Článok sa zameriava na Moniku Jankovskú, jej nomináciu na post štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti a kontext politických udalostí, ktoré ovplyvnili jej pôsobenie, vrátane prepojenia s témou práv seniorov. Hoci priamo nehovorí o Radách vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov, poskytuje dôležitý rámec politických udalostí a personálnych zmien, ktoré súvisia s fungovaním štátnych orgánov a zároveň sa dotýka problematiky ochrany seniorov pred nekalými praktikami.
Nominácia Moniky Jankovskej a rozdelenie moci po voľbách 2016
Po voľbách v roku 2016 prebiehali intenzívne rokovania o zložení novej vlády a obsadení kľúčových postov v parlamente. Strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť podpísali koaličnú dohodu, ktorá určila rozdelenie ministerstiev a parlamentných výborov.
Predsedníctvo Smeru sa dohodlo aj na obsadení postov štátnych tajomníkov. Medzi nominovanými bola aj Monika Jankovská, ktorá mala zastávať post štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti. V tom čase riešila koalícia aj rozdelenie ministerstiev a vplyv v parlamentných výboroch.
Funkcia štátnych tajomníkov a ich kompetencie
Štátni tajomníci sú pravými rukami ministrov, no na rokovaniach vlády majú v prípade neprítomnosti svojho šéfa len poradný hlas. Ide o politickú nomináciu a často o nich nepočuť. Nemusia to byť odborníci, aj keď majú veľkú zodpovednosť. Ich pôsobenie a platové podmienky upravuje niekoľko zákonov a je komplikované dopátrať sa k finálnej sume. K platu dostávajú aj paušálne náhrady a bonusom sú odmeny od ministra. Okrem toho využívajú aj mnohé benefity, no bez odmien zarábajú stále menej ako poslanci Národnej rady (NR) SR.
Minister určí, v akom poradí ho zastúpia a zväčša im zadáva úlohy. Podľa zákona ide o politickú funkciu, ktorej výkon sa považuje za výkon verejnej funkcie. Agendu sa líši v závislosti od toho, ako si rezort usporiada organizačnú štruktúru v rámci ministerstva a je upravená v jednotlivých organizačných poriadkoch ministerstiev, ktoré schvaľuje minister. Musia byť zverejnené na stránke každého rezortu spolu s dátumom, kedy boli upravené. Organizačné poriadky sa menia relatívne často a sú flexibilné napríklad z dôvodu pribúdajúcej agendy či rozširovania kompetencií. Prípadne ak pribudne nová oblasť ako v minulosti povinnosti v súvislosti s plánom obnovy.
Funkčný plat štátnych tajomníkov je rovnaký, ako majú poslanci. Rozdiel je však vo výške paušálnych náhrad. Kým štátni tajomníci ich dostávajú vo výške 121 percent (teda 1,21 násobok) z 9. platovej tarify (1 626 eur), čo je 1 968 eur. Štátni tajomníci môžu okrem platu a paušálnych náhrad dostať odmeny, ktoré im odsúhlasí osobitným dekrétom minister alebo ministerka daného rezortu. Ide o sumu 20 percent z funkčného platu, čo by za tento rok predstavovalo sumu takmer 9 400 eur. Minister ju môže vyplatiť mesačne, jednorazovo alebo podľa dohody so štátnym tajomníkom. Odmena nad rámec 20 percent by bola porušením zákona.
Aktuálne v politike
Pôvod a vývoj funkcie štátneho tajomníka
Funkciu štátnych tajomníkov presadila druhá vláda Vladimíra Mečiara (HZDS) zákonom o organizácii ministerstiev z roku 1992, ktorý neskôr nahradil zákon 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii štátnej správy. Pôvodná idea bola, že v rezorte bude iba jeden štátny tajomník, postupne ich počet začal narastať. Pri federalizácii ČSSR sa v roku 1968 zavádzala v niektorých rezortoch funkcia štátnych tajomníkov, ktorý mal zastupovať inú republiku, než z ktorej pochádzal príslušný minister. Mal tak vyvážiť napríklad majorizáciu Slovenska vo federálnej vláde. Po roku 1969, resp. 1970 táto funkcia zanikla.
Štátni tajomníci sú pravou rukou ministra a mali by byť odborníkmi v rámci svojej agendy. Ide teda o druhú najsilnejšiu pozíciu na ministerstve. Najčastejšie majú v rámci ministerstva rozdelené sekcie, ktorých činnosť koordinujú. Táto funkcia má v užšom zmysle slova politický charakter, technické riadenie úradu má na starosti generálny tajomník, v minulosti vedúci úradu ministerstva, čo už nemusí byť politická funkcia, aj keď v praxi to môže vyzerať inak. Štátni tajomníci teda predstavujú v rezortoch záujmy vládnych strán. Na každom z ministerstiev je viacero tajomníkov, ktorí zodpovedajú za rôzne oblasti spadajúce pod daný rezort. Napríklad vysoké školstvo spadá pod jedného z tajomníkov na ministerstve školstva.
Krížové kontroly a ich úloha
Niektoré vlády na rezortoch zavádzali tzv. krížové kontroly, teda že jeden zo štátnych tajomníkov bol z inej koaličnej strany, ako bol minister, aby činnosť koaličného partnera monitorovali. Zväčša to však znamená len „teplé miestečko“ pre niektorého člena strany, prípadne poslanca, ktorého potrebujú dostať z parlamentu. Rôzne vlády k týmto postom pristupujú rôznym spôsobom. V predchádzajúcom volebnom období Igor Matovič krížovú kontrolu zrušil. Chcel, aby ju vykonávali novinári. Krížovú kontrolu zrušila aj vláda Ivety Radičovej, ktorá zastávala názor, že štátni tajomníci sú výkonní pracovníci, nie kontrolóri. V minulosti sme však videli aj prípady, kedy takéto obsadenie neprispievalo k efektívnemu chodu ministerstva. Napríklad počas tretej Ficovej vlády pod ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (vtedy Most-Híd) pôsobila štátna tajomníčka Monika Jankovská (nom. Smer-SD). Krížová kontrola je vecou dohody politických strán. Je fakt, že pri krížovej kontrole môže byť rezort paralyzovaný, ak vzniknú koaličné spory. Krížová kontrola tak môže komplikovať činnosť danému ministrovi.
Monika Jankovská a ochrana seniorov
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Monika Jankovská navštívila mesto Veľký Šariš, kde sa stretla s občanmi, aby prediskutovali možnosti ako sa brániť pred praktikami nebankových subjektov, šmejdov a úžerníkov. V rámci stretnutia boli predstavené dve brožúry pre občanov: "Sedem krokov na ochranu spotrebiteľa - Ako sa brániť proti nekalým praktikám nebankových subjektov" a "Ako sa brániť proti nekalým praktikám podomových predajcov". Jankovská informovala občanov o možnostiach obrátiť sa na stránku www.branitsaoplati.sk, kde sú kontakty na občianske združenia a komisiu na Ministerstve spravodlivosti, ktorá posudzuje podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zdôraznila, že poškodený človek môže jednoducho napísať list na ministerstvo a vysvetliť, čo sa mu stalo. Na stretnutí sa riešili aj problémy konkrétnych občanov, vrátane Prešovčanky Jany Ľ., ktorá v dôsledku pôžičky od nebankovej spoločnosti prišla o dom a stále spláca vysoké úroky.
Primátor mesta Veľký Šariš upozornil, že v meste je mnoho dôchodcov a iných skupín obyvateľstva, ktorí už podľahli týmto praktikám. Dokonca, poznamenal, predajcovia si aj na mestskom úrade prenajímajú miestnosť, kde predávajú produkty pod puncom mesta, a vyzval občanov, aby sa nenechali oklamať. Jankovská dodala, že predajcovia už prešli na praktiky domácich párty, ale aj tam sú účastníci chránení zákonom a nemusia nič kúpiť.
Projekt "Bezpečný a dôstojný život pre seniorov"
Mestská časť Bratislava-Petržalka realizovala projekt s názvom „Bezpečný a dôstojný život pre seniorov“, v rámci ktorého sa konali prednášky zamerané na zlepšenie kvality života obyvateľov Petržalky v dôchodkovom veku. Cieľom bola prevencia kriminálnej činnosti a protispoločenského správania páchaného na senioroch. V počiatočnej fáze projektu spojili svoje sily mestská časť, denné centrá a Rada seniorov mestskej časti, aby na preventívne prednášky pozvali čo najviac skôr narodených Petržalčanov. Seniori sa totiž podľa dostupných štatistík čoraz častejšie stávajú obeťami nekalých praktík rôznych subjektov a nedisponujú dostatočnou informovanosťou a schopnosťou brániť sa pred podvodmi, nátlakom a agresiou. Petržalská samospráva sa z tohto dôvodu rozhodla pripraviť prednášky, besedy a názorné ukážky, ako sa aj starší obyvatelia môžu v prvom rade chrániť a vyvarovať sa napríklad podpisu nevýhodnej zmluvy, ale aj ako sa brániť, ak už vstúpili do zmluvného vzťahu s niektorou z takýchto spoločností. Cieľom prednášok teda bolo nielen oboznámiť seniorov s hrozbou kriminálnej činnosti, ale poskytnúť im aj návod a poukázať na spôsoby riešenia vzniknutých problémov, ako aj uviesť možnosti inštitucionálnej pomoci a ochrany v prípade núdze.
Aktuálne v politike
Prednášky zabezpečovali odborníci v danej problematike JUDr. Monika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR a Ing. Jozef Halcin, riaditeľ odboru prevencie kriminality Kancelárie ministra vnútra SR. Odborný výklad bol zameraný na úžernícke praktiky nebankových subjektov, následné exekúcie a nekalé praktiky podomových predajcov tzv. „šmejdov“. Seniori sa aktívne zapájali so svojimi otázkami a skúsenosťami do dialógu s prednášajúcimi. Každý zúčastnený dostal odborné brožúry venované tejto problematike.
Rada vlády pre seniorov a Národný program aktívneho starnutia
Rada vlády pre seniorov vypracovala Národný program aktívneho starnutia na roky 2016 až 2020. Tento dokument sa dlho pripravoval a Združenie kresťanských seniorov sa na jeho príprave tiež zúčastnilo. Program sa vyhodnocuje každý rok na Rade vlády. Tieto aktivity ukazujú dôležitosť, ktorú spoločnosť pripisuje problematike seniorov a ich právam, a aj keď Monika Jankovská priamo nebola členkou Rady vlády pre seniorov, jej pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti v oblasti ochrany spotrebiteľa a prevencie podvodov má priamy dopad na kvalitu života seniorov.
Kontroverzie a kauza Búrka
Neskôr sa však objavili informácie o komunikácii Moniky Jankovskej s Marianom Kočnerom, čo viedlo k disciplinárnym podnetom a tlaku na jej odchod z funkcie. Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská bola v marci 2020 zadržaná pri policajnej akcii Búrka. V súčasnosti čelí vo väzbe trestnému stíhaniu za korupčnú trestnú činnosť. Jankovská si mala s Marianom Kočnerom, obžalovaným v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vymeniť tisíce správ cez aplikáciu Threema. Spolu si mali písať o množstve káuz vrátane civilného sporu o zmenky TV Markíza. V rámci neho mal Kočner cez Jankovskú ovplyvňovať sudkyne Denisu Cvikovú, Zuzanu Maruniakovú a Andreu Haitovú.
Reakcie na akciu Búrka
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že akcia Búrka bola LIKVIDÁCIOU právneho štátu a označil ju za jasný príklad zneužitia polície. Súdna rada SR označila policajnú akciu Búrka z roku 2020 za hrubý zásah do právneho štátu. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka šlo v akcii Búrka o jasný príklad zneužitia polície. „V roku 2020 sa odštartovala Matovičova cesta k totálnej likvidácii právneho štátu na Slovensku. Jeho garnitúra stratila všetky zábrany a neváhala zaútočiť dokonca ani na sudcov,“ napísal minister na sociálnej sieti. Súdna rada SR uviedla, že pri akcii Búrka boli porušené princípy právneho štátu. Podľa Šutaja Eštoka vtedajšie vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora „postupne krivili právny štát“. Dodáva, že kto nesúhlasil s ich názorom, bol „obvinený bez najmenších dôkazov a faktov“.
Akcia Búrka sa uskutočnila v marci 2020, keď vtedajšia Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala 13 sudcov, jednu bývalú sudkyňu, správkyňu konkurznej podstaty, advokátku a dve civilné osoby. Obvinenia sa týkali najmä korupcie, zasahovania do nezávislosti súdov a marenia spravodlivosti. Medzi zadržanými bola aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Súdna rada teraz skonštatovala, že počas informovania o akcii zo strany niektorých médií dochádzalo k porušovaniu prezumpcie neviny. „V právnom štáte je nemysliteľné, aby osoba bola odsúdená v očiach verejnosti momentom zatknutia bez toho, aby mohla využiť svoje právo na obhajobu,“ píše sa v uznesení, ktoré jednomyseľne schválilo všetkých 13 prítomných členov Súdnej rady. Podľa predsedníčky Súdnej rady Marcely Kosovej boli obvinení sudcovia roky vylúčení z výkonu svojej funkcie, hoci neboli právoplatne odsúdení. „Niektorí boli neprávoplatne oslobodení, u iných boli obžaloby odmietnuté a trom bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené,“ dodala Kosová. Minister tieto metódy prirovnal k praktikám bývalej ŠtB: „Za takéto praktiky by sa nemuseli hanbiť ani príslušníci ŠtB.“
tags: #monika #jankovska #rady #vlady #slovenskej #republiky