V obchodných a občianskoprávnych vzťahoch sa často stretávame so situáciami, keď jedna zo strán nesplní svoje zmluvné povinnosti. V takýchto prípadoch je dôležité mať k dispozícii nástroje, ktoré zabezpečia nápravu a kompenzáciu za spôsobenú škodu. Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva z týchto nástrojov, ktoré majú svoje špecifiká a podmienky uplatnenia.
Čo je zmluvná pokuta?
Zmluvná pokuta je sankcia, ktorú zaplatí dlžník veriteľovi, ak poruší svoju povinnosť zo zmluvy. V prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší konkrétnu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zmluvnej dohody, zaväzuje sa za porušenie uhradiť druhej strane pokutu v dohodnutej výške. Slúži na to, aby motivovala plniť včas, odradila od porušenia zmluvy, nahradila škodu, najmä ak sa dá ťažko vyčísliť.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych nástrojov, ktoré poskytuje slovenský právny poriadok na zabezpečenie záväzku veriteľa. Základnú právnu úpravu zmluvnej pokuty obsahujú ustanovenia § 540 až 545 Občianskeho zákonníka. Úprava zmluvnej pokuty v § 300 až 302 Obchodného zákonníka nadväzuje na základnú úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku, ale zároveň obsahuje podstatné zmeny pre obchodné vzťahy.
Pre samotný vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je rozhodujúci vznik škody, ale fakt, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktoré sa podľa dohody zmluvných strán vzťahuje zmluvná pokuta. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je závislá od samotného vzniku škody. Povinný subjekt musí zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušil zabezpečenú povinnosť, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta, aj keď nevznikne škoda, ako to vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („Občiansky zákonník”).
Zmluvná pokuta má primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj funkcia prevenčná. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože tento si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy.
V B2B vzťahoch ide o mimoriadne účinný nástroj, ale musí byť správne nastavený. Zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch patrí medzi najsilnejšie nástroje, ktorými si podnikatelia chránia svoje zmluvné záväzky.
Kedy je zmluvná pokuta vymáhateľná?
Aby bola zmluvná pokuta vymáhateľná, musia byť splnené nasledovné podmienky:
- Musí byť písomne dohodnutá - ústna dohoda nestačí.
- Musí presne určiť povinnosť, ktorú sankcionuje - nestačí „pri porušení zmluvy,“ ale je nutné špecifikovať a konkretizovať povinnosť, ktorej porušenie zmluvná pokuta sankcionuje.
- Jej výška musí byť vyjadrená určitou sumou alebo musí byť určený aspoň spôsob jej určenia - teda buď fixná suma, alebo iný spôsob jej konečného určenia (napr. percentá, sadzba za každý deň nesplnenia povinnosti).
- Musí byť primeraná - neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, je potrebné vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačná dohoda o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia. Spôsoby určenia pokuty môžu byť rôzne a môžu sa aj kombinovať, no stále platí, že výška, či spôsob určenia zmluvnej pokuty musia byť vyjadrené jednoznačne, inak je takáto dohoda neplatná.
Príklady rizikovej zmluvnej pokuty
Zmluvná pokuta môže byť nevymáhateľná napríklad, ak:
- ❌ Je formulovaná neurčito v zmysle „Zmluvná pokuta pri porušení zmluvy je 500 €.“ Takto vyjadrená zmluvná pokuta bude neplatná pre neurčitosť.
- ❌ Je v rozpore s dobrými mravmi (extrémne vysoká), napríklad pokuta 50 000 € za každý deň omeškania so splnením konkrétnej zmluvnej povinnosti, v podstatne nižšej hodnote. Súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť.
- ❌ Sankcionuje niečo, čo nie je zmluvnou povinnosťou, napríklad pokuta za nevrátenie tovaru, ktorý strana nikdy nemala povinnosť vrátiť.
- ❌ Je skrytá v obchodných podmienkach bez jasného upozornenia - pri B2B je to síce menej problém, ale stále môže byť posúdené ako netransparentné, v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Aká výška zmluvnej pokuty je primeraná?
Výška zmluvnej pokuty závisí od typu záväzku a konkrétnej situácie. V praxi sa ukazuje, že pokuta od 0,2 % do 1 % denne je v obchodných vzťahoch považovaná za primeranú. Súd posudzuje hodnotu záväzku, predvídateľnú škodu, rovnováhu medzi stranami a účel sankcie.
Najčastejšie modely výšky zmluvnej pokuty:
- Fixná suma (napr. 500 € za porušenie mlčanlivosti)
- Percentá z ceny (napr. 0,5 % denne z dlžnej sumy)
- Denná sadzba omeškania (napr. 50 € za každý deň omeškania)
- Kombinácia (napr. max. do výšky 20 % ceny diela)
Zmluvné právo za 2 minúty
Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody
Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva samostatné právne inštitúty. Veľmi dôležitá vo vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je úprava § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Právna úprava vychádza z postavenia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá v plnom rozsahu pohlcuje nárok na náhradu škody.
Ak si strany výslovne nedohodnú, že veriteľ má právo požadovať aj náhradu škody nad rámec pokuty, zmluvná pokuta škodu nahrádza. Podobne platí v prípade, ak škoda presahuje výšku zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Mnoho podnikateľov má v zmluve pre prípad porušenia zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu - avšak nesprávnym spôsobom. Ak dôjde k porušeniu zmluvy jednou zo strán zmluvy, druhá strana sa môže domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty (zaplatenia sa môže domáhať aj v prípade, že škoda nebola spôsobená - stačí porušenie zmluvy). Ak však porušením zmluvy došlo ku vzniku škody, podnikateľ, ktorý škodu utrpel, má nárok na náhradu škody len do výšky zmluvnej pokuty. Pri spôsobení vyššej škody bude takéto ustanovenie viac na škodu ako na úžitok. Ak bola v zmluve dohodnutá pokuta 1 000 eur a podnikateľ utrpel konaním svojho obchodného partnera škodu 1 300 eur, súd mu prizná len 1 000 eur, ktoré boli dohodnuté ako zmluvná pokuta. Uvedenému nepriaznivému následku sa možno vyhnúť tým, že ku ustanoveniam o zmluvnej pokute sa uvedie nasledovné: „Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“ V tomto prípade vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Znamená to, že vyššie uvedený podnikateľ bude mať nárok na 1 300 eur ako náhradu škody + 1 000 eur ako zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti.
PRÍKLAD: Prenajímateľ dáva nájomcovi do užívania osobný automobil. V prípade, ak konaním nájomcu dôjde k poškodeniu vozidla, nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Upozorňujeme ešte, že tým, že vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, sa zmluva medzi stranami nezrušuje, ale trvá naďalej.
Možnosti dojednania zmluvnej pokuty a náhrady škody:
- Kumulatívna zmluvná pokuta: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že veriteľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie náhrady škody.
- Započítateľná zmluvná pokuta: Veriteľ má nárok na zaplatenie náhrady škody len vo výške, o ktorú škoda presahuje zmluvnú pokutu.
- Alternatívna zmluvná pokuta: Veriteľ má pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nárok na náhradu škody a zároveň má možnosť výberu medzi náhradou škody alebo zaplatením zmluvnej pokuty.
Ak sa strany nedohodnú inak, platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Moderačné právo súdu
Pri uplatnení zmluvnej pokuty sa povinná strana môže brániť jej neprimeranosťou a môže požiadať súd o použitie tzv. moderačného práva. Súd môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo súdu je výnimočným oprávnením súdu, ktoré napomáha korigovať len tie prípady, v ktorých sa výška zmluvnej pokuty javí ako neprimerane vysoká.
Súd posudzuje:
- Hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti: Súd posudzuje, aká je hodnota a význam povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje.
- Výška škody: Súd prihliada na výšku škody, ktorá vznikla porušením zmluvnej povinnosti. V prípade, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute, súd by mal zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody.
- Dobré mravy: Súd môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Pôjde najmä o situácie, keď zmluvná pokuta je vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny, od postavenia zmluvných strán, ich vzájomného vzťahu a otázke odkázanosti a pod.
Pre úroky z omeškania aj pre zmluvnú pokutu platí, že ak sú bezdôvodne príliš vysoké, súd ich môže znížiť alebo ako nekalú obchodnú podmienku vyhlásiť za neplatné. Na každú zmluvu sa pritom treba pozerať individuálne v závislosti od podmienok, za ktorých bola uzatvorená. Pritom platí, že čím je vyššie riziko pre veriteľa, tým vyšší úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu možno dohodnúť. Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad neférové, súd prizná vyššiu zmluvnú pokutu, ak dlžníkom je spoločnosť, ktorá je vo finančných problémoch. Je to preto, že tým, že veriteľ išiel do vzťahu s nemajetným dlžníkom, vystavil sa väčšiemu riziku, že nedostane zaplatené vôbec - preto potreboval väčšie zabezpečenie.
Zmluvná pokuta za odstúpenie od zmluvy
Ak strany majú záujem na dlhodobej, resp. opakovanej spolupráci, často uzatvárajú zmluvu, kde dohodnú zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy. Existuje však právna prax, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy súd neprizná. Je to preto, že zmluvná pokuta sa udeľuje za porušenie povinnosti; odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva (nejde o protiprávne konanie, ale o konanie, na ktoré má každý právo, a teda ho nemožno nijako trestať).
Nie je možné dohodnúť pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon. Navyše, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od začiatku (pozerá sa na ňu ako keby nikdy neexistovala) a nikto sa nemôže domáhať splnenia povinnosti z neúčinnej, resp. neexistujúcej zmluvy. Aj v prípade, ak od zmluvy odstúpite vy kvôli neférovému alebo nenáležitému konaniu druhej strany, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vám nevznikne. Odstúpenie od zmluvy nemožno ani zakázať, pretože existujú zákonné dôvody, pre ktoré je možnosť odstúpenia od zmluvy vždy daná bez ohľadu na dohodu účastníkov.
Hoci mnohí právnici s uvedenou nemožnosťou vyúčtovania zmluvnej pokuty nesúhlasia a ani línia súdnych rozhodnutí nie je úplne jednotná, použitím takéhoto ustanovenia riskujete dlhodobý súdny spor. Ako teda zabezpečiť, aby druhá strana nemohla beztrestne odstúpiť od zmluvy? Ako sme uviedli vyššie, odstúpenie od zmluvy nemožno trestať zmluvnou pokutou. Ak však najprv vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a zmluva sa zruší až potom (jedna strana od nej odstúpi), právo na zaplatenie zmluvnej pokuty stále zostáva v platnosti. Neviažte zmluvnú pokutu na odstúpenie od zmluvy, ani na splnenie inej podmienky - vždy ju viažte len na nesplnenie povinnosti.
Nepoužívajte formuláciu: „Ak jedna zmluvná strana poruší svoje povinnosti a druhá strana od zmluvy odstúpi, prvá zmluvná strana je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur." Takto naformulovaná zmluvná pokuta je viazaná okrem nesplnenia povinnosti aj na odstúpenie od zmluvy - teda nesprávne. Použite skôr nasledovnú formuláciu: „Za nesplnenie povinnosti je [zmluvná strana] povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 1 000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo [druhej strany] na náhradu škody ani na odstúpenie od zmluvy.“
Definícia škody
Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škoda na veci sa podľa Obchodného zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Rovnako s prihliadnutím na ust. § 1 ods. 2 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) môžeme skonštatovať, že uvedená generálna prevencia sa vzťahuje i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov. Povinnosť predchádzať škodám určuje zamestnancovi i zamestnávateľovi priamo v ust. § 177 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného.
Príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.
Zmluvné právo za 2 minúty
Úroky z omeškania
Čo sa týka úrokov z omeškania, v zmluve ich netreba dohodnúť, právo na ne vzniká automaticky, ak pohľadávka nebola splatená načas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta. Zákonné úroky z omeškania sú vo výške približne 8,5-10 % ročne z dlžnej sumy (výpočet presného úroku je zložitejší - postup možno nájsť v článku Ako postupovať pri vymáhaní pohľadávky). Ak je dlžníkom spotrebiteľ - t.j. obyčajný človek, ktorý nepodniká, úrok z omeškania je 4,5-6 % ročne. Ak sa však zmluvné strany (podnikatelia) dohodnú, výšku úroku z omeškania možno meniť; bežnou praxou je úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročne. Takáto výška úroku z omeškania je súdmi všeobecne akceptovaná. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, úroky z omeškania nemožno meniť ani dohodou.
Je možné a často využívané, aby v zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta aj úrok z omeškania. Najmä v spotrebiteľských zmluvách je síce maximálna výška úroku obmedzená, avšak maximálna výška zmluvnej pokuty nie je nijako regulovaná.
Dôležité pojmy, ktorým sa treba vyhnúť
V zmluvách, ktoré písali neprávnici, sa často objavujú aj pojmy, ktoré sú z právneho hľadiska nejasné. Často sa v zmluvách vyskytujú najmä výrazy „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“ a podobne. Nejde o zákonné pojmy (resp. ide o pojmy, ktoré majú v právnych predpisoch odlišný význam). Podľa výkladových pravidiel obchodného zákonníka bude výklad na ťarchu tomu, kto nejasný výraz použil prvýkrát (toto prvenstvo je vo väčšine prípadov nemožné preukázať). Používaním výrazov s jasným právnym významom si ušetríte množstvo problémov.
Môže byť totiž problém, ak v zmluve bude použitý pojem „penále“. Hoci jedna strana mohla mať na mysli zmluvnú pokutu, druhá strana mohla byť presvedčená o tom, že sa tým myslí úrok z omeškania. Používajte jednoznačné pojmy. Pre prípad nesplnenia povinnosti druhej strany si dohodnite zmluvnú pokutu, nikdy nie penále ani ďalšie právne nejasné sankcie. Tak budú účastníci zmluvy a hlavne súd vždy vedieť, o aký inštitút sa jedná.
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.
Zmluvná pokuta v spotrebiteľských zmluvách
Osobitný režim platí pre spotrebiteľské zmluvy. Ak dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatné ako celok. Vo vzťahu k zmluvnej pokute prichádza do úvahy vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky predovšetkým vtedy, ak zmluvná pokuta predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku spotrebiteľa a zmluva nebola dojednaná individuálne.
Daňové hľadisko zmluvnej pokuty
Príjem fyzickej osoby (nepodnikateľa) zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku nie je príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Ako vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na zmluvnú pokutu môže oprávnená strana uplatniť i vtedy, ak porušením zmluvnej povinnosti vôbec nevznikla škoda. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút a náhrada škody sú z právneho hľadiska dva rôzne právne inštitúty. Ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môže požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že porušením uvedenej povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ako aj bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu. Pre tento prípad platí, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Účastníci sa však môžu dohodnúť aj tak, že obidva nároky možno uplatniť súbežne, teda právo na náhradu vzniknutej škody aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa odbornej literatúry „nie je vylúčená ani možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie dlžníka s platením peňažného záväzku. V takom prípade je dôležité riešiť vzťah zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Dojednanie či zaplatenie zmluvnej pokuty, aj pokiaľ je viazané na omeškanie dlžníka, nevylučuje povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania“. Nadväzne na vyššie uvedené, príjem, ktorý dosiahla fyzická osoba nepodnikateľ zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku, nie je príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP.