Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, je politické spektrum často rozdelené na ľavicu a pravicu. Toto delenie, ktoré vzniklo počas Francúzskej revolúcie, keď zástancovia ľudu sedeli v parlamente vľavo a priaznivci kráľa vpravo, prešlo vývojom a v rozličných obdobiach označovalo rôzne politické smery. Dnes sa za ľavicové strany pokladajú najmä sociálnodemokratické, socialistické, komunistické a niekedy aj strany zelených.
Ľavica háji práva a záujmy nižších a stredných vrstiev spoločnosti, najmä zamestnancov proti vlastníkom výrobných prostriedkov. Presadzuje politickú, sociálnu rovnosť a rovnosť príležitostí prostredníctvom ochrany sociálne slabých vrstiev. Uprednostňuje štátne, družstevné alebo iné spoločné formy vlastníctva pred súkromným a prikláňa sa ku kolektívnym formám podnikania, presadzujúc vyššiu mieru zásahov štátu do ekonomiky. Na Slovensku sa medzi ľavicové strany radia napríklad Hlas alebo Smer-SD, pričom skratka „SD“ (sociálna demokracia) je jasným znakom ľavicovej orientácie.
Ľavicové atribúty v programoch politických strán
Pri analýze predvolebných programov politických strán sa za ľavicové atribúty považujú najmä tie, ktoré vyplývajú z pôvodných hodnôt ľavicových strán, teda obhajoba práv a záujmov nižších a stredných vrstiev spoločnosti a ich participácia na tvorbe verejných politík.
Smer-SD
Strana Smer-SD sa stala hegemónom na ľavicovej časti politického spektra na Slovensku na viac ako desaťročie. Postupne po roku 2000 integrovala všetky relevantné ľavicové strany (Strana demokratickej ľavice, Sociálno-demokratická alternatíva a Sociálno-demokratická strana Slovenska). Na začiatku svojej existencie sa inšpirovala tzv. treťou cestou Tonyho Blaira a neskôr mierne korigovala svoje centristické smerovanie pridaním prípony SD (sociálna demokracia) k pôvodnému názvu strany. Preberala ľavicovú agendu vo forme ochrany zamestnaneckého prostredia (pracovno-právne kódexy a regulácie) a zavádzania sociálnych balíčkov. Okrem tejto realizovanej agendy sa strana roky prezentovala aj vyhláseniami a plánmi, ktoré mali priniesť vyššiu spravodlivosť do daňového systému, ako progresívne dane, zdaňovanie majetku, dedenia a daň z luxusu. Z týchto sľubov sa v Smere v skutočnosti nikdy nič nepokusilo realizovať, okrem zavedenia tzv. milionárskej dane a postupného zavádzania progresivity v rokoch 2007 a 2013.
Program strany Smer-SD v roku 2020 sa dal považovať len za niekoľko viet so základnými sľubmi. Za ľavicové sa dali považovať sľuby ohľadom zavedenia 13. dôchodku a 13. rodinného prídavku. Naopak, povinnosť odpracovať 10 rokov pre lekárov je v priamom rozpore s ľavicovými hodnotami, ako je univerzálne právo na vzdelanie a internacionalizmus.
Sme rodina
SME RODINA je sociálno-konzervatívne politické hnutie, ktoré by sme z hľadiska politického spektra mohli zaradiť ako politický stred. Z hľadiska európskej politiky má hnutie prívlastok euroskeptické s akcentom na imigračnú problematiku. V programe strany sa nachádzalo množstvo sľubov, ktoré by bolo možné označiť ako ľavicové. Od skrátenia pracovného času pre matky, zavedenia otcovskej dovolenky, cez odstraňovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami, príspevky na bývanie, zvýšenie materského, až po zvyšovanie ohodnotenia opatrovateliek, sestier, ošetrovateliek, policajtov, hasičov, učiteľov, až po znižovanie DPH a daní a odvodov z práce. Za čisto ľavicové opatrenie sa dala označiť sľubovaná výstavba nájomných bytov.
Sľub strany Sme rodina, ktorý sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády, týkajúci sa výstavby nájomných bytov, bol na začiatku roka 2021 ešte stále len sľubom. Sme rodina mala vo svojom programe asi najviac rôznych sľubov, ktoré sa dali označiť za ľavicové, no mnohé sa do programového vyhlásenia vlády nedostali.
OĽaNO
Za ľavicové atribúty sa v programe strany OĽaNO dali považovať sľuby v oblasti prorodinnej politiky, ako 200 eur pre ženu počas tehotenstva, bezplatné miesto v škôlke, alebo príspevok vo výške 280 eur, viac dovolenky pre rodičov, poberanie materského príspevku až 12 mesiacov. Za pozitívny sa dal označiť aj sľub v súvislosti vyššou ochranou zamestnancov Inšpektorátom práce, aj keď tento sľub sa týkal len zamestnancov v zdravotníctve a zároveň v inej časti programu označuje Inšpektoráty práce ako záťaž pre podnikateľov. Sľub zaviesť do škôl finančno-občiansku náuku, kde sa študenti budú učiť o daňovom systéme, rozpočte, demokracii a zákonníku práce, sa nedá jednoznačne označiť ani za ľavicový, ani pravicový, no z hľadiska dôležitosti, ktorú ľavica pripisuje sociálnemu štátu, zdaňovaniu bohatstva a dôležitosti štátnych zásahov, je pozitívne, aby sa žiaci a študenti naučili poznať fungovanie daňového a sociálneho systému. Za pozitívum sa dá považovať aj prísľub znižovania daňovo-odvodového zaťaženia práce. Tento sľub však bol v predvolebnom programe vágny a zároveň rozporný so sľubmi ohľadom nezvyšovania celkového daňového zaťaženia a zároveň dobudovania infraštruktúry (cesty, železnice, energetické a dátové siete).
ĽSNS
Za ľavicové riešenia z predvolebných sľubov ĽSNS sa dala považovať formulácia: „minimálnu mzdu a dôchodky určíme v závislosti od odpracovaných rokov a náročnosti práce“. Tento sľub je však značne nejasný a nereflektuje fakt, že minimálna mzda aj dôchodky boli v dobe vydania ich programu takto nastavené (minimálne mzdové nároky a vzorca na výpočet dôchodkov). Druhým podobným sľubom bol: „dôchodkový vek ústavným zákonom stanoviť na 60 rokov“, čo samozrejme znie dobre, no strana nevysvetľuje, ako by tento sľub chcela financovať, hlavne, ak v programe tvrdila, že nebude zvyšovať daňové zaťaženie.
ROZHOVOR: Výsledky parlamentných volieb z pohľadu politológa
SaS
Program SaS patril medzi najobsiahlejšie z predvolebných programov strán, drvivá väčšina opatrení sa však dala označiť ako radikálne pravicové. Za ľavicové atribúty sa dali považovať len sľuby zvyšovania miezd policajtov, vojakov a učiteľov. Celým programom SaS sa prelína zavedenie projektu SaS s názvom Daňový bonus, ktorý významne poškodzuje najchudobnejších a zároveň vytvára obrovskú sekeru vo verejných financiách.
Za ľudí
Strana Za ľudí sa charakterizovala ako stredopravá, no v jej programe sa našli aj niektoré ľavicové atribúty. Sľubovali vyššie platy pedagogických i odborných zamestnancov regionálneho školstva a aj zamestnancov sociálnych služieb. Zmeny v daňovej a sociálnej oblasti, ktoré by znížili zaťaženie práce a zvýšili úľavy pre rodičov a niektoré sociálne dávky. Aj sľub znížiť pracovný čas pre rodičov by bývalo možné považovať za ľavicový atribút ich programu.
Socialisti.sk
Program Socialistov sa dal bez akýchkoľvek výnimiek označiť za čisto ľavicový, až radikálne ľavicový. Za revolučné by bolo možné označiť opatrenia ako zastavenie zbrojenia a presun peňazí na výstavbu bytov a ochranu proti klimatickej zmene, vysoké progresívne zdaňovanie i radikálnu demokratizáciu ekonomiky.
Solidarita - hnutie pracujúcej chudoby
Program strany Solidarita sa dal označiť za sociálno-demokratický, k čomu sa táto strana aj hrdo hlásila. Na rozdiel od Socialistov.sk, by bolo možné program tejto strany do značnej miery označiť aj ako prepracovaný, nakoľko okrem sľubov popisoval aj spôsoby, ako plánovala svoje ciele dosiahnuť.
Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu - občianska demokracia
Za ľavicové opatrenia z programu koalície Progresívne Slovensko a Spolu by bolo možné považovať návrhy ako zvýšenie ochrany zamestnancov v Zákonníku práce, odstránenie prekážok k združovaniu občanov (vrátane odborov). Rovnako ako Socialisti.sk a Solidarita vo svojom programe mysleli na posilnenie a sfunkčnenie Inšpektorátov práce. Dokonca sľubovali aj vylepšenie definície závislej práce v Zákonníku práce. V programe majú taktiež podporu rodín, zdravotne postihnutých, zníženie daní a odvodov z práce a zvýšenie daní negatívnych externalít. V programe mali aj zvýšenie miezd zdravotníkov a pedagógov, atď. Na určenie výšky minimálnej mzdy, ak sa nedohodne bipartita, navrhovali zriadiť odbornú komisiu, čo bol značne revolučný návrh, ktorý sa bez ďalších podrobností nedal označiť ani za ľavicový, ani za pravicový. Naopak, za čisto pravicový sa dal označiť návrh na zvýšenie limitov pre rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Plnenie predvolebných sľubov a dopad na dôchodcov
Koaliční partneri začiatkom marca 2020 na spoločnej tlačovke potvrdili aj prísľub strany Sme rodina, že „nebudú rušiť zavedené sociálne opatrenia“. Tento sľub nedodržali pri 13. plate. Zákon, ktorý prijala predchádzajúca vláda, pri jeho schvaľovaní kritizovali tri strany vládnej koalície, no strana Sme rodina zaň hlasovala. Zákon bol rýchlo novelizovaný a tzv. 13. dôchodok bol znížený a zmenený na sociálnu dávku.
Ďalším zrušeným sociálnym opatrením boli dotované obedy pre žiakov, známe skôr pod označením „obedy zadarmo“. Tento benefit bol nahradený dotovanými obedmi pre deti rodičov v hmotnej núdzi a zvýšeným daňovým bonusom pre pracujúcich. Tento nový systém však, okrem nereflektovania výhod predchádzajúceho systému, vytlačil mimo ochrannej siete až 47 000 detí.
Tretím opatrením predchádzajúcej vlády, ktoré bolo zrušené, sa stali daňové a odvodové úľavy z 13. a 14. platu. Toto opatrenie okrem toho, že sa dá považovať za zrušenie sociálneho benefitu, išlo aj proti sľubom vlády zjednodušovať podnikateľské prostredie a znižovať daňovo-odvodové zaťaženie.
V čase písania tohto textu predstavilo ministerstvo financií hrubý náčrt reformy daňového systému. V súlade so sľubmi v programoch strán a programovým vyhlásením vlády pripravili zníženie daňového zaťaženia o 3. p. b. do roku 2020 a v súlade s odporúčaniami OECD, MMF, atď. pripravujú zvýšenie majetkových daní do 2024. Na prvý pohľad sa dá táto zmena považovať za ľavicovú, no veľmi záleží na spôsobe zavedenia majetkových daní. Budú progresívne, alebo plošné?
Posledným príkladom škrtov v sociálnej oblasti je zároveň príkladom potierania odborov a kolektívneho vyjednávania. Koaliční poslanci začiatkom februára 2021 odhlasovali poslanecký návrh v druhom čítaní zákona, bez diskusie a analýzy dopadov, ktorý zrušil extenziu kolektívnych zmlúv, zaviedol dožitie 65. roku života ako výpovedný dôvod a zlegálnil detskú prácu od 15. roku života. Sociologička Zuzana Kusá tento fakt komentovala na sociálnej sieti: „tento pozmeňovák lišiaka Viskupiča k novele zákonníka práce by mal zdvihnúť zo stoličky aj nás neodborárov.“