Adaptácia seniorov v domovoch sociálnych služieb a zariadeniach

Starnutie populácie predstavuje globálny trend, ktorý si vyžaduje adekvátne reakcie v oblasti sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Slovensko, vrátane Trnavy, čelí výzve rýchlo starnúcej populácie, čo zvyšuje nároky na kvalitnú starostlivosť o seniorov. Úspešná adaptácia na nové životné podmienky, najmä pri prechode do zariadení pre seniorov, je pre kvalitu ich života kľúčová.

Dôležitosť adaptácie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Adaptácia na zmeny je dôležitá pre každého, no u seniorov nadobúda zásadný význam. Starnutie prináša fyzické, psychické a sociálne zmeny, s ktorými sa seniori musia vyrovnať. Úspešná adaptácia priamo ovplyvňuje kvalitu života, psychickú pohodu a celkové zdravie seniorov. Sociálna adaptácia je kľúčová pre plnohodnotný život seniora a nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu.

Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Adaptácia človeka je univerzálna a v starobe má celý rad zvláštností. V mladosti je tento proces ovplyvňovaný pracovnou činnosťou a za aktívnej účasti vedomia, no v starobe tieto faktory zanikajú. Adaptácia seniora často pripomína pud sebazáchovy.

Morfologicko-fyziologické zvláštnosti seniora, ktoré sú podmienené procesom starnutia, sa nemôžu meniť tak rýchlo ako okolité prostredie. V tomto dôsledku vzniká nezhoda týchto procesov, ktorej prejavom býva zmena spôsobu správania, zmena medziľudských vzťahov a sociálneho prostredia vôbec. Subjektom sociálnej adaptácie môže byť tak spoločnosť, ako celok, sociálna skupina, ako aj osobnosť.

V zhode s týmto obsahom je stupeň sociálnej dezadaptácie rôzny. Môže to byť porucha jednotlivca v skupine, ale tiež skupinová porucha prispôsobenia, čiže nedostatočné spoločenské vzťahy. Sociálna dezadaptácia je nebezpečná, pretože jej príčina spočíva v rozporoch medziľudských, skupinových, politických, náboženských, ekonomických a podobne. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia.

Predadaptačné obdobie: Príprava na úspešný prechod

Proces adaptácie začína ešte pred samotným prijatím seniora do zariadenia. Toto predadaptačné obdobie je zamerané na zoznámenie žiadateľa o sociálnu službu s prostredím, zamestnancami a budúcimi spolubývajúcimi. Cieľom je minimalizovať stres a neistotu spojené s príchodom do neznámeho prostredia. Začíname v predadaptačnom období, t.j. pred prijatím do zariadenia, aby bol žiadateľ o sociálnu službu už zblížený s prostredím, so zamestnancami a obyvateľmi, aby neprichádzal do neznámeho.

Získavanie informácií o záujmoch, záľubách a zvykoch seniora od jeho príbuzných je kľúčové pre individuálny prístup a vytvorenie prostredia, ktoré bude čo najviac pripomínať jeho domáce zázemie. Od príbuzných zisťujeme čo najviac informácií, aby sme si zmapovali záujmy, záľuby, zaužívané zvyky.

Adaptácia v zariadení: Tímová práca a individuálny prístup

Po prijatí seniora do zariadenia sa adaptácia stáva prioritou. Udržiavanie kontaktu s rodinou a známymi je dôležité pre zachovanie sociálnych väzieb a pocitu istoty. Po prijatí do zariadenia udržiavame kontakt s rodinou, známymi a zároveň pomáhame obyvateľovi pri nadväzovaní sociálnych kontaktov v zariadení.

Práca na adaptácii je tímová záležitosť a vyžaduje si individuálny prístup ku každému obyvateľovi. Každý zamestnanec zariadenia veľkou mierou prispieva k uľahčeniu adaptácie obyvateľa v jeho novom domove. Pravidelné hodnotenie adaptácie pomocou dotazníkov po 1., 3. a 6. mesiaci umožňuje sledovať priebeh adaptácie a včas identifikovať prípadné problémy. Adaptáciu obyvateľa pravidelne hodnotíme na základe dotazníkov po 1., 3. a 6.

So špeciálnou prácou úzko súvisí aj pomoc pri adaptácii obyvateľa. Jej cieľom je pomôcť mu zvyknúť si na nové prostredie, na zmenu zdravotného stavu, na zmenu spolubývajúceho, na zmenu izby, mobility ale aj ošetrujúceho personálu.

Faktory ovplyvňujúce adaptáciu seniorov

Adaptácia na starnutie a nové životné podmienky je individuálny proces, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. Medzi kľúčové patria:

• PERSPEKTÍVA: Správna orientácia vzhľadom na budúcnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmenám.
• PRUŽNOSŤ: Otvorenosť k tvorbe nových postojov a zmierenie sa so zmenami v živote. Schopnosť prijímať kritiku ako ponaučenie.
• PREZIERAVOSŤ: Schopnosť naučiť sa nové veci a nájsť náhradu za činnosti, ktoré už senior nezvláda.
• POROZUMENIE PRE DRUHÝCH: Vnímanie názorov a postojov iných ľudí.
• POTEŠENIE: Schopnosť urobiť si radosť a nájsť uspokojenie v nových činnostiach.

Sociálna pozícia seniora a jej zmeny

Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálna pozícia sa skladá zo sociálneho statusu a sociálnej roly.

Získaná sociálna pozícia sa nadobúda vlastným úsilím jedinca. Pripísaná je vrodená, pridelená je príslušnosťou k určitej spoločenskej vrstve. S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž.

Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu, je dôležité, ako vidí sám seba a ako ho vnímame my. Sociálny status predstavuje termín, ktorý označuje postavenie jedinca v určitej vzorke spoločnosti, ako „súbor práv a povinnosti“, na rozdiel od termínu „rola“, ktorá je zavedením týchto práv a povinností do činnosti, čo znamená, že je dynamickým aspektom statusu.

Sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. Sociálna rola úzko súvisí jednak so spoločenskými normami správania, ktoré sú zakotvené v spoločenských zvykoch, obyčajach, zákonoch a tabu, jednak s formami sociálnej kontroly správania indivídua. V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine.

Sociálna adaptácia je interakčný proces, diferencovaného a v podstate celý život prebiehajúceho prispôsobovania meniacemu sa spoločenského a hmotnému prostrediu života subpopulácie seniorov, v ktorej starý človek žije a kde sa starý človek vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi svojho sociálneho prostredia, do ktorého je včlenený. Konečnou fázou adaptačného procesu je úplné vyrovnanie, včlenenie nových podmienok, parciálna adaptabilita alebo inadaptabilita. Sociálna adaptabilita je závislá od štruktúry subjektu, veľkosti zmien, priaznivých podmienkach adaptácie a od ochoty pomôcť.

Podmienky adaptácie na starobu

Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života. Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení. V našej spoločnosti je vytvorený model staroby, ktorý práve starým ľuďom vyhovuje. Seniori sa musia aktívne a s príznačnou múdrosťou usilovať o obojstranne dobré vzťahy s deťmi a vnukmi. Adaptácia na starobu by mohla u niektorých jedincov prebiehať lepšie, pokiaľ by starší človek mal možnosť zapojiť sa buď do dobrovoľníckych aktivít, alebo do pracovného procesu.

Starnutie populácie a sociálne zmeny

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nielen demografické, ale aj rozsiahle sociálne zmeny. Tento článok sa zaoberá sociálnym rozmerom starnutia slovenskej populácie, pričom analyzuje adaptáciu seniorov na nové životné situácie, zmeny v ich sociálnej pozícii a úlohe, ako aj faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v starobe.

Odchod do dôchodku ako kritický zlom

Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie. Hovorí sa preto o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe. Starnúci človek sa ešte snaží dohnať to, čo predtým zameškal, ale už sa nesnaží napodobňovať svoje ideály. Počiatočný zmätok sa strieda s uspokojením prítomnosti, ale vzápätí sa vtiera nedôvera. Aby sa zabránilo úpadku sociálneho a ekonomického postavenia, je nutné sústrediť sa na cielené zvládnutie takých rizík. Človek očakáva pomerne dlhodobé obdobie medzi ukončením ekonomickej aktivity a začínajúcej závislosti od staroby. Je žiaduce naplniť ju hodnotnou činnosťou, novým programom a perspektívou života.

Typy zariadení sociálnych služieb

Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre dospelých aj deti v nepriaznivej sociálnej situácií z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálne služby sú zamerané na prevenciu vzniku, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie jednotlivca, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti jednotlivca viesť samostatný život, podporu začlenenia jednotlivca do spoločnosti, prevenciu sociálneho vylúčenia, riešenie krízovej sociálnej situácie jednotlivca a rodiny. V dôsledku starnutia obyvateľstva a zvýšeného dopytu po týchto službách počet zariadení neustále rastie. Na Slovensku sa prevádzkujú zariadenia s poskytovaním sociálnych služieb na základe ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Na základe dĺžky pobytu v zariadeniach sociálnych služieb sú zariadenia delené na zariadenia s celoročnou, resp. týždennou pobytovou formou a zariadenia s poskytovaním sociálnej služby ambulantnou formou. Ubytovacími zariadeniami s pobytovou formou sú napr.: zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb. Medzi zariadenia s časovo obmedzeným ubytovaním sú zaradené zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie, medzi ktoré patria zariadenia núdzového bývania, domovy na polceste, zariadenia sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská a iné. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytujú najmä detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská. Ambulantnou formou sú poskytované služby v zariadeniach pre seniorov, domovoch sociálnych služieb, špecializovaných zariadeniach, rehabilitačných strediskách, denných stacionároch. Služba včasnej intervencie je poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi. Medzi zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie sú zaradené nízkoprahové denné centrá, integračné centrá, komunitné centrá a nízkoprahové sociálne služby pre deti a rodinu. Pre ľudí bez domova poskytujú služby ubytovacie zariadenia s nižším štandardom.

Štátny zdravotný dozor

Štátny zdravotný dozor v zariadeniach je vykonávaný v súlade so štandardnými postupmi podľa zákona č. 355/2007 Z. z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia a zameraný je na dodržiavania správneho hygienicko-epidemiologického prevádzkového režimu. Výkon dozoru sa zameriava aj na dodržiavanie ustanovení zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, na plnenie povinností podľa zákona č. 131/2010 Z. z.

Deinštitucionalizácia a komunitná starostlivosť

V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Psychická deprivácia ľudí žijúcich v uzavretom - inštitučnom - prostredí je bežný a častý jav. Alternatívou je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity, a vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv. Nemusí sa prispôsobovať organizácii, služby sa prispôsobia jeho potrebám.

Viacero Domovov sociálnych služieb (DSS) už stavia byty pre svojich klientov, hoci tých, čo sa do nich už aj mohli presťahovať, zatiaľ nie je veľa. „Na Slovensku máme zatiaľ iba tri organizácie, ktoré dotiahli proces deinštitucionalizácie do fázy realizácie transformačného plánu,“ hovorí Slavomír Krupa. Z nich iba DSS Slatinka pri Lučenci presťahovala všetkých klientov s mentálnym znevýhodnením z bývalého kaštieľa na okraji obce do nových bezbariérových bytov. V Bratislavskom samosprávnom kraji sa do procesu zapojila asi polovica zo 14 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Podľa hovorkyne BSK Lucie Formanovej v nich žije spolu 1313 ľudí. Byty stavajú tri DSS a ich kapacita je dokopy rádovo desiatky miest. V Častej v okrese Pezinok už stoja dva byty pre 12 klientov DSS a Zariadenia podporovaného bývania Merema. DSS a zariadenie pre seniorov Rača postavilo dva byty s rovnakou kapacitou. DSS a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave má kapacitu 166 miest a všetci klienti by sa mali postupne presťahovať do novopostavených objektov. Prvý stavajú v Záhorskej Bystrici - pre 30 klientov prevažne s Alzheimerovou chorobou a demenciou.

„Zachytili sme 93 organizácií, ktoré majú priestorový problém. Klienti v nich žijú vo veľkých spoločných izbách v nevyhovujúcich budovách. Celkovo ich však môže byť na Slovensku aj 300, zachytili sme však len tie, ktorých riaditelia majú záujem o zmenu,“ vysvetľuje Slavomír Krupa. Deinštitucionalizácia, čiže prechod na komunitné služby, sa týka asi len 3 percent ľudí, odkázaných na pomoc, ktorí sú aktuálne umiestnení v inštitúciách. Ľudí odkázaných na pomoc je oveľa viac a budú pribúdať.

„Všetko ostatné je ‚kvázi‘ komunitná starostlivosť. V Európe sa 80 percent starostlivosti o seniorov odohráva v rodinách. Rodinný príslušník, ktorý sa stará o seniora, však tiež potrebuje pomoc a podporu,“ hovoria manželia Iveta a Miroslav Kakašoví. „Nestačí, ak nejaká organizácia poskytuje služby, kým má grant, a keď skončí, už sa k nim nedovoláte,“ hovorí. Spoločnosť podľa neho potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, na ktoré sa dá spoľahnúť. A je jedno, či budú financované z verejných zdrojov, alebo komerčné. Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí, zahrnuté v komunitných plánoch. Vedia síce odhadnúť, koľko ľudí bude v budúcnosti odkázaných na sociálnu pomoc, avšak nevedia, kde títo ľudia sú. „Nikto ich nenavštevuje a nezisťuje, či sú v poriadku. Len keď niekto požiada o službu, tak posúdia, či mu ju poskytnúť. Najčastejšie sú dve možnosti - opatrovateľka do domácnosti, teda terénna služba financovaná zo zdrojov EÚ, alebo zariadenie sociálnych služieb. Stacionáre, služby ambulantného typu, nie sú všade. V celom BSK je kapacita zariadení, v ktorých sa poskytujú sociálne služby ambulantnou formou, 738 miest. „Keď napríklad senior potrebuje pomoc na šesť hodín denne, obec mu ju často nevie zabezpečiť. Hoci jeho sociálna odkázanosť ešte nemusí byť postavená na 24-hodinovom pobyte v nejakom zariadení, obec mu odporučí, aby išiel do DSS. Človek, nútený žiť v prostredí, kde sa musí neustále prispôsobovať pravidlám a skupinovým aktivitám, podľa Slavomíra Krupu ľahko prepadne psychickej deprivácii.

Výzvy a riešenia v Trnave: Nové zariadenie na Narcisovej ulici

Mestská samospráva v Trnave si uvedomuje starnutie populácie a potrebu rozširovania kapacít zariadení pre seniorov. Populácia starne aj v Trnave. Po miernom poklese záujmu počas pandémie sa očakáva opätovný nárast žiadostí o umiestnenie seniorov v zariadeniach. Vzhľadom na túto situáciu plánuje mesto vybudovať nové zariadenie na Narcisovej ulici vo Vajslovej doline. Mestská samospráva si uvedomuje, že tento problém musí riešiť v predstihu, preto chce vybudovať nové zariadenie na Narcisovej ulici vo Vajslovej doline. Tento projekt je v súlade so snahou Európskej únie o integráciu seniorov do života v komunite. „Európska únia reflektuje na fakt, že populácia starne. Aj pri tomto projekte chceme využiť externé zdroje a pokračovať tým v úspešnom čerpaní eurofondov,“ hovorí prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová. Uchádzači o finančné prostriedky z eurofondov musia splniť podmienku vybudovať takéto zariadenie v rámci mesta či obce, nie izolovať ho na ich okraji. Cieľom je integrovať seniorov do života v komunite. Nové zariadenie sociálnych služieb pre seniorov s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne na mieste terajšej materskej školy na Narcisovej. Tá má dve triedy, pričom mnoho detí dochádza z iných častí mesta. Výber lokality súvisí aj s faktom, že vo Vajslovej doline žijú prevažne starší obyvatelia. Rodičia detí, ktoré momentálne túto škôlku navštevujú, sa nemusia obávať, že ich nebudú mať kde umiestniť. Rodičom aj zamestnancom ponúkneme miesta v iných materských školách.

Nové zariadenie má poskytovať kompletnú starostlivosť tridsiatim klientom odkázaným na pomoc inej osoby. Umiestnení budú v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách s bezbariérovým sociálnym zariadením a klimatizáciou. O klientov sa bude starať kvalifikovaný personál, vrátane zdravotných sestier, opatrovateliek a sociálneho pracovníka. O klientov sa bude starať desať zdravotných sestier, štyri opatrovateľky a jeden sociálny pracovník, prípravu stravy zabezpečí štvorčlenný personál a čistotu v dome dve upratovačky. Aby bolo možné v prípade potreby bez meškania klientom poskytnúť pomoc, nebude chýbať interný kamerový systém a signalizačné zariadenie na privolanie personálu.

Prevencia samoty a sociálnej izolácie

Sociálna izolácia a osamelosť sú závažné problémy, ktoré postihujú mnohých seniorov, najmä tých, ktorí žijú v zariadeniach. Preto je dôležité vytvárať podmienky pre aktívne trávenie voľného času a zapájanie sa do spoločenských aktivít.

Zariadenia by mali ponúkať rôzne aktivity, ako sú napríklad:

• Kultúrne podujatia: Koncerty, divadelné predstavenia, výstavy.
• Spoločenské hry: Karty, šachy, spoločenské hry.
• Remeselné dielne: Práca s drevom, keramikou, textilom.
• Záhradnícke práce: Starostlivosť o záhradu, pestovanie kvetov a zeleniny.
• Cvičenie a rehabilitácia: Skupinové cvičenia, individuálna rehabilitácia.
• Výlety a exkurzie: Návštevy kultúrnych pamiatok, prírodných zaujímavostí.

Dôležité je tiež podporovať kontakty seniorov s vonkajším svetom, napríklad prostredníctvom návštev rodiny a priateľov, dobrovoľníckych aktivít alebo zapájania sa do miestnych komunít.

Kognitívna rehabilitácia: Podpora mentálneho zdravia

Okrem fyzického zdravia je dôležité venovať pozornosť aj mentálnemu zdraviu seniorov.

• Tréning pamäti: Cvičenia na zlepšenie krátkodobej a dlhodobej pamäti.
• Tréning pozornosti: Cvičenia na zlepšenie koncentrácie a schopnosti sústrediť sa.
• Logické úlohy: Riešenie hádaniek, krížoviek a iných logických úloh.
• Arteterapia: Tvorivé aktivity, ako je maľovanie, kreslenie a modelovanie.
• Muzikoterapia: Počúvanie hudby a spievanie.

Kognitívna rehabilitácia môže pomôcť seniorom udržať si mentálnu sviežosť, zlepšiť ich kvalitu života a oddialiť nástup demencie.

Technológie pre seniorov: Uľahčenie života a podpora nezávislosti

Moderné technológie môžu výrazne uľahčiť život seniorom a podporiť ich nezávislosť. Existuje množstvo zariadení a aplikácií, ktoré sú určené špeciálne pre seniorov.

Medzi najčastejšie používané technológie patria:

• Mobilné telefóny s jednoduchým ovládaním: Veľké tlačidlá, jednoduché menu a funkcie.
• Tablety s aplikáciami pre seniorov: Aplikácie na komunikáciu s rodinou, sledovanie zdravia, zábavu a vzdelávanie.
• Senzory pohybu a pádu: Automatické upozornenie na pád alebo neobvyklú aktivitu.
• Monitorovanie vitálnych funkcií: Meranie krvného tlaku, pulzu a iných vitálnych funkcií.
• Robotické vysávače a umývačky okien: Uľahčenie domácich prác.

Dôležité je, aby boli technológie pre seniorov jednoduché na používanie a prispôsobené ich potrebám a schopnostiam. Nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov poukazujú aj na humanoidné roboty, ktoré dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Finančná podpora a legislatíva

Zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o seniorov si vyžaduje adekvátnu finančnú podporu zo strany štátu a samospráv. Je potrebné investovať do rozširovania kapacít zariadení pre seniorov, zvyšovania kvalifikácie personálu a zavádzania moderných technológií. Slovensko patrí k najstarším krajinám v Európe. Trend starnutia populácie je nezvratný, pokračovať bude aj v najbližších desaťročiach. Zmierniť by ho mohlo len zvýšenie pôrodnosti, tá však z roka na rok klesá. Týka sa to aj Trnavy. Finančná pomoc zo strany štátu, ktorá by umožnila väčšiemu počtu rodín postarať sa o svojich seniorov v ich domove, nie je dostatočná.

Dôležitá je aj legislatíva, ktorá upravuje práva a povinnosti seniorov, zariadení pre seniorov a poskytovateľov sociálnych služieb. Legislatíva by mala zabezpečovať ochranu práv seniorov, ich dôstojnosť a kvalitu života. Proces prechodu z jednej formy do druhej - deinštitucionalizácia, na Slovensku prebieha od roku 2008, ale podobné myšlienky sa realizujú už od 90. rokov minulého storočia. Slavomír Krupa momentálne pôsobí aj ako poradca Národného projektu (NP) Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov, ktorý sa na Slovensku realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Zapojí sa do neho postupne 96 zariadení sociálnych služieb. Predtým sa realizovali dva podobné národné projekty a jeden v rámci štrukturálnych fondov. Prostriedky na tento účel bolo možné čerpať aj v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) alebo v rámci Plánu obnovy. Zákon o sociálnych službách z roku 2008 je postavený tak, že komunitné sociálne služby majú jednoznačne prednosť pred inštitucionalizovanými a na prvom mieste máme rozvoj terénnych sociálnych služieb. Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov Plánu obnovy do roku 2025. „V niektorých krajinách to dnes už funguje tak, že financie na sociálne služby dostáva klient na svoj účet a on sa rozhodne, kde tie peniaze investuje. Ak existujú v jeho prostredí komunitné služby, určite ich uprednostní.

Výsledky prieskumu kvality života seniorov

V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005). K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká (Hegy, 2004).

Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, rozhodli sme sa venovať pozornosť tejto problematike. Neustála zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb. Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku.

Prieskum sme realizovali v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov sme použili medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov, z toho 37 (49%) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51%) v Rakúsku (20 seniorov z Hilfswerk Wiental z Pressbaum a 19 seniorov zo zariadenia RENNWEG z Viedni).

Porovnanie kvality života seniorov na Slovensku a v Rakúsku

Tabuľka 1: Priemerné skóre kvality života seniorov podľa domén

Z tabuľky a grafu je zrejmé, že v doméne „Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku. Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény „Nezávislosť“. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne „Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Aj v doméne „Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58.

V rámci domény „Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Poslednou doménou bola doména „Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Analýza najnižšieho skóre a súvisiace problémy

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne „Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostávajú, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne „Sociálneho zapojenia“ ako v doméne „Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie, v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle, je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Doména „Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény „Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Pri porovnávaní dvoch rakúskych zariadení sme zistili, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mala vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili vyššiu kvalitu života v doméne „Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí. Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomická, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007).

tags: #adaptacia #seniorov #v #domovoch #socialnych #sluzieb