3 Zákona o sociálnych službách).

Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne, s výnimkou prípadov, keď sa osobná asistencia vykonáva mimo trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie.

Pomôcky a psy so špeciálnym výcvikom

Pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by boli spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Za pomôcku sa považuje aj špeciálny softvér alebo pes so špeciálnym výcvikom.

Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Ak je na používanie pomôcky potrebný výcvik, peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím úspešne absolvuje výcvik používania tejto pomôcky.

Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Špeciálny výcvik psa preukazuje fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom psa so špeciálnym výcvikom, známkou a potvrdením o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá psa vycvičila. Odborne spôsobilá na výcvik psa so špeciálnym výcvikom je osoba, ktorej predmetom činnosti je výcvik psov so špeciálnym výcvikom a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo jej bola udelená akreditácia medzinárodnou organizáciou združujúcou výcvikové školy.

Výška príspevkov a podmienky ich poskytovania

Výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky alebo na úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura.

Ak je cena pomôcky, výcviku alebo úpravy vyššia ako cena, na ktorej základe bol poskytnutý peňažný príspevok, vyplatí sa rozdiel najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak predá, daruje alebo zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky pred uplynutím siedmich rokov (u druhého elektrického vozíka pred uplynutím desiatich rokov) od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky. Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu možno poskytnúť po uplynutí siedmich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní predchádzajúceho peňažného príspevku na takúto pomôcku.

Sociálne služby

Zákon o sociálnej pomoci definuje sociálne služby ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Medzi sociálne služby patria:

• Opatrovateľská služba.
• Organizovanie spoločného stravovania.
• Prepravná služba.
• Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.
• Sociálna pôžička.

Opatrovateľská služba

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo celodenné opatrovanie inou osobou. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

Organizovanie spoločného stravovania

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

Prepravná služba

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

Duševné zdravie a podpora

Pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Táto situácia sa zhoršila v dôsledku bezprecedentných kríz, ku ktorým došlo v posledných rokoch. Pandémia vytvorila na duševné zdravie ľudí ďalšie tlaky, a to najmä u mladých ľudí a u osôb, ktoré duševnými chorobami trpeli už predtým. V snahe riešiť túto krízu kladie Európska komisia duševné zdravie na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie, a to zavedením 20 hlavných iniciatív a vyčlenením finančných prostriedkov vo výške 1,23 mld. eur. Duševné zdravie je verejné zdravie a je to právo. Rýchle technologické, environmentálne a spoločenské zmeny výrazne ovplyvnili schopnosť niektorých ľudí vyrovnať sa s nimi. Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie ľudí sú rôzne a je potrebné preskúmať ich vo všetkých oblastiach politiky.

Inkluzívny prechod zo školy do zamestnania

Nedostatok inkluzívnej ponuky v odbornom vzdelávaní a príprave bránia prístupu účastníkov školení so zdravotným postihnutím k odbornému vzdelávaniu. Bratislavský samosprávny kraj pripravuje plán rozvoja sociálnych služieb na roky 2027 -2034 (s výhľadom do roku 2040), aby zistil, akú pomoc by ľudia s mentálnym postihnutím potrebovali. Organizujú sa projekty ako "Naučme sa pracovať v BIVIO", ktorý umožňuje ľuďom s mentálnym postihnutím absolvovať prípravu na zamestnanie v sociálnom podniku BIVIO. Sociálny integračný podnik BIVIO sa stará aj o občerstvenie na podujatiach.

Výnimočný deň s názvom "Deň krivých zrkadiel" sa každoročne organizuje s cieľom zvýšiť rešpekt a solidaritu, zlepšiť verejnú mienku a podporiť osoby s mentálnym postihnutím. Každý ročník ponúka pre komunitu ako aj širokú verejnosť bezplatný kultúrny program - tanečné, spevácke a hudobné vystúpenia, tvorivé dielne a možnosť zakúpiť si originálne výrobky klientov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb a chránených dielní, ako aj poradenstvo pre rodičov. Počas slávnostného večera sa oceňujú významné osobnosti za ich dlhoročný prínos na celoslovenskej úrovni aj v regiónoch - za podporu začleňovania ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti.

tags: #napravne #opatrenia #u #mentalne #postihnutych