Nezamestnanosť ako komplexný sociálny fundament

Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálno-ekonomický problém s rozsiahlymi dopadmi na jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym sociálnym problémom. Tento fenomén má hlboký vplyv na jednotlivcov, rodiny aj širšie komunity, pričom spôsobuje ekonomické, sociálne a psychologické dôsledky. Nezamestnanosť nielen znižuje kvalitu života postihnutých ľudí, ale tiež vytvára tlak na sociálne systémy, znižuje hospodársky rast a môže viesť k sociálnym nepokojom.

Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život, ktorý sa realizuje predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie.

Nezamestnanosť je komplexný sociálno-ekonomický jav úzko spojený s fungovaním trhu práce. Predstavuje stav, keď sú ľudia schopní a ochotní pracovať, ale nemôžu nájsť platené zamestnanie. Tento stav je často považovaný za prejav nerovnováhy a porúch na trhu práce a má rozsiahle dôsledky pre jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Podľa rezolúcie Medzinárodnej organizácie práce z roku 1982 je nezamestnaná osoba definovaná ako osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, ale napriek tomu je bez zamestnania, teda bez platenej práce. Medzinárodné spoločenstvo (OSN) sa 10. decembra 1948 zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu pred nezamestnanosťou. Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá mu zabezpečí živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá ak je potrebné je doplnená inými prostriedkami sociálnej ochrany.

Nezamestnanosť je sociálno - ekonomický jav spojený s trhom práce. „Nezamestnanosť môžme teda definovať ako komplikovaný sociálny, ekonomický a kultúrny problém, neexistuje jednoznačné riešenie, len rôzne prístupy k pochopeniu jej multidimenzionálneho charakteru.“ (BALOGOVÁ, B.: Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie.)

Definícia a kritériá nezamestnanosti

Nezamestnanosť je stav, keď jednotlivci, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, nie sú schopní nájsť zamestnanie. Tento stav môže byť krátkodobý, spôsobený napríklad prechodom medzi zamestnaniami, alebo dlhodobý, keď jednotlivec nemôže nájsť prácu počas dlhšieho obdobia. „Nie každý, kto pracuje je zamestnaný a na druhej strane tiež nie každý kto nepracuje je nezamestnaný.“ (MAREŠ, P.: Nezamestnanost jako sociálni problém. Praha : Sociologické nakladatelství, 1994, s. 16). Záleží to od toho, či je to práca vykonávaná pre vlastné potešenie, v domácnosti, od zamestnania. Zamestnanie sa vzťahuje k práci na zmluvnom základe a zahŕňa aj peňažnú odmenu za jej výkon. Nejde teda o to „nemať prácu“, ale o to „nemať platené zamestnanie“ a teda „nemať príjem zo zamestnania“. (MAREŠ, P.: Nezamestnanost jako sociálni problém. Praha : Sociologické nakladatelství, 1994, s. 16). Byť nezamestnaným to neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť.

Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná:

1. nedobrovoľným charakterom, nemožnosťou pracovať;
2. pracovnou schopnosťou (napr. od 16. r. spôsobilosť pracovať, od 18. r. hmotná zodpovednosť);
3. pripravenosťou pre výkon zamestnania (mám školu, som pripravený a práca nie je pre mňa);
4. aktívne hľadanie zamestnania (1 x prísť na ÚP to nie je hľadanie).

„Nezamestnanosť je makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu.“ (BORZOVÁ, A., GONDA, S., HONTYOVÁ, K. a i.: Ekonomická teória. Bratislava: Elita, 2000, s. a)

Nezamestnaný človek:

• je schopný práce (je zdravý fyzicky aj duševne) má určitú kvalifikáciu;
• chce sa zamestnať;
• no napriek snahe sa zamestnať nenašiel dosiaľ primerané zamestnanie.

Primerané zamestnanie je také, ktoré:

• Zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie.
• Výškou zárobku zodpovedá kvalifikácii a rodinným pomerom uchádzača o zamestnanie.
• Z hľadiska miesta ponúkanej práce zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery uchádzača o zamestnanie.
• Zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača o zamestnanie (zdravotné problémy súvisiace s výkonom povolania).

Miera nezamestnanosti sa vypočítava ako pomer počtu nezamestnaných k celkovému počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Tento ukazovateľ slúži ako dôležitý indikátor ekonomického zdravia krajiny.

Typológie nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžeme rozdeliť podľa dĺžky trvania na:

1. Krátkodobú nezamestnanosť v trvaní od 0 - 6 mesiacov.
2. Strednodobú nezamestnanosť v trvaní od 6 - 12 mesiacov.
3. Dlhodobú nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov.

Ďalej nezamestnanosť vyplýva z reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

• Skrytá nezamestnanosť - niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.
• Neúplná nezamestnanosť - nezamestnanosť sa môže riešiť využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
• Nepravá nezamestnanosť - sú tu zahrnuté osoby, ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
• Frikčná nezamestnanosť - označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná. Tento typ nezamestnanosti je dočasný a vzniká počas prechodného obdobia, keď ľudia menia zamestnanie alebo vstupujú na pracovný trh po ukončení štúdia.

Nezamestnanosť vyplývajúca z dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:

• Sezónna nezamestnanosť - nerovnomernosť výroby v odvetviach, je závislá od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
• Štrukturálna nezamestnanosť - ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest. Vzniká, keď dochádza k nesúladu medzi zručnosťami a kvalifikáciou pracovníkov a požiadavkami na trhu práce. Tento nesúlad môže byť spôsobený technologickými zmenami, globalizáciou alebo presunom výroby do iných regiónov alebo krajín.
• Cyklická nezamestnanosť - vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou. Je spôsobená hospodárskymi cyklami. Počas recesie alebo hospodárskeho poklesu firmy obmedzujú výrobu a znižujú počet pracovných miest, čo vedie k zvýšeniu nezamestnanosti.

Funkcia práce a dôsledky nezamestnanosti

Práca má pre človeka nesporný význam, pretože tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho života. Stimuluje rozvoj jednotlivca i celej spoločnosti a má hlboké zakotvenie v našej kultúre, v usporiadaní spoločnosti i v psychike človeka. Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných. Práca teda pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia. Práca má rôzne podoby v rozličný význam: okrem existenčných funkcií zabezpečenie financií, ju môžeme chápať ako povinnosť, ako prostriedok na sebapresadenie, sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, ako narkotikum, ako náhradu za niečo iné, ako službu druhým, ako tvorbu.

Práca poskytuje:

• časovú štruktúru pre všedný deň;
• čiastkové plány alebo ciele;
• ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi;
• podnecuje k aktivite;
• poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie;
• je aj výrazom sociálneho postavenia človeka.

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť. Nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.).

Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod. „Na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“ (Koudelka, 1993, s. 10).

Sociálne dôsledky nezamestnanosti

Medzi najvýznamnejšie sociálne dôsledky nezamestnanosti patria:

• Sociálna izolácia - zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš (1994) chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.
• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti - problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti, čo zahŕňa vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva. Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.
• Strata statusu - strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.
• Rozklad rodinných vzťahov a zmeny postavenia v rodine.
• Strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.

Podľa Koudelku (1993, s. 10) „nezamestnanosť je prvkom, ktorý môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov“.

Z nezamestnanosti vyplývajú sociálno-patologické javy, ako napríklad:

• rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmu, narkománie, vyšší výskyt samovrážd a nedokonaných demonštratívnych samovrážd;
• javy sociálno-sociologické - narušené medziľudské vzťahy, konflikty medzi ľuďmi;
• javy, ktoré môžeme charakterizovať ako davové hnutie na základe ekonomických pohnútok: nepokoje, štrajky a demonštrácie;
• ideologicky podfarbené javy: rasizmus a nacionalizmus.

Chudoba ako dôsledok nezamestnanosti

Chudoba je sociálna udalosť, ktorá môže postihnúť každého z nás. Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny. Absolútna hranica chudoby je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jedným z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.

Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:

• Absolútna chudoba: je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie.
• Relatívna chudoba: je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných problémov.

Nezamestnanosť mladej generácie

Fenomén nezamestnanosti mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy. Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Môžeme hovoriť, že mladosť je historicky zakotveným sociálnym fenoménom ľudskej spoločnosti, ktorá potrebuje spoločenský a slobodný priestor. Mládež alebo mladú generáciu môžeme teda definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“ (Juva, 1994, s. 79), do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl. Mladej generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“ (Jandourek, 2001, s. 51). Táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti, ale už teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti.

Nezamestnanosť mladých ľudí, ktorí ukončili svoje vzdelanie a hľadajú si zamestnanie, je jednou z najohrozenejších skupín na trhu práce. Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vložili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov (Matoušek, et. al., 2005, s. 301).

Nezamestnaná mladá generácia prežíva psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť. Nemať prácu z pohľadu mladej generácie predstavuje stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môže znížiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie.

Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Je dôležité byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie, ako si myslíte. Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás.

Nezamestnanosť a jej vývoj na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti, úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

Nezamestnanosť je na Slovensku dlhodobým problémom. Aj keď v poslednom čase miera nezamestnanosti klesá, Slovensko má stále jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Európskej únii. Situáciu komplikuje aj vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a regionálne rozdiely.

Porovnanie miery nezamestnanosti v EU (aktuálne údaje):

Riešenie problému nezamestnanosti na Slovensku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje špecifické podmienky a potreby krajiny.

Riešenia a opatrenia

Znižovanie nezamestnanosti vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládami, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami. Je nevyhnutné, aby sa spoločnosť, vlády a podnikateľský sektor zamerali na vytváranie efektívnych stratégií na znižovanie nezamestnanosti. Rovnaký dôraz by mal byť kladený na vzdelávanie, rekvalifikáciu, podporu zamestnávania a sociálnu ochranu. Len prostredníctvom týchto krokov môžeme dosiahnuť trvalé zníženie nezamestnanosti a zlepšiť kvalitu života pre všetkých občanov. Je potrebné chápať, že boj proti nezamestnanosti je nielen otázkou ekonomickej efektivity, ale aj otázkou spravodlivosti a sociálnej zodpovednosti.

Medzi najčastejšie opatrenia patria:

• Aktívna politika trhu práce: Opatrenia zamerané na pomoc nezamestnaným pri hľadaní zamestnania, ako sú rekvalifikačné kurzy, školenia, poradenstvo a finančná podpora pre začínajúcich podnikateľov.
• Podpora podnikateľského prostredia: Zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej záťaže a podpora inovácií a investícií.
• Investície do vzdelania a vedy: Zvýšenie investícií do vzdelania a vedy, aby sa zlepšila kvalifikácia a konkurencieschopnosť pracovnej sily.
• Podpora regionálneho rozvoja: Podpora rozvoja regiónov s vysokou nezamestnanosťou, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a znížili regionálne rozdiely.
• Prispôsobovanie vzdelávacieho systému potrebám trhu práce: Školský systém by mal reagovať na požiadavky trhu práce a pripravovať absolventov s potrebnými zručnosťami a znalosťami.
• Pasívna politika zamestnanosti: Zameriava sa na zmierňovanie dôsledkov nezamestnanosti (podpora v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi, sociálne štipendiá).

Cieľom sociálnej práce v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí - nie aby každý prácu mal, ďalej je to podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zákone o nezamestnanosti...). Príprava ľudí na zamestnanie - úloha štátu - celá sieť škôl.

Sociálne podniky ako nástroj znižovania nezamestnanosti

Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Tieto podniky kombinujú podnikateľské a sociálne ciele, čím prispievajú k znižovaniu nezamestnanosti a eliminácii sociálnej exklúzie.

Základnou charakteristikou sociálneho podniku je jeho orientácia na spoločenské dobro a reinvestovanie ziskov na podporu miestnej komunity a sociálnych cieľov. Sociálne podniky poskytujú pracovné miesta a vzdelávacie príležitosti pre ľudí, ktorí sú sociálne marginalizovaní, čím vytvárajú prostredie, ktoré ich podporuje a pomáha im začleniť sa do spoločnosti. Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Medzi hlavné ciele patrí zvyšovanie zamestnanosti, poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny. Sociálne podniky vytvárajú inkluzívne pracovné miesta, kde sa zameriavajú na rozvoj zručností a kapacít zamestnancov. Podporujú sociálnu inklúziu a znižujú sociálnu exklúziu tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít, čím prispievajú k budovaniu súdržnejších a inkluzívnejších komunít.

Zapojenie sociálnej práce do štruktúry sociálneho podniku prispieva k dlhodobej integrácii zamestnancov z marginalizovaných komunít. Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v prepájaní sociálnych podnikov s miestnymi komunitami, najmä v oblastiach, kde je potrebné riešiť zamestnanosť marginalizovaných skupín, ako sú hendikepovaní a dlhodobo nezamestnaní. Sociálne podniky v takýchto regiónoch pomáhajú nielen vytvárať nové pracovné miesta, ale aj zlepšovať kvalitu života týchto skupín cez cielené programy sociálnej integrácie.

tags: #nezamestnanost #ako #socialny #fundament