Materské pre nezamestnané ženy: Kompletný sprievodca nárokom a podmienkami

Materská dovolenka a s ňou spojený materský príspevok predstavujú dôležitú sociálnu dávku pre budúce matky. Čo však v prípade, ak je žena nezamestnaná? Aj v takejto situácii existuje možnosť získať nárok na materskú, avšak je potrebné splniť určité podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o materskom príspevku pre nezamestnané ženy na Slovensku, vrátane podmienok nároku, výpočtu výšky dávky, potrebnej dokumentácie a ďalších užitočných informácií.

Kto má nárok na materskú dávku?

Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Vypláca ho Sociálna poisťovňa. Materské nedostane každý rodič automaticky. Nie je „zadarmo,“ na rozdiel od rodičovského príspevku. Na RP má nárok v zásade každý rodič, bez ohľadu na to, či pred pôrodom pracoval alebo nie.

Pri každej žiadosti o materskú dávku Sociálna poisťovňa skúma, či žiadateľ spĺňa podmienky nároku na materské. Najmä to, či je poistencom, ktorý platí poistné na nemocenské poistenie.

Na materské dávky môže získať nárok aj žena, ktorá je bez práce. V takýchto prípadoch pozná slovenská legislatíva tzv. ochrannú lehotu. Ochranná lehota je obdobie, v ktorom už tehotná žena neplatí odvody či nemá prácu. Vtedy ju berie Sociálna poisťovňa ako človeka, ktorý pracuje. O tom, či môže budúca matka nastúpiť na materskú dovolenku, rozhodne obdobie od straty zamestnania, ale aj čas, ktorý zostáva do pôrodu.

Podmienky nároku na materskú dávku

U osoby, ktorá si požiada o materské, sa najprv skúma, či je poistencom, či je nemocensky poistená. Resp. zamestnaného poistenca, resp. alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba. * Obdobie vzniku dôvodu na poskytnutie materského je spravidla 34. týždeň tehotenstva, resp. 32. týždeň tehotenstva, ak žena neporodí skôr. Na získanie nároku na materskú dovolenku musíte byť nemocensky poistená alebo musíte byť v ochrannej lehote 8 mesiacov pred 6 týždňom plánovaného pôrodu.

Pre nárok na materskú dávku pre nezamestnanú ženu je nevyhnutné splnenie nasledovných podmienok:

• Doba nemocenského poistenia: Musíte byť nemocensky poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred dňom nástupu na materskú dovolenku. Do tejto doby sa započítava aj štúdium na strednej alebo vysokej škole, ak bolo úspešne ukončené pred pôrodom.
• Ochranná lehota: Ak ste nezamestnaná, musíte byť v tzv. ochrannej lehote. Táto lehota trvá 8 mesiacov pred 6 týždňom plánovaného pôrodu.
• Dobrovoľné nemocenské poistenie: Môžete sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie a doplatiť si chýbajúce obdobie. Je však dôležité platiť poistné včas a v správnej výške, inak sa toto obdobie nezapočíta.
• Práca počas tehotenstva: Ak vám to zdravotný stav dovolí, môžete si nájsť zamestnanie a odpracovať potrebné mesiace počas tehotenstva.
• Započítanie štúdia: Do potrebných 270 dní nemocenského poistenia sa započíta aj štúdium na strednej či vysokej škole. Doba poistenia sa však započíta len vtedy, ak pred pôrodom úspešne ukončíte príslušný stupeň vzdelania.

Zmeny v legislatíve

Zmeny od júla 2023

Od júla 2023 platí, že „poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.“

Zmeny od januára 2024

Od januára 2024 „poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do tohto obdobia sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10 zákona o sociálnom poistení, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania.“

Nie je podmienkou, aby osoba platila poistné na nemocenské poistenie 270 dní nepretržite, bez prestávky. Stačí, ak 270 dní nemocenského poistenia „nazbiera“ kedykoľvek v priebehu 2 rokov pred pôrodom. Počíta sa každý deň nemocenského poistenia, či povinného alebo dobrovoľného, ktorý osoba získa v priebehu posledných dvoch rokov pred pôrodom (počítajú sa kalendárne dni, nielen pracovné).

Od júla 2023 platí, že okrem aktuálneho nemocenského poistenia, z ktorého sa bude posudzovať nárok na materské, Sociálna poisťovňa započíta do potrebnej doby poistenia (najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom) všetky ukončené a aj aktuálne doby iného nemocenského poistenia (povinného poistenia aj dobrovoľného poistenia).

Ochranná lehota a jej význam

Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, ktorá trvá 8 mesiacov pred očakávaným termínom pôrodu. Ak s vami zamestnávateľ preruší pracovný pomer, ale ste už v šiestom týždni tehotenstva, získate nárok na materskú, ktorá sa bude posudzovať z odpracovaných mesiacov pred ochrannou lehotou.

Sociálna poisťovňa rozlišuje až tri ochranné lehoty. V prvom rade platí pre viacero dávok z nemocenského poistenia tzv. všeobecná ochranná lehota. Táto lehota trvá sedem dní od straty práce, alebo ak niekto prestane platiť povinné sociálne odvody. Ak niekto napríklad platil odvody či bol zamestnaný menej ako sedem dní, lehota môže byť aj kratšia.

Čo sa týka materskej, tam je ochranná lehota dlhšia. Ženy, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, majú lehotu dlhú osem mesiacov. Konkrétne ale o tom rozhoduje dátum, ktorý prvýkrát určí ošetrujúci lekár.

Od júna minulého roka zákon garantuje nárok na materské dávky aj budúcej matke, ktorá síce bola zamestnaná a materskú by dostala, ale o prácu prišla a v tom čase ešte dieťa nečakala. Po novom, ak žena otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, má nárok na štandardnú osemmesačnú lehotu. V tomto prípade ju bude Sociálna poisťovňa počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Ochranná lehota nezaručuje, že každý dostane dávky. Podľa zákona si musí každý tieto dávky vyslúžiť. V praxi to znamená, že musí pracovať alebo byť nemocensky poistená približne deväť mesiacov.

Ak by ste otehotneli do pol roka od skončenia nemocenského poistenia (6/2024), mohli by ste mať nárok na materské z ochrannej lehoty. Nemuseli by ste odrobiť nových 270 dní. Materské by sa ale počítalo z rozhodujúceho obdobia roka 2023, nakoľko pracovný pomer začal skôr ako 1.1.2023 a skončil počas roka 2024. Materská by nemusela vyjsť rovnaká ako predchádzajúca.

Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

Poistenky, ktoré si budú uplatňovať nárok na materské z ochrannej lehoty, si tento nárok môžu uplatniť v rozmedzí 8 - 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Dĺžka poberania materskej dávky

Ženy môžu požiadať o materské dávky najskôr od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom. Pre ženy, ktoré si budú uplatňovať nárok na dávky z ochrannej lehoty, platí, že môžu nastúpiť na materskú dovolenku osem týždňov pred pôrodom. Nárok na materské dávky môžu uplatniť šesť až osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Dávky sa obvykle vyplácajú počas maximálne 34 týždňov.

Sociálna poisťovňa však umožňuje výnimky, kedy sa dávky poskytujú buď dlhšie alebo kratšie. V prípadoch matiek samoživiteliek trvá materská dovolenka najdlhšie 37 týždňov. Keď žena porodí dvojčatá alebo viac detí naraz, materské dávky sa vyplácajú najdlhšie 43 týždňov. Ak by dieťa pôrod neprežilo, materská dovolenka môže trvať maximálne 14 týždňov.

Výpočet materskej dávky

Výška materského je u každej poistenkyne/poistenca iná. Neexistuje jedna suma materskej dávky. Alebo vyššia a nižšia materská, ako je to pri rodičovskom príspevku. To, v akej výške bude poberať žena dávku, závisí v prvom rade od dosiahnutých príjmov v zamestnaní alebo podnikaní. Materské sa vypočíta ako 75 % z vymeriavacieho základu (v prípade zamestnanca z hrubej mzdy, u SZČO príjmy z podnikania).

Materská sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. U zamestnanca je to hrubá mzda, z ktorej sa platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Percentuálna výška materského je 75 % DVZ od prvého dňa.

Výška materskej dávky má aj svoju maximálnu hranicu a určuje ju maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška za deň.

Maximálna výška materskej

Ako upozorňuje Sociálna poisťovňa, aj výška materského príspevku má svoje limity. Výška materskej sa odvíja od denného vymeriavacieho základu. Ten však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo pre rok 2025 znamená 70,52 eur (75 % zo sumy 94,0274 eur). V tomto roku môže rodič na materskej dostať najviac 1 791,70 eura za 30-dňový mesiac a za mesiac s 31 dňami dostane maximálne 1 851,40 eura. Takúto vysokú dávku dostane iba osoba, ktorá zarába viac ako 2 420 eur hrubo mesačne. Živnostníci a samoplatcovia musia z tejto sumy platiť odvody.

Spodnú hranicu materskej štát nedefinuje, ak žena zarábala minimálnu mzdu, vyjde jej logicky aj minimálna materská. V prípade, že matke vyjde nižšia suma materského príspevku, ako je suma rodičovského príspevku, rozdiel sa jej doplatí. Musí však o to požiadať.

Ako a kedy požiadať o materské?

Materské vypláca Sociálna poisťovňa, nie však automaticky, musíte si o materské požiadať. tlačivo Sociálnej poisťovne “Žiadosť o materské” vystaví lekár (gynekológ) na tehotenskej poradni, a to spravidla 8 - 6 týždňov pred pôrodom (v 32. týždni tehotenstva, prípadne skôr). lekár uvedie v žiadosti aj dátum očakávaného dňa pôrodu. matka - nie gynekológ, vyznačí v žiadosti dátum, odkedy si uplatňuje nárok na materské a takisto spôsob výplaty materského (napríklad č. účtu).

V prípade, že si chce poistenkyňa uplatniť nárok na materské z viacerých nemocenských poistení (napríklad má dve zamestnania, alebo je zamestnaná a zároveň dobrovoľne nemocensky poistená), lekár vystaví žiadosť osobitne pre každé z nich. Žiadosť o materské doručí buď osobne alebo poštou príslušnej pobočke. Nejde o povinnosť zamestnávateľa, ale môžu sa dohodnúť, že potvrdenie podá za zamestnankyňu.

Príslušnou je v prípade zamestnanej ženy pobočka podľa sídla zamestnávateľa. SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba sa obracajú na pobočku podľa svojho trvalého pobytu.

Dátum nástupu na materskú dovolenku, resp. dátum, od ktorého si žena žiada o materské, si tehotná poistenkyňa určuje sama. Gynekológ len vyznačí dátum očakávaného dňa pôrodu. Pokiaľ by si však poistenkyňa požiadala o materské neskôr (po 34. týždni tehotenstva), napríklad preto, že by chcela až do pôrodu pracovať a materskú si „ušetriť“ na obdobie po pôrode, doba poberania materského sa jej skráti. Sociálna poisťovňa jej vyplatí materské len za obdobie 28 týždňov po narodení dieťaťa.

Ak si poistenkyňa požiada o materské skôr ako v 34. má nárok na materské do konca 34. osamelá matka do konca 37. a matka dvojičiek a viacerčiat do konca 43. má nárok na materské do konca 28. ale najdlhšie do 34. Osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Materskú dávku vám bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Žiadosť o materské dávky vystavuje váš gynekológ v období od 8 do 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak ste zamestnaná, žiadosť dáte zamestnávateľovi, ktorý ju potvrdí a následne doručí Sociálnej poisťovni. Doklady treba predložiť pobočke Sociálnej poisťovne spravidla do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.

Dokumenty potrebné k žiadosti o materské

• Občiansky preukaz
• Potvrdenie o trvaní dobrovoľného poistenia (ak existuje)
• Číslo účtu v banke

TIP OD NÁS: Ak ste z nejakého dôvodu nepožiadali o materské hneď, ako vám na ňu vznikol nárok, nič sa nedeje. O materské dávky môžete požiadať až do 3. roku veku dieťaťa.

Čo ak nemám nárok na materské? Možnosti a alternatívy

Mnohým nastávajúcim mamám alebo už novopečeným mamám sa stane nepríjemná situácia: Nemajú nárok na materské. V takom prípade sú k dispozícii alternatívy.

Rodičovský príspevok ako alternatíva

Na rozdiel od materského, nárok na rodičovský príspevok je automatický, nie je potrebné splniť nejaké špecifické podmienky, respektíve platiť poistné. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v súlade so zákonom č. 571/2009 Z.z. Na RP má nárok v zásade každý rodič, bez ohľadu na to, či pred pôrodom pracoval alebo nie.

Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. Tu je dôležité, že nárok na RP je za kalendárny mesiac, za ktorý sa síce vypláca materské, ale materské sa vypláca len za časť kalendárneho mesiaca.

Nárok na rodičovský príspevok je bez ohľadu na to, či rodič pracuje, podniká a pod., ako aj bez ohľadu na výšku príjmu rodiča zo zárobkovej činnosti.

V praxi približne tretina matiek pri pôrode dieťaťa nemá nárok na materské, a tým pádom majú od roka 2020 nárok na rodičovský príspevok v nižšej sume 270 eur. Ak by sa ani otcovi neoplatilo ísť na materskú, môže požiadať o rodičovský príspevok.

Pani Tamara čaká prvé dieťa, je čerstvá absolventka školy, nie je nemocensky poistená. Pani Tamara má nárok na rodičovský príspevok počnúc mesiacom, v ktorom sa narodí dieťa. Prvýkrát za marec 2020 má vyplatený rodičovský príspevok vo výške 270 eur. Otec dieťaťa, pán Rudolf, je nemocensky poistený a spĺňa podmienky na priznanie materského. O rodičovský príspevok však už nebude žiadať matka, pani Tamara, ale otec, pán Rudolf. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sú obaja rodičia oprávnenými osobami a je na ich dohode, kto o rodičovský príspevok požiada.

Materské pre otca dieťaťa

Otec dieťaťa a materské. Otec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, si takisto môže požiadať o materské. Nárok na materské otca v týchto prípadoch vzniká najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Nárok na materské otca dieťaťa zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa. Čerpanie otcovského je dobrovoľné. Ak sa otec rozhodne, že si nebude čerpať otcovské, keď sa narodí bábätko, ostane mu 28 týždňov materského v celku, ktoré môže (nemusí) vyčerpať do 3 rokov veku dieťaťa.

Ak matka poberá materské, resp. RP, otec si môže požiadať o „otcovské“ na to isté dieťa v období od narodenia dieťaťa do 6 týždňov od pôrodu. Otcovské môže poberať 14 dní. Neskôr si môže požiadať o materské. Zostane mu ešte 26 týždňov podporného obdobia. Najskôr však až vtedy, ak matke skončí nárok na jej materské. Obidvaja naraz môžu rodičia poberať materské na dve rôzne deti, matka na mladšie, otec na staršie dieťa. Vždy však platí, že ani jeden z rodičov nemôže v tom čase poberať rodičovský príspevok.

Dávky spravidla dostáva 28 týždňov. Ak sa o dieťa stará sám, môže byť na materskej 31 týždňov a ak ide o viac detí, materské sa poberá maximálne 37 týždňov. Otcovia môžu po novom zostať spolu s matkou na dvojtýždňovej otcovskej dovolenke v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa.

Otcovské je dávka, ktorá umožňuje otcom zostať doma s novonarodeným dieťaťom aj tesne po pôrode. Požiadať o ňu môžu tí, ktorí sa o svoje dieťa starajú v období šiestich týždňov po jeho narodení.

Materské pre adoptívnych rodičov a pestúnov

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v obdobía) 28 týždňov od priznania materského, b) 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo c) 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí. Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

Podlžnosti na poistnom

SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške. Táto podmienka sa skúma v prípade poistenkyne, ktorá je SZČO alebo ak ide o dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, netýka sa zamestnancov.

Nárok na materské, aj keď dieťa zomrelo

Materské môže poberať aj žena, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, alebo ktorej dieťa zomrelo. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Môžem mať príjem počas materskej?

Bez ohľadu na to, či na materskej ostáva otec alebo matka, môže mať pri poberaní dávky aj iný príjem, podnikať či pracovať. Má to však svoje podmienky. Tou prvou je, že nesmie mať príjem z pracovného pomeru, z ktorého sa vyplácajú materské dávky. Druhú podmienku určuje dôvod, pre ktorý sa materské ako dávka nemocenského poistenia poskytuje. Je ním starostlivosť o narodené dieťa. Musí teda sám naďalej poskytovať dieťaťu starostlivosť. Nemôže ju zabezpečiť inou osobou, napríklad opatrovateľkou, ani tým, že dieťa navštevuje škôlku či jasle.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni pre dobrovoľne nezamestnané osoby

Pod pojmom dobrovoľne nezamestnaná osoba si môžeme predstaviť ženy v domácnosti, bohatých dedičov, osoby s príjmom z podielu v spoločnosti, ľudí pracujúcich na čierno, v zriedkavých prípadoch aj ľudí, ktorí sa živia nelegálnou činnosťou. Dobrovoľne nezamestnaný sa môžete stať aj vtedy, keď vás úrad práce vyradí pre nespoluprácu z ich evidencie uchádzačov o zamestnanie. Samozrejme, môžete sa nechať vyradiť aj dobrovoľne, ak vás unavuje povinne sa hlásiť a máte nulové vyhliadky na dobrú prácu. Na zoznam uchádzačov sa však môžete vrátiť až o 6 mesiacov. Do tej doby ste samoplatiteľ.

Zdravotné odvody si musí platiť každý s výnimkou poistenca štátu a ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničnej firmy, respektíve majú zdravotné poistenie iného štátu. Takže aj dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť zdravotné odvody. Pre takýchto poistencov platí rovnaký minimálny základ ako pre samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálny preddavok musí byť vo výške 14% z polovice priemernej mesačnej mzdy. Pri zdravotne postihnutých osobách je to len polovica minimálneho preddavku.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni:

• Oznamovať poisťovni najneskôr do 8 dní zmenu osobných údajov, ak poistenec nie je štátnym občanom SR (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo).
• Vypočítať si poistné a platiť preddavky včas.
• Oznamovať skutočnosti rozhodujúce o zániku verejného zdravotného poistenia.
• Plniť si povinnosti v súvislosti z ročným vyúčtovaním.
• Oznamovať vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za osobu poistné.
• Uchovať si dokumenty, ktoré sú alebo môžu byť potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, a to po dobu aspoň 10 rokov.
• Oznamovať aj skutočnosti rozhodujúce o zmene výšky poistného (napr. v prípade vzniku zdravotného postihnutia).
• Spolupracovať s poisťovňou pri výkone kontroly a poskytnúť jej účtovné a iné doklady, ktoré sa týkajú poistného.

Sadzby zdravotného poistenia pre dobrovoľne nezamestnanú osobu v roku 2021

Aj dobrovoľne nezamestnané osoby môžu mať istý druh príjmu, ktorý, samozrejme, podlieha aj dani. Do tejto kategórie patrí príjem z kapitálového majetku, z dividend alebo z prevodu, prípadne predaja nehnuteľných a hnuteľných vecí. Mesačné preddavky je tiež potrebné platiť riadne a včas. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam a následkom, ktoré prináša neplatenie zdravotných odvodov. Poistné sa platí vždy do 8 dňa príslušného mesiaca.

tags: #nezamestnana #a #narok #na #materske